V jedinečnej klinickej štúdii parazity dokázali, že chcú udržať svojho hostiteľa v čo najzdravšom stave.
Pre mnohých znie predstava, že si vo svojich črevách založia kolóniu červov, skôr ako výzva v televíznych súťažiach. Vedci, naopak, vidia svetlú budúcnosť využitia hmýriacich sa organizmov ako prospešnej zdravotnej terapii na liečbu mnohých chronických stavov.
Parazity v medicíne
Machovce sú parazity, ktoré patria medzi hlístovce. K životu potrebujú bezprostredne hostiteľský organizmus. Dospelé jedince machovca amerického (Necator americanus) sú ľudskými obligátnymi endoparazitmi, ktoré môžu za správnych podmienok žiť až päť rokov. Človek sa môže nakaziť z infikovanej vody alebo pôdy, najviac prípadov nakazených býva v chudobnejších krajinách. Infekcii sa hovorí ankylostomóza.
Vedci z Univerzity Jamesa Cooka sa však rozhodli využiť tohto parazita iným spôsobom. Ako prví na svete uskutočnili dvojročný pokus na ľuďoch najmä vo vzťahu k cukrovke 2. typu, čím pripravili pôdu pre väčší medzinárodný experiment.
Táto najnovšia štúdia nadväzuje na výskumníkov, ktorí na úspešnú liečbu chronických stavov, ako je syndróm dráždivého čreva alebo celiakia, používajú chované, v laboratóriu vypestované machovce.
Metabolické ochorenia
Na tejto dvojito zaslepenej štúdii sa zúčastnilo 40 účastníkov vo veku 27 až 50 rokov so skorými príznakmi metabolických ochorení. Všetci z nich mali rizikové faktory pre rozvoj kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky 2. typu.
„Metabolické ochorenia sú charakterizované zápalovými imunitnými reakciami a zmeneným črevným mikrobiómom,“ uvádza doktor Pierce, prvý autor štúdie. „Predchádzajúce experimenty na zvieracích modeloch ukázali, že machovce vyvolávajú u svojho hostiteľa protizápalovú reakciu, aby si zabezpečili vlastné prežitie.“
Pacienti dostali buď 20, alebo 40 mikroskopických lariev Necator americanus. Iná skupina zas užívala placebo. Dôležité je, že machovce sa nemnožia priamo v tele, ale len mimo neho.
Machovce a protizápalová reakcia fungujú
Výsledky priniesli niekoľko pozitívnych správ. Pacientom, ktorí dostali 20 lariev machovcov, sa počas prvého roka znížila hodnota podľa homeostatického modelu inzulínovej rezistencie (HOMA-IR) z 3,0 jednotiek na 1,8 jednotiek, čo dostalo ich inzulínovú rezistenciu do zdravých čísel. Tým, ktorí mali v sebe 40 machovcov, sa stav tiež zlepšil, no nie natoľko ako pacientom v skupine s menším počtom lariev. Skupina s placebom bola na tom najhoršie, hodnoty hladín HOMA-IR sa zvýšili.
Účastníci s parazitmi navyše udávali, že majú lepšiu náladu a celkovo sa cítili zdravšie ako tí v skupine s placebom. Treba poznamenať, že mali tiež vyššie hladiny cytokínov, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri spúšťaní imunitných reakcií.
Machovce akoby platili nájomné vo forme vytvárania prostredia potláčajúceho zápal a iné nepriaznivé podmienky, ktoré môžu narušiť ich stabilný domov. Parazity chcú udržať svojho hostiteľa v čo najzdravšom stave.
Podľa štúdie je infikovanie ľudí s rizikom vzniku cukrovky 2. typu mikroskopickými larvami bezpečné a môže pomôcť v boji proti metabolickým chorobám. Odborníci teraz tiež prešli na skúmanie toho, ako môže táto liečba prospieť zdraviu črevného mikrobiómu, a testujú vzorky 23 účastníkov, ktorí sa rozhodli pokračovať vo svojom živote aj s malými červami v tele.
Zdroj: New Atlas, Lekar.sk, DOI: 0.1038/s41467-023-40263-4
(JM)