Podľa novej štúdie nepotrebujú na udržanie nízkofrekvenčných vibrácií svaly ani mozog.
Zdroj: iStockphoto.com
Mačky majú širokú škálu vokalizácie, často takú individuálnu, že ju rozpoznajú len samotní majitelia. Je to však ich záhadné pradenie, ktoré nás fascinuje a odborníci si nad ním lámu hlavu už veľa rokov. Tím vedcov z Viedenskej univerzity prišiel teraz na pozoruhodné zistenia – mechanizmus tvorby pradenia je podobný ľudskému chrápaniu a mačky naň nepotrebujú dokonca ani svaly.
Zvuk príjemného pradenia
Nikto nevie s istotou povedať, prečo domestikované mačky pradú, no mnohí ľudia interpretujú tento zvuk ako zvuk spokojnosti. Pradenie však nie je výsostnou črtou iba mačiek. Priasť dokážu aj niektoré divé mačky, mangusty, hyeny, morčatá a medvedíky čistotné. Vo svete šeliem sa rev a pradenie navzájom vylučujú. To znamená, že mačky, ktoré pradú (napríklad pumy americké), nevedia revať, zatiaľ čo mačky, ktoré revú (napríklad tigre), nemôžu priasť.
Vedci doteraz predpokladali, že pradenie vzniká špeciálnym mechanizmom: rytmickým napínaním a sťahovaním svalov v hrtane. To by si však vyžadovalo neustálu aktivitu neurónov a kontrolu zodpovednej časti mozgu.
Nová štúdia vedená rakúskym vedcom Christianom T. Herbstom na Viedenskej univerzite spochybňuje dlhoročné presvedčenia o mechanizme mačacieho pradenia. Experimenty ukázali, že hrtan mačiek vie produkovať hlboké tóny s frekvenciami pradenia (medzi 20 a 30 hertzmi) bez vstupu z neurónov v mozgu alebo cyklických svalových kontrakcií. Jednoducho povedané, mačky nepotrebujú na pradenie mozog ani svaly. Ako je to možné?
Spokojná mačka. Zdroj: iStockphoto.com
Aktívna či pasívna činnosť?
Vokalizácia cicavcov vrátane mňaukania a syčanie vzniká podobným spôsobom – signál z mozgu zapríčiní stlačenie hlasiviek k sebe a prúdenie vzduchu cez hrtan spôsobí, že hlasivky sa rozkmitajú niekoľkokrát za sekundu, a tým vzniká zvuk. Tento proces, známy ako prietokom indukovaná autonómna oscilácia, je pasívny jav. Len čo začnú hlasivky vibrovať, nie je potrebný žiadny ďalší nervový vstup na udržanie činnosti.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia vedci vyhlásili, že pradenie funguje na inom princípe – na aktívnej svalovej kontrakcii. Podľa nej mačky aktívne sťahujú a uvoľňujú svoje hrtanové svaly asi 30-krát za sekundu, aby priadli. Nová štúdia túto hypotézu spochybňuje.
Mačiatka začínajú priasť, keď majú pár dní, prípadne týždňov. Podľa veterinárov tým hovoria mame: „Som v poriadku. Som tu.“ Pradenie tiež pomáha utužovať ich väzbu.
Mačka dojčí mačiatka. Zdroj: iStockphoto.com
Špeciálne tkanivo
Herbst a jeho kolegovia z Výskumného ústavu ekologického poľnohospodárstva (FiBL) vo Švajčiarsku a českej Univerzity Palackého v Olomouci skúmali chirurgicky odstránené hrtany humánne usmrtených mačiek (v dôsledku nevyliečiteľných chorôb). Výskumníci stlačili hlasivky a pumpovali cez ne teplý zvlhčený vzduch. Izoláciou hrtana zaručili, že nič nebolo ovplyvnené svalovými kontrakciami alebo akýmkoľvek vstupom z mozgu. Aj bez nich však hrtan produkoval pradúci zvuk.
Pri podrobnejšom skúmaní samotnej anatómie odborníci našli nezvyčajné masy vláknitého tkaniva zabudovaného do hlasiviek mačiek. Anatómovia si už v minulosti masy všimli, ale nikto nevedel, aká by mohla byť ich funkcia. Tieto vankúšiky pridávajú akoby ďalšiu vrstvu tkaniva, ktorá umožňuje mačkám vytvárať nízkofrekvenčné pomalé vibrovanie, a to i napriek relatívne malej veľkosti hlasiviek.
Pradenie je podľa najnovších zistení podobne ako chrápanie pasívny jav, ktorý sa automaticky spustí po tom, ako mozog mačky vyšle počiatočný signál. Dôvod, prečo mačky pradú, zostáva stále záhadou. Niektoré teórie naznačujú, že pradenie predstavuje spokojnosť, a podporuje tak ďalšiu interakciu s ľuďmi. Niektoré výskumy tiež poukazujú, že by mohlo byť liečivým mechanizmom a mačky si ním vyvolávajú stav pokoja.
Zdroj: Science, Wagwalking
(JM)
