Prečítajte si posledný zo série štyroch článkov o živloch v súvislosti s klimatickými zmenami.
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Zem ako element možno v súvislosti s klimatickou zmenou chápať ako pôdu. Pôda je dôležitým zdrojom potravy a liekov, ale aj obrovským rezervoárom biodiverzity a významnou zásobárňou uhlíka.
Pôda je vskutku jedným z najcennejších prírodných zdrojov Zeme a predsa ju mnohí, možno práve preto, že sa nachádza takmer všade, považujú za samozrejmosť.
Táto fascinujúca substancia v sebe pritom ukrýva kľúč k životu. Máme vďaka nej čo jesť, čistí a filtruje našu vodu, za optimálnych podmienok tiež bráni záplavám, reguluje atmosféru a v neposlednom rade je to jeden z najrozmanitejších biotopov na našej planéte.
Vedci ju často opisujú ako „živú pokožku Zeme“. Je tenká, jemná a absolútne nenahraditeľná, pretože chráni naše zdravie a celú globálnu biosféru.
Ako výstižne zhrnula profesorka Bridget Emmet z britského Centra pre ekológiu a hydrológiu: „Pôda je jedným z najviac podceňovaných a málo pochopených divov na našej krehkej planéte.“
Klimatické zmeny a pôda
Rastliny extrahujú oxid uhličitý z atmosféry v procese zvanom fotosyntéza, pričom časť uhlíka z CO2 sa následne zachytáva v pôde. Čerstvé rastlinné zvyšky a rozložený materiál nazývaný tiež humus, sú vysoko obohatené uhlíkom – vzniká tak akási pôdna organická hmota, ktorá absolútne ekologicky „uzamyká“ uhlík pod zemou.
Väčšina ľudí si je dnes už vedomá toho, aké dôležité sú lesy a stromy pri znižovaní škodlivého CO2 v atmosfére. Len málo z nich však vníma ďalšiu, pravdepodobne ešte dôležitejšiu funkciu pôdy – je v nej uskladnené veľké množstvo uhlíka.
Les. Zdroj: iStockphoto.com
Preto keď sa poškodí alebo znehodnotí, môže uvoľniť škodlivý oxid uhličitý alebo metán späť do atmosféry, v dôsledku čoho sa zintenzívni globálne oteplenie.
Práve z tohto dôvodu je také dôležité, ako s pôdou narábame. Prechodom z intenzívneho poľnohospodárstva na ekologické by sme mohli podľa odborníkov dokonca celkom zmeniť emisný profil pôdy. Ak s ňou budeme zaobchádzať správnym spôsobom, bude nielen zdravšia a úrodnejšia, ale zadrží v sebe i viac škodlivého uhlíka.
Pôda ako rezervoár biodiverzity
Pôda je jedným z hlavných globálnych rezervoárov biodiverzity. Až 25 percent živočíšnych druhov na Zemi žije v pôde a 40 percent suchozemských organizmov je s ňou v určitom štádiu svojho životného cyklu spojených.
Zdravé pôdy disponujú biotopmi, v ktorých sa nachádzajú tisíce rôznych druhov húb, baktérií a bezstavovcov, spolupracujúcich na riadení cyklu uhlíka, dusíka a vody na Zemi. Vytvárajú tak živiny a potravu, ktorú potrebujeme pre náš život.
Väčšina potravinových zásob pochádza z pôdy
Pôda produkuje až 95 percent potravinových zásob ľudstva a popritom je zdrojom tráv a ďalších rastlín, ktorými sa zasa kŕmia hospodárske zvieratá. Stáva sa tak dôležitou zásobárňou potravín, od ktorých sme jednoducho závislí.
Pozrite si
V biologicky rôznorodom pôdnom prostredí bolo navyše za posledných sto rokov objavených aj mnoho život zachraňujúcich liekov a vakcín. Bez pôdy by neexistoval penicilín, bleomycín, ktorý sa používa na liečbu rakoviny, ani amfotericín, účinný v boji proti plesňovým infekciám.
Zdravá pôda zároveň umožňuje rastlinám produkovať užitočné antioxidanty, ktoré ich chránia pred škodcami a ďalšími vonkajšími hrozbami. Keď ľudia tieto rastliny jedia, antioxidanty posilňujú ich imunitný systém a hormonálnu reguláciu. Bez okolkov teda možno povedať, že existuje priame prepojenie medzi zdravou pôdou a zdravými ľuďmi.
Tridsať percent pôdy na svete je zničenej
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že až 30 percent svetovej pôdy je v súčasnosti zničenej.
Nedávna správa Európskej komisie zároveň klasifikuje 60 až 70 percent pôdy v krajinách Európskej únie ako nezdravú.
