Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Dnes nás na Slovensku čaká viac ako 16 hodín svetla

Andrea Fedorovičová

Slnovrat v našom hlavnom meste nastane krátko pred piatou podvečer. Od tej chvíle sa začne astronomické leto.

Dnes nás čaká najdlhší deň v roku. Zdroj: iStockphoto.com

Dnes nás čaká najdlhší deň v roku. Zdroj: iStockphoto.com

Začal sa najdlhší deň v roku. V Bratislave slnko vyšlo o 4.50 hod. a zapadne o 20.55 hod., obyvatelia hlavného mesta teda budú mať denné svetlo k dispozícii presne 16 hodín a 5 minút. V iných kútoch Slovenska sa môžu takisto tešiť minimálne 16-hodinovému dňu.

Dni sa začnú skracovať

Slnovrat, teda okamih, keď budú slnečné lúče dopadať kolmo na 23,5° severnej zemepisnej šírky, nastane v Bratislave o 16.58 hod. V tej chvíli sa na severnej pologuli Zeme začína astronomické leto a dni sa budú postupne skracovať.

Fakty

  • Za severnou polárnou kružnicou (66° 30′ s. z. š.) nastáva dnes jav, ktorý sa nazýva polárny deň – Slnko vôbec nezapadne. Presne na severnej polárnej kružnici majú polárny deň len raz do roka (v čase letného slnovratu). Čím pôjdete severnejšie, tým viac polárnych dní vás počas roka čaká.
  • Za južnou polárnou kružnicou (66° 30′ j. z. š.) nastáva, naopak, v dnešný deň jav zvaný polárna noc – Slnko nevyjde nad horizont. Presne na južnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka (práve v čase letného slnovratu). Čím sa nachádzate južnejšie, tým viac polárnych nocí počas roka zažijete.

Oslavy leta a svätojánska noc

Slovania, Kelti a germánske kmene odjakživa verili, že sa v deň letného slnovratu dejú magické úkazy. Počas slnovratovej noci preto zakladali ohne, slávili príchod leta a vykonávali rituály.

„Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete už odnepamäti a pre Slovanov bol jednou z najvýznamnejších udalostí roka. Je oslavou slnka ako zdroja života na Zemi, ktoré vplýva na plodnosť, úrodu a dostatok obživy pre ľudí. Viaceré pramene dokonca charakterizujú Slovanov ako uctievačov slnka,“ povedala slovenská etnologička Katarína Nádaská.

S príchodom kresťanstva sa oslavy leta posunuli na 24. júna, teda sviatok Jána Krstiteľa. Počas svätojánskej noci z 24. na 25. júna sa kladú jánske ohne – štyri vatry rozložené podľa svetových strán, ktoré potom muži aj ženy preskakujú.

Ten, koho oheň nepopáli, je vraj duchovne čistý. Komu sa nechce skákať cez oheň, môže skúsiť chytiť svätojánsku mušku – prinesie mu vraj šťastie.

Počas slnovratnej noci sa zvyknú zakladať ohne. Zdroj: iStockphoto.com

Počas slnovratovej noci sa zakladajú ohne. Zdroj: iStockphoto.com

Tradičné slávnosti pri Stonehenge

V súvislosti s letným slnovratom sú známe aj každoročné veľkolepé oslavy v starovekom megalitickom komplexe Stonehenge neďaleko mesta Wiltshire. Kruhovú stavbu s priemerom 30 metrov postavili v troch etapách v rokoch 3000 – 1600 pred n. l.

Podľa archeológov slúžila na náboženské, politické alebo obradné účely. Ľudia v období neolitu sa stali poľnohospodármi, a tak ich striedanie ročných období inšpirovalo k tomu, že zostavili 25-tonové balvany podľa pohybu slnka.

Odborníci predpokladajú, že slávnosti pri príležitosti letného slnovratu sa v Stonehenge konajú už tisíce rokov. Slnko počas slnovratu vychádza za takzvaným pätovým kameňom – starým vchodom do kamenného kruhu – a slnečné lúče osvetľujú priamo stred monumentu.

Začiatok nového roka

V niektorých kultúrach, napríklad v starovekom Egypte, bol letný slnovrat považovaný za začiatok nového roka. Súviselo to so skutočnosťou, že krátko popoludní nastala so železnou pravidelnosťou každoročná záplava Nílu, ktorá vyživila krajinu.

Zdroje: Wikipedia, bystricoviny.sk, Klocher, wholecelium blog

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky