Počet prípadov kliešťovej encefalitídy každoročne stúpa.
Číhajúci kliešť. Zdroj: iStockphoto.com
Pekné jarné počasie láka ľudí tráviť viac času v prírode. Problém začína vtedy, keď zistíme, že sme si domov priniesli aj nepríjemného spoločníka prisatého na našej koži. Kliešte sú známe najmä ako prenášače patogénov, ktoré spôsobujú rôzne ochorenia. Medzi najzávažnejšie patrí lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyzýva na obozretnosť. V roku 2020 bolo zaznamenaných 184 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo je najviac za posledných 20 rokov, a celkovo má výskyt infikovaných kliešťov tendenciu stúpať.
Najčastejší výskyt
Apríl, máj a potom september – to sú dva vrcholy, keď sú kliešte v prírode najaktívnejšie.
Prítomnosť kliešťov môžeme očakávať jednoducho všade. Dôležitá je pre ne dostatočná vlhkosť vzduchu a prítomnosť hostiteľov, čiže aj ľudí. Sú v záhradách, mestských parkoch, lesoch a na trávnatých plochách. Vyskytujú sa prevažne na územiach do nadmorskej výšky 800 metrov, ale v posledných rokoch boli zaznamenané prípady aj vo výške viac ako 900 metrov nad morom. Každým rokom sa v dôsledku klimatického otepľovania rozširujú viac na sever.
Prvá zmienka o výskyte kliešťovej encefalitídy na Slovensku pochádza z roku 1951, keď bola pozorovaná rozsiahla epidémia v okrese Rožňava, neskôr v roku 1955 v obci Jarok v Nitrianskom kraji. Odvtedy sa identifikovali viaceré prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy – pomenované endemické oblasti. Najmä na juhozápadnom Slovensku to boli Levice, oblasť Malých Karpát, Nitrianska pahorkatina, Tríbeč, Vtáčnik, Považský Inovec, Pohronský Inovec, Kováčske kopce, Trenčín a Nové Zámky. V posledných rokoch sú infikované najmä oblasť Nitry, Topoľčian, Púchova a Považskej Bystrice. Najvyšší počet prípadov za rok 2020 hlásil Banskobystrický a Žilinský kraj.
Ak si chcete pozrieť mapu endemických ohnísk z roku 2020, nájdete ju tu. Vedci z Biomedicínskeho centra dopĺňajú, že v endemických oblastiach sa neodporúča piť nepasterizované ovčie alebo kozie mlieko, ktoré môže byť zdrojom menších epidémií.
Ako na sebe spoznám eventuálnu nákazu
Pre človeka predstavuje riziko hlavne kliešť obyčajný, ktorý sa v prírode vyskytuje po celý rok. Začína byť aktívny už pri teplotách okolo päť až desať stupňov Celzia.
Ak si nájdete kliešťa a okolo miesta prisatia vám sčervená pokožka, nemusíte hneď panikáriť. Bežnou kožnou reakciou je svrbenie, bolesť a červený fľak, ktorého veľkosť je 1 – 2 milimetre. Do týždňa príznaky väčšinou zmiznú. Čím skôr sa prisatý kliešť odstráni, tým je riziko prípadnej infekcie nižšie.
Príznaky lymskej boreliózy
Baktérie spôsobujúce boreliózu, Borellia burgdorferi, sa rozmnožujú veľmi pomaly, preto je priebeh infekcie pomerne zdĺhavý, môže pretrvávať dokonca niekoľko rokov. Na Slovensku sú baktériou infikované 2 – 3 percentá kliešťov.
V prvom štádiu infekcie sa prejaví ostro ohraničený erytém – začervenanie kože s centrálnym vyblednutím. Takéto začervenanie sa môže objaviť aj na iných miestach, nielen tam, kde bol kliešť prisatý. Veľkosť fľaku závisí od dĺžky trvania infekcie, priemerne má okolo 10 – 15 centimetrov. Čas objavenia prvého príznaku sa môže pohybovať od 3 do 30 dní. V druhom štádiu dochádza po niekoľkých týždňoch od vniknutia infekcie k jej následnému rozšíreniu do celého tela. Borelióza svojimi príznakmi spočiatku pripomína chrípku. Postihnutý však môže byť aj nervový systém, kĺby, srdce a očné tkanivo. Tretie, teda chronické, štádium ochorenia nastupuje v priebehu niekoľkých mesiacov či rokov.
Proti borelióze neexistuje očkovanie, účinnou ochranou je jedine prevencia. V lekárňach sú však dostupné aj domáce samodiagnostické testy na preukázanie protilátok proti baktériám.
Doktor odstraňujúci kliešťa z kože pacienta. Zdroj: iStockphoto.com
Príznaky kliešťovej encefalitídy
Kliešťovú encefalitídu spôsobuje RNA vírus z čeľade Flaviviridae. Infikovaných je do desať percent kliešťov. Prvá fáza ochorenia nastáva spravidla po 7 – 10 dňoch od nakazenia. Typické sú pre ňu príznaky pripomínajúce chrípku – horúčka, únava, bolesti hlavy, končatín, celková nevoľnosť a tráviace problémy. Po pár dňoch dochádza k úľave a bezpríznakovej časti priebehu ochorenia, ktorá môže trvať 1 – 20 dní. Pre druhú fázu je typické napadnutie nervového systému (zápal mozgu, zápal mozgových blán). K najčastejším príznakom patrí vysoká horúčka, bolesť hlavy, stuhnutá šija, psychické problémy a svetloplachosť.
Pred ochorením sa môžeme chrániť očkovaním, ktoré pozostáva z 3 dávok. Najideálnejšie je očkovať sa v chladných mesiacoch roka, ešte pred aktívnou sezónou výskytu kliešťov. Revakcinácia sa odporúča každých 3 až 5 rokov.
Ako správne vybrať prisatého kliešťa
- Miesto vydezinfikujeme jódovou tinktúrou (nie alkoholom ani krémom).
- Použijeme klasickú špicatú alebo špeciálnu pinzetu na vyberanie kliešťov.
- Pinzetou uchopíme kliešťa čo najbližšie pri koži.
- Kliešťa ťaháme kolmo, poprípade jemnými kývavými pohybmi. Netočíme ním, aby nedošlo k odtrhnutiu hlavičky od tela.
- Po odstránení kliešťa skontrolujeme, či je vonku celý a vydezinfikujeme okolie poraneného miesta.
V prípade, že nám ostal kúsok kliešťa v mieste vpichu, použijeme ihlu a snažíme sa odstrániť jeho zvyšky. Ak sa k tomuto kroku neodvažujete a ste si neistí, vyhľadajte radšej odbornú pomoc.
Zdroje: UVZSR, Biomedicínske centrum SAV, Solen, Unilabs, Biomedicínske centrum SAV, RUVZ
