Z pol milióna kmeňových buniek dokážu vyrobiť až 50 miliárd červených krviniek.
Krv vypestovaná v laboratóriu uchovávaná v zariadení v Bristole. Zdroj: NHSBT
Účastníci klinickej štúdie dostali po prvý raz v histórii transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu. Spravodajskému serveru BBC to oznámili v pondelok britskí vedci. V ľudskom tele zatiaľ testujú len malé množstvo umelej krvi, zodpovedajúce zhruba jednej čajovej lyžičke.
Transfúzie budú vždy závisieť najmä od darcov krvi. Vedci majú však jasný cieľ. Ním je vyrábať životne dôležité, ale veľmi vzácne krvné skupiny, ktoré sa ťažko získavajú. Tie sú nesmierne dôležité hlavne pre ľudí závislých od pravidelných transfúzií krvi, akými sú napríklad pacienti trpiaci kosáčikovitou anémiou. Ak sa totiž krv darcu a príjemcu celkom nezhoduje, telo ju začne odmietať a liečba zlyhá.
Podľa autorky štúdie Ashley Toy z Bristolskej univerzity sú niektoré krvné skupiny také vzácne, že v jednej krajine môže žiť napríklad len desať ľudí, ktorí sú schopní ich darovať. Patrí medzi ne napríklad krvná skupina známa ako Bombaj, identifikovaná v Indii. Tú vedci dosiaľ zaznamenali len u troch ľudí.
Umelú krv vyrábajú z kmeňových buniek
Tímy odborníkov z NHS Blood and Transplant (NHSBT) z Bristolu, Cambridgu a Londýna pri experimente vylovili pomocou magnetických guľôčok z približne pol litra darovanej krvi kmeňové bunky a v laboratóriách z nich pestovali červené krvinky, až kým neboli pripravené na transfúziu. Celý proces trval asi tri týždne.
Z približne pol milióna kmeňových buniek dokážu takto vedci vyrobiť až 50 miliárd červených krviniek, ktoré následne prefiltrujú. Výsledkom je asi 15 miliárd červených krviniek v štádiu vývoja vhodnom na transplantáciu.
„V budúcnosti plánujeme týmto spôsobom vyrobiť čo najviac krvi,“ vyjadrila sa Ashley Toy. „Moja vízia je mať k dispozícii miestnosť plnú strojov, ktoré takúto krv neustále vyrábajú,“ poznamenala.
Otestovať ju chcú na desiatich ľuďoch
Cieľom klinickej štúdie je otestovať vyrobenú krv najmenej na desiatich zdravých dobrovoľníkoch, ktorí dostanú v rozpätí štyroch mesiacov dve dávky krvi po 5 až 10 ml – jednu pochádzajúcu od darcu, druhú vyrobenú v laboratóriu.
Na testovaní sa doteraz zúčastnili prví dvaja ľudia. Krv z laboratória označili malým množstvom rádioaktívnej látky, bežne používanej pri lekárskych procedúrach, aby mohli sledovať, ako dlho v tele vydrží. Dúfajú, že krv vypestovaná v laboratóriu bude účinnejšia ako ľudská.
Červené krvinky vydržia zvyčajne 120 dní, potom ich treba vymeniť. Typická zmes darovanej krvi obsahuje mladé aj staré krvinky, zatiaľ čo vypestovaná krv je čerstvá, takže by mala vydržať minimálne rovnako dlho. Výskumníci sa domnievajú, že by to v budúcnosti mohlo viesť ku kratším a menej častým transfúziám.
Výskum však čelí finančným a technologickým problémom. Priemerné darovanie krvi stojí NHS približne 130 libier, pestovanie novej krvi bude podľa zainteresovaných vedcov drahšie.
A ďalším problémom je skutočnosť, že kmeňové bunky, ktoré využívajú na produkciu krviniek, sa časom opotrebujú. Množstvo krvi, ktoré z nich dokážu vyrobiť, je teda zatiaľ limitované.
Zdroj: BBC
(af)
