Podobnej problematike sa nevenuje takmer nijaké iné pracovisko na svete.
Dnešné povodie Váhu a predpokladaný rozsah Turčianskeho jazera v období pred 10,7 až 6,7 milióna rokov. Zdroj: UK v Bratislave
Pred miliónmi rokov Turčiansku kotlinu vypĺňalo jazero hlboké desiatky metrov obklopené miernym pahorkovitým reliéfom, ktorý sa výrazne odlišoval od dnešného pohoria Malej a Veľkej Fatry. Jeho zánik umožnil vytvorenie povodia Váhu.
Vek jazera sa podarilo určiť novou metódou, ktorá bola na podobný účel použitá vôbec po prvý raz. Štúdia o výskume, ktorej hlavným autorom je geológ Michal Šujan z Univerzity Komenského, vyšla v časopise Palaeography, Palaeoloclimatology, Palaeoecology. Jej výnimočnosť podčiarkuje skutočnosť, že podobnej problematike sa nevenuje takmer nijaké iné pracovisko na svete.
Svahy delty, vypĺňajúcej Turčianske jazero, odkryté v štrkovni pri obci Blažovce. Zdroj: UK v Bratislave
Obdobie existencie bolo záhadou
Jazero, ktoré zapĺňalo Turčiansku kotlinu v období treťohôr, bolo uzavreté uprostred pevniny, ďaleko od súvekého Panónskeho jazera. Nevytekala z neho väčšia rieka, jeho brehy tvorili mokrade, lužné lesy a mierne pahorky. Na dávnu existenciu jazera v tejto kotline poukazujú usadeniny s fosíliami mäkkýšov a flóry, ktoré zaujímali geológov po desaťročia. Lenže to, kedy presne jazero v Turčianskej kotline existovalo, sa tradičnými metódami dosiaľ nepodarilo odhaliť.
„Použili sme novú metódu datovania pomocou kozmogénneho berýlia z atmosféry, ktoré sa s dažďom dostáva do riek a morí a ukladá sa na povrchu zrniek sedimentu. Vďaka jeho rádioaktívnemu rozpadu vieme vypočítať vek usadenín. Metóda má veľký potenciál, keďže analyzovaným materiálom je íl, najbežnejší sediment na Zemi,“ uviedol Michal Šujan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej sa táto pomerne nová metóda datovania rozvíja.
Pozrite si
Vedci určili vek Turčianskeho jazera
Na základe výsledkov merania autori vedeckého článku stanovili obdobie existencie Turčianskeho jazera na čas pred 10,7 a 6,7 milióna rokov. Jeho zánik v období pred 6,7 milióna rokov spôsobilo vyzdvihnutie Malej Fatry.
Znášky štrkov a pieskov z pohoria zaplnili jazero a viedli k vzniku povodia Váhu tak, ako ho poznáme dnes. Výskum sedimentu v kotline zároveň umožnil nazrieť aj do vývoja Západných Karpát. „Sedimenty uložené v paleojazere svedčia o krajinnom ráze Západných Karpát a ich postupnom zdvíhaní. Tatry a Nízke Tatry v období pred 10,7 a 6,7 milióna rokov netvorili počas existencie Turčianskeho jazera výrazne vyzdvihnuté pohoria. V opačnom prípade by totiž sediment z nich spôsobil skoršie vyplnenie jazera a jeho zánik,“ dodal Michal Šujan.
Výskum realizoval medzinárodný tím vedcov z Prírodovedeckej fakulty UK, zo Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea, z Francúzska a Chorvátska.
Zdroj: UK v Bratislave
(JM)
