Vesmírne solárne elektrárne by mohli vyrábať elektrickú energiu so stálym výkonom a vysoko efektívne takmer 24 hodín.
Japonsko je späť so svojimi ambíciami. Otestovať posielanie elektriny z vesmíru by chcelo do dvoch rokov. Zdroj: Kyoto University Japan
Japonský projekt vývoja fotovoltických solárnych elektrární vo vesmíre plánuje otestovať posielanie elektrickej energie z orbity na Zem už okolo roku 2025.
Informuje o tom portál Nikkei Asia, podľa ktorého sa má uskutočniť test malých satelitov na nízkej orbite, pričom energia sa bude do pozemskej stanice odosielať do vzdialenosti iba stoviek kilometrov. Použiť by sa malo aj mikrovlnné žiarenie, ktoré Japonsko na tento účel testovalo v minulosti.
Slnečná energia sa premieňa na mikrovlny (rovnaké elektromagnetické žiarenie, aké sa používa v mikrovlnných rúrach) a posiela sa nadol do pozemných prijímacích staníc, kde z nej vznikne elektrická energia. Mikrovlny môžu prechádzať cez mraky, čo zaisťuje stabilný prísun energie bez ohľadu na denný čas a počasie.
Orbitálna elektráreň by mohla byť umiestnená aj na geostacionárnej orbite, kde by sa nachádzala vždy nad rovnakým miestom na povrchu Zeme. Geostacionárna orbita však leží až vo výške 35 800 kilometrov nad zemským povrchom.
Elektrinu by mohli vyrábať 24 hodín denne
Solárne orbitálne elektrárne sú zaujímavým potenciálnym zdrojom elektrickej energie. Elektrickú energiu so stálym výkonom a s vysokou efektívnosťou by mohli vyrábať takmer 24 hodín. Problémom je efektívne odosielanie vyrobenej energie na Zem.
Základná koncepcia satelitov, ktoré by prenášali slnečnú energiu z vesmíru na Zem, je známa od roku 1968, keď ju ako prvý predstavil americký fyzik a aerokozmický inžinier československého pôvodu Peter Glaser (1923 – 2014). Nato projekty satelitov, ktoré by energiou zásobovali Zem, začali teoreticky skúmať nielen odborníci v Japonsku a USA, ale aj v bývalom ZSSR. Až súčasné technológie umožňujú, aby sa takéto projekty dostávali do praktickej fázy.
- V ostatných rokoch vesmírna solárna energia opäť začala priťahovať veľkú pozornosť. Vlády a podniky jednotlivých krajín sa totiž čoraz viac zameriavajú na nulovú bilanciu emisií oxidu uhličitého.
- Hlavnou prekážkou však zostávajú náklady – na výrobu približne 1 gigawattu s vesmírnou solárnou energiou (čo je ekvivalent jedného jadrového reaktora) treba štvorcový panel, ktorého každá strana meria aspoň dva kilometre.
- Takáto inštalácia by stála pravdepodobne viac ako 6,6 miliardy eur.
Ambiciózny plán z roku 2014 stroskotal
Za japonským projektom stojí štát, univerzity aj súkromná sféra. V minulosti japonská vesmírna agentúra JAXA avizovala pomerne ambiciózny plán vývoja solárnych vesmírnych elektrární, ktorý sa dodnes nepodarilo stihnúť, dokonca sa neuskutočnili ani čiastkové fázy, ktoré sa mali realizovať už pred rokmi. Ešte v roku 2014 JAXA plánovala, že demonštrovanie zasielania niekoľkých kilowattov z nízkej orbity Zeme sa udeje o štyri roky, a okolo roku 2020 chceli začať stavať testovaciu stokilowattovú elektráreň na obežnej dráhe.
Pre ďalšie fázy projektu Japonsko mienilo iniciovať medzinárodnú spoluprácu, v rámci ktorej by vznikla najskôr dvojmegawattová a následne dvestomegawattová elektráreň. Gigawattová elektráreň sa podľa vtedajších vízií mala začať stavať po roku 2030.
Zdroje: DSL, Quark, NikkeiAsia
(af)
