Súbor tvoria obrázky Slnka, ktoré prístroj na sonde Áditja-L1 vytvoril pomocou jedenástich rozličných filtrov.
Fotografie Slnka v rôznych vlnových dĺžkach. Zdroj: ISRO
Začiatkom januára svet obleteli správy o tom, že indická sonda Áditja-L1 dosiahla cieľovú destináciu. Vedci ju úspešne umiestnili na obežnú dráhu okolo Lagrangeovho bodu L1. Ten sa nachádza vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme a sonda k nemu letela takmer štyri mesiace.
Sondu Áditja-L1 vyniesla do vesmíru štvorstupňová raketa PSLV XL. Prípravy na štart v indickom kozmodróme Šríharikota. Zdroj: ISRO
Úspešný let do cieľa
Informácie o tom, že slnečné observatórium je na svojom mieste, potvrdil 6. januára 2024 aj riaditeľ Indickej organizácie pre výskum vesmíru (ISRO) Srídhara Panicker Somanáth. Vo vyhlásení spomenul, že inžinieri budú sondu niekoľko hodín sledovať. Podľa ich výpočtov je zatiaľ na správnom mieste.
„Ak by bola mierne posunutá, budeme musieť urobiť drobné korekcie jej dráhy. Neočakávame však, že sa to stane,“ uviedol Somanáth. Zároveň spomenul, že v najbližších dňoch sa už tešia na množstvo vedeckých meraní, pretože sonda aktívne zbierala dáta už počas letu do libračného centra.
Zaujímavosťou je, že ide vôbec o prvý objekt z dielne indickej kozmonautiky, ktorý je umiestnený v Lagrangeovom bode.
Prvé zapnutie prístrojov
Na sonde Áditja-L1 je umiestnených celkovo sedem prístrojov. V terminológii kozmonautiky sa súhrnne označujú pojmom užitočné zaťaženie. Štyri z nich sú určené na takzvaný diaľkový prieskum, tri zase na lokálne merania, označované aj in situ.
Sonda Áditja-L1 pred integráciou do nosnej rakety. Zdroj: ISRO
Počas cesty do libračného bodu experti indickej vesmírnej agentúry postupne úspešne zapli, kalibrovali a otestovali všetky prístroje. Jedným z nich bol aj vysoko energetický röntgenový spektrometer HEL1OS (High Energy L1 Orbiting X-ray Spectrometer).
Zachytili výrazný solárny jav
Úlohou zariadenia je pozorovať dynamické deje v koróne. Spoločne s ostatnými prístrojmi by mal poskytnúť informácie dôležité pre výskum slnečných erupcií a ich energetického obsahu.
Inžinieri zapli HEL1OS 27. októbra 2023. O dva dni neskôr začal svoje prvé pozorovanie. Počas desiatich pozorovacích hodín zachytil výraznú slnečnú erupciu.
Graf znázorňujúci priebeh zachytenej slnečnej erupcie prístrojom HEL1OS v porovnaní s údajmi zo satelitov NOAA GOES. Zdroj: ISRO
ISRO v rámci overenia zozbieraných dát použilo aj meranie satelitov amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) a vložili ich do spoločného grafu. Možno z neho vyčítať, že prístroj solárneho observatória (zelená krivka na grafe) zaznamenal výraznú slnečnú aktivitu v rovnakom časovom období ako overené pozorovania (červená a ružová krivka) dvoch geostacionárnych satelitov NOAA. Dokonca zachytil aj oveľa jemnejšie odchýlky, pretože sa nachádza bližšie k Slnku.
Test s jedinečným výsledkom
Koncom novembra 2023 inžinieri úspešne uviedli do prevádzky aj zariadenie SUIT (Solar Ultraviolet Imaging Telescope). Ide o druhý najťažší prístroj, ktorý je umiestnený na sonde. Váži 35 kilogramov a slúži na monitorovanie slnečnej fotosféry a chromosféry v oblasti vlnových dĺžok blízkych ultrafialovému žiareniu.
Po niekoľkých dňoch, konkrétne 6. decembra 2023, SUIT zaslal na Zem pozoruhodnú sériu snímok Slnka. Tvorí ju dvanásť obrázkov. Podľa slovenského astrofyzika a odborníka v oblasti slnečnej fyziky Aleša Kučeru ide vôbec o prvé celodiskové obrázky našej centrálnej hviezdy vo vlnových dĺžkach v rozsahu 200 až 400 nanometrov.
„Sú prvé a predbežné, čo je vidieť na tom, že ešte nie sú perfektne opravené o vplyvy prístroja a detektorov, čo dokumentujú šikmé pruhy cez obrázky,“ vysvetlil Kučera.
Ich jedinečnosť spočíva najmä v tom, že kým viditeľné svetlo prechádza zemskou atmosférou, žiarenie v rozsahu spomenutých vlnových dĺžok nedokážeme pozorovať zo zemského povrchu, pretože ho atmosféra úplne pohltí.
Riešením je vyniesť observatórium vysoko nad atmosféru. V minulosti sa o to pokúsilo niekoľko výškových balónov. Ich pozorovania z výšky približne 40 kilometrov trvali dni, ale nepodarilo sa im nasnímať celý slnečný disk.
Iná farba, iná vlnová dĺžka
Každý obrázok prístroja SUIT je zhotovený cez iný farebný filter, ktorý dokáže presne odfiltrovať požadovanú vlnovú dĺžku. ISRO na svojej oficiálnej stránke uvádza v popise každého obrázka a aj v tabuľke, akú vlnovú dĺžku zobrazuje a aké zaujímavé prvky slnečnej fotosféry a čiastočne aj chromosféry na nich nájdeme.
Fotografie Slnka v rôznych vlnových dĺžkach. Zdroj: ISRO
„Sú tam štruktúry typické pre fotosféru – slnečné škvrny s rozmermi päťtisíc až desaťtisíc kilometrov a jasnejšie oblasti, takzvané plages, po slovensky flokuly, ktoré sú veľké niekoľko desiatok tisíc kilometrov,“ uviedol astrofyzik.
Jedno meranie nestačí
Napriek tomu, že prvotné dáta a informácie sú dôležité najmä pre inžinierov, podávajú iba približné predstavy o tom, čo od užitočného zaťaženia sondy môžu vedci v budúcnosti očakávať. Pre odbornú verejnosť budú najcennejšie dáta z dlhodobých meraní.
Užitočnosť pozorovaní sondy Áditja-L1 bude spočívať podľa astrofyzika najmä v tom, že budú tvoriť doplnkové a dlhodobo získavané dáta v chýbajúcej časti vlnových dĺžok.
„Vedci ich budú môcť porovnávať s dlhodobými pozorovaniami slnečnej fotosféry a chromosféry zo Zeme, hlavne s pozorovaniami v spektrálnej čiare vápnika Ca II H a Ca II K,“ dodal Kučera.
Misia sondy Áditja-L1 by mala trvať približne päť rokov. Podľa odborníkov je to obdobie, počas ktorého by sonda mala vykonať všetky naplánované merania. Keďže je umiestnená v Lagrangeovom bode, o ktorom je známe, že pobyt v ňom výrazným spôsobom šetrí sondám pohonné hmoty, je veľký predpoklad, že sa misia predĺži.
Zdroj: ISRO (1, 2), indianexpress.com
(zh)
