Prírodná alternatíva k bežným hnojivám by mala rastliny zásobovať živinami a zadržiavať vodu s ohľadom na ich potreby.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Stres vyvolaný suchom by rastlinám mohli pomôcť prekonať nové hnojivá, ktoré vyvíjajú vedci z Mendelovej univerzity v Brne v spolupráci s komerčným partnerom. Prípravky založené na prírodnej báze by mali plodinám riadene dodávať živiny podľa ich aktuálnej potreby a mali by tiež rastlinám pomôcť zadržiavať dostupnú vodu. Vďaka svojmu zloženiu majú byť hnojivá šetrné k životnému prostrediu a ľahko rozložiteľné.
Prírodné alternatívy hnojív
Základom granulovaných hnojív je obyčajný zemiakový škrob, ktorý vedci doplnili o špeciálne látky umožňujúce riadené uvoľňovanie potrebných živín. „Na zadržiavanie vody v pôde sa dnes v poľnohospodárstve bežne používajú syntetické superabsorpčné polyméry schopné opakovane viazať a uvoľňovať až päťnásobok svojej hmotnosti. Problematické sú však z hľadiska biodegradácie, dlho zostávajú v pôde. Z tohto dôvodu sme sa zamerali na vývoj prírodných alternatív, ktoré by nezaťažovali životné prostredie,“ povedal vedúci výskumu za MENDELU Petr Škarpa.
Riadené uvoľňovanie vody aj živín
Odborníci z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne spolupracujú na vývoji hnojív s firmou ESCUBE, s. r. o., s ktorou už predtým vytvorili napríklad takzvané bioenergetické nápoje pre rastliny. V laboratóriách CEITEC Vysokého technického učenia v Brne v súčasnosti vznikajú testovacie granuly, s ktorými by vedci nasledujúcu jar radi vyrazili priamo na pole. „Kolegovia vybrané živiny zakomponujú do granúl tvorených hydroabsorbentom pre zadržanie vody. Tieto granuly budú schopné vodu absorbovať a zároveň ju riadene uvoľňovať spolu so živinami do pôdneho prostredia,“ opísal Škarpa.
Optimálna distribúcia vody aj živín je pre rast rastlín kľúčová. „Dôležité je, aby prísun živín rešpektoval nároky plodín počas ich vegetačného obdobia. Naším cieľom je zvýšiť využiteľnosť živín dodávaných hnojivami. Tá je závislá od mnohých faktorov, prítomnosť vody je jedným z hlavných. Napríklad v prípade dusíka sa udáva, že v zozbieraných produktoch je možné nájsť len necelú polovicu z celkového množstva aplikovaného hnojivami,“ dodal.
V prvej fáze vedci otestujú hnojivá prispôsobené špecifickým potrebám pšenice a maku. „Mak vysiaty na jar je na počiatku rastu veľmi náchylný na sucho. Pretože má malé semená, má aj malú energiu klíčenia. Tým viac je náchylný na abiotické stresy, ako je napríklad sucho. Problémy so vzchádzaním maku trápia v Česku každoročne mnohých poľnohospodárov. Ak by sa nám tento problém podarilo čiastočne vyriešiť, považoval by som to za úspech,“ zhodnotil odborník z Mendelovej univerzity v Brne.
Komponenty šité rastlinám na mieru
Množstvo modifikácií navrhovaných hnojív sa však zdá byť do budúcna nepreberné. „Variabilita možných komponentov hnojív je široká, okrem živín sa dajú využiť aj ďalšie biologicky aktívne látky, ktoré budú pre zvolenú plodinu v konkrétnej vývojovej fáze užitočné,“ doplnil Škarpa.
Pozrite si
Inovatívne riešenia
Špeciálne granulované hnojivá by sa do pôdy aplikovali s ohľadom na potreby daných plodín pred sejbou, počas nej a tiež počas vegetačného obdobia. Vedci zároveň plánujú otestovať aj inovatívne riešenia – hnojivom by obalili už samotné osivo. Poľnohospodár by tak v jednom kroku zasial a rovno aj pohnojil pole. „Charakter látok potrebných na výrobu hnojív na báze hydrogélov nám umožňuje pri ich príprave vložiť do hnojiva i osivo. Najmä v prípade plodín s malými semenami, ako je mak, sa tým ponúka možnosť otestovať inovatívny postup zakladania porastov,“ vysvetlil Škarpa. „Naším cieľom je inovovať technológiu pestovania maku využiteľnú najmä v suchých oblastiach,“ dodal.
Okrem osiva maku by sa podľa Škarpu mohlo dať obaliť napríklad aj osivo repky, pšenice alebo kukurice. V tomto roku sa vedci zamerajú na testovanie laboratórne pripravených hnojív v nádobových pokusoch, budúci rok by chceli už hotové produkty vyskúšať priamo v podmienkach na poli.
Zdroj: TS MENDELU