Chemické znečistenie pôdy. Zdroj: iStockphoto.com
Pôdu na celom svete pritom ohrozuje svojou činnosťou najmä človek. Trpí odlesňovaním, urbanizáciou, intenzívnym poľnohospodárstvom, zhutňovaním, acidifikáciou (okysľovaním, pozn. red.), salinizáciou (hromadením rozpustných solí v pôde, pozn. red.), znečistením, zosuvmi, požiarmi a eróziou.
Erózia pôdy by podľa najnovších zistení mohla ohroziť prístup k potravinám najmenej 3,2 miliardy ľudí na celom svete. Situáciu navyše zhoršuje i skutočnosť, že kvalitné a úrodné pôdy sa nedajú rýchlo ani jednoducho nahradiť. Trvá celých sto rokov, kým sa vytvorí pol centimetra zdravej pôdy. V súčasnom meradle to znamená, že pôdu strácame 50- až 100-krát rýchlejšie, než je schopná sa obnoviť.
Ako pôdu zachrániť
Najväčšou hrozbou pre zdravú pôdu je poľnohospodárstvo. Od priemyselnej revolúcie prišiel svet kvôli odlesňovaniu a snahe vytvoriť čo najviac polí na pestovanie monokultúr odhadom o 135 miliárd ton úrodnej pôdy. Rolu zohralo aj nadmerné spásanie a necitlivé obrábanie pôdy, ťažké stroje a zneužívanie hnojív a pesticídov.
Prvým dôležitým krokom k minimalizácii degradácie pôdy je prechod krajín na postupy regeneratívneho poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je striedanie plodín na poliach, udržateľné spásanie a šetrné poľnohospodárske metódy ako agrolesníctvo, ktoré zahŕňa aj výsadbu stromov.
Zmenou spôsobu hospodárenia a pestovaním rôznych druhov rastlín možno zdravé pôdy ešte stále uchrániť pred poškodením a tie degradované obnoviť.
Farmári s čerstvou zeleninou. Zdroj: iStockphoto.com
Jednotlivci zároveň môžu prispieť tým, že budú nakupovať produkty vypestované ekologickým spôsobom.
Alarmujúce je, že hoci sa viac ako 80 percent svetovej poľnohospodárskej pôdy využíva na chov dobytka, mäso z neho tvorí iba 18 percent všetkých skonzumovaných kalórií.
Ako hovorí profesor Nico Eisenhauer z univerzity v Lipsku, od toho, čo jeme, závisí skutočne veľmi veľa. „Potrebujeme konzumovať obrovské množstvá lacného mäsa? Nechceme sa radšej vo väčšej miere spoľahnúť na kalórie rastlinného pôvodu?“ pýta sa.
Pôda a jej prosperita je spojená so všetkým, čo robíme. Zmeny, ktoré povedú k jej zachovaniu, musia byť preto naozaj rozsiahle. Podľa odborníkov potrebujeme zmeniť nielen spôsob hospodárenia, ale aj celý charakter agrochemického priemyslu a do tretice i spôsob nášho stravovania.
Pomôže aj informovanosť
Pomôcť pri tejto transformácii by mohla práve informovanosť ľudí na celom svete. Treba nahlas hovoriť o dôležitosti pôdy aj o tom, ako veľmi je v súčasnosti ohrozená.
Mnohí doteraz podceňovali bohatstvo a vitalitu neviditeľného podzemného sveta. Pôda je pritom pre život na Zemi absolútne rozhodujúca.
Spoluzakladateľka aliancie Sustainable Soils Ellen Fayová sa vyjadrila trefne, keď povedala, že „nemôžeme splniť žiadny z našich environmentálnych, cieľov, ak nezabezpečíme priaznivé podmienky pre pôdu.“
Energia z lesa
Biomasa, čiže živá hmota rozličného druhu, ako je drevo, zelený odpad, kal či organický domáci odpad, nám môže poslúžiť aj na výrobu energie. Spaľovaním týchto bioproduktov totiž vzniká teplo alebo elektrina.
Fermentáciou odpadu sa zasa získava bioplyn, ktorý môže poslúžiť ako palivo alebo môže sčasti nahradiť zemný plyn. Z biomasy možno vyrábať aj pohonné látky, ktoré sa používajú ako prímesi klasických palív.
Geotermálna energia
Niektoré krajiny dokážu využívať aj energiu uloženú pod zemským povrchom. Slúži im na ohrievanie potrubí, ktoré následne vyhrievajú domácnosti a vodu, prípadne na poháňanie generátorov pri výrobe elektrickej energie.
Mnohé kúpele v Maďarsku využívajú geotermálnu energiu na ohrievanie vody v bazénoch. Inovatívne geotermálne energetické projekty podporuje aj Európska únia.
Pár viet k lesom
Každý rok sa na svete vyrúbu tropické pralesy s rozlohou Grécka. V trópoch sa až 80 percent územia odlesňuje len preto, aby sa uvoľnil priestor farmám. Rúbe sa aj kvôli produkcii dreva a papiera či budovaniu ciest a baní.
Odlesňovanie pritom nielenže urýchľuje zmenu klímy, ale jeho dôsledkom je aj ničenie biotopov lesných živočíchov a zmeny zrážkovej činnosti, ktoré spôsobujú suchá. Svetové autority preto volajú po intenzívnej ochrane lesov.
Suchá a mŕtva krajina v porovnaní s živou a zelenou. Zdroj: iStockphoto.com
Ako píše vo svojej knihe Život na našej planéte britský prírodovedec David Attenborough, „musíme na celom svete okamžite zastaviť odlesňovanie a pomocou obchodu a investícií podporiť krajiny, ktoré ešte nestihli vyrúbať všetky svoje lesy, a čo najviac z nich vyťažiť bez toho, aby sme ich stratili.“
Vytvorenie stabilného a zdravého sveta si podľa neho vyžaduje práve úctu k biodiverzite. Jej udržiavaním budeme nakoniec automaticky zvyšovať aj zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého. Túto činnosť biotop, pochopiteľne, vykonáva tým lepšie, čím je rozmanitejší.
„Ako by vyzeral svet, v ktorom by sme si biodiverzitu skutočne cenili a vlastníci pôdy by boli neustále podnecovaní k tomu, aby ju sústavne všetkými možnými spôsobmi zvyšovali?“ pýta sa sir Attenborough. A sám si vzápätí odpovedá: „Bolo by to magické!“
Úrodnosť pôdy na Slovensku
Po radu, ako si zachovať zdravé lesy a úrodnú pôdu na Slovensku, sme si zašli za ochranárom Erikom Balážom.
Ekológ, aktivista a ochranár Erik Baláž. Zdroj: Wikimedia Commons
Ako si udržať zdravý les a úrodnú pôdu na Slovensku?
Pokiaľ hovoríme o pôde v lese, tam sú dôležité dve základné veci. Prvá je, že je ideálne, keď sú v lese stromy. Korene stromov totiž chránia pôdu, ich koruny zasa vytvárajú tieň. Keď sa pôda neprehrieva ako na rúbanisku a korene stromov ju držia pokope, je v dobrom stave a nestratí sa humus, ktorý sa môže v pôde kumulovať aj tisícky rokov.
Druhá vec je, že by sme sa mali vyvarovať stláčaniu pôdy, čo sa často deje pri ťažbe, keď chodia hore-dolu po lese traktory alebo sa ťahajú z lesa kmene. Ak sa pôda stlačí, je to veľmi zlé, potom totiž stráca svoju prirodzenú pórovitosť a zadrží menej vody, rastliny v takej pôde fungujú ťažšie.
Čiže ak chceme, aby bola pôda pórovitá a plná humusu, nech sú v nej stromy, nech je to stále les, nech nemáme veľké rúbaniská a nech po lesoch nechodia ťažké mechanizmy.
A ako zabezpečiť, aby dlhodobo prosperovala v krajine poľnohospodárska pôda?
To je trošku zložitejšie, lebo dnes je poľnohospodárstvo zamerané na veľké stroje a množstvo chemických hnojív a pesticídov, ktoré kontrolujú škodcov. Potrebovali by sme návrat k poľnohospodárstvu, ktoré tu bolo kedysi. To je ťažké, ale v princípe ide o menej chémie a viac organických látok v pôde.
Organické látky sú dôležité preto, aby zostal v pôde zachovaný život, ktorý v nej dnes chýba. Pôdne živočíchy potrebujú pre svoj život energiu, ktorú chemické hnojivá neobsahujú. Ak jej majú dostatok, sú schopné neustále pretvárať štruktúru pôdy a vylepšujú jej vlastnosti.
Vo štvrtok prinesieme k článku o zemi i praktickú časť.
Tento článok je súčasťou série článkov na tému Štyri živly pripravených v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.
Zdroje: European Environment Agency, Európska komisia, The Royal Society Publishing, Zurich.com, Veda na dosah1, Veda na dosah2, European Parliament News, Aktuality,
Jean-Michel Billioud a kol., Chránime Zem. Hlavné otázky životného prostredia, Ikar 2009, str.68–82
David Attenborough: Život na našej planéte. barecz & conrad books 2021.
