Predlžujúce sa teplejšie jesenné obdobie zvyšuje riziko, že mlynáriky repkové sa po zime nevykuklia.
Mlynárik repkový. Zdroj: iStockphoto.com
Najnovšia štúdia, zverejnená v časopise British Ecological Society Journal, prispieva k objasneniu potenciálnych vplyvov klimatickej zmeny na motýle.
Kukly stratili viac hmotnosti
Vedci zo Štokholmskej univerzity, Univerzity z Oulu a Greifswaldskej univerzity uskutočnili laboratórne experimenty s kuklami mlynárikov repkových v simulovaných jesenných podmienkach, pričom menili teplotu a dĺžku predstieraného ročného obdobia. Mlynáriky repkové, skúmané motýle, sú bežne rozšírené vo Veľkej Británii aj v Európe.
Výsledky výskumu ukázali, že kukly vystavené teplejším a dlhším jesenným podmienkam stratili viac hmotnosti a spotrebovali viac energie ako tie, ktoré žili v miernejších podmienkach. Hoci motýle neuhynuli okamžite, vedci zistili, že tie jedince, ktoré okúsili teplejšiu jeseň, mali nižšiu šancu dožiť sa dospelosti v období nasledujúcej jari.
„Klimatické zmeny spôsobujú, že jeseň je teplejšia a trvá dlhšie. Práve táto špecifická kombinácia podmienok mala v našej štúdii na motýle najväčší vplyv. Ukázali sme, že stresujúce podmienky, ktoré motýle zažili v jednom ročnom období, môžu mať trvalé negatívne dôsledky v inom ročnom období, pričom spájali zmeny v jednej sezóne s dôsledkami v inej sezóne,“ vysvetľuje Matthew Nielsen z Univerzity z Oulu pre portál Britskej ekologickej spoločnosti.
Zvieratá, ktoré počas zimy vstupujú do dormancie (obdobie pokoja, keď dochádza k zníženiu metabolizmu živočícha, aby prečkal nepriaznivé ročné obdobie, pozn. redakcie), sú veľmi citlivé na zmeny teploty prostredia, pretože tým dochádza aj k zvyšovaniu činnosti ich vlastného metabolizmu. V dôsledku toho rýchlejšie strácajú energiu. „Hoci počas obdobia dormancie živočíchy spotrebujú menej energie ako tie, ktoré sú aktívne, spotrebujú jej viac, keď je teplejšie. Nemôžu prijímať potravu, aby nahradili stratu energie. Už sa zistilo, že teplejšie zimy sú pre živočíchy v štádiu dormancie horšie ako tie chladnejšie. Naše zistenia ukazujú, že teplejšie jesene sú potenciálne ešte viac nebezpečné,“ upozorňuje Nielsen.
Vedci zdôrazňujú, že vo švédskych podmienkach je jarná generácia mlynárika repkového najnižšia kvôli stresu počas zimnej dormancie. Zvyšujúca sa úmrtnosť v dôsledku teplejšieho a dlhšieho jesenného obdobia môže mať vážny dopad na početnosť tohto druhu motýľa v kritickom ročnom období.
Kukla mlynárika repkového. Zdroj: iStockphoto.com
Priebeh experimentov
Počas experimentov vedci vystavili kukly motýľov teplotám až do 25 stupňov Celzia počas doby až 16 týždňov. Hoci sa uvedené jesenné podmienky môžu zdať ako extrémne, je potrebné uviesť, že dané teploty sú bežné v južnejších častiach územia, na ktorom sa mlynáriky repkové vyskytujú (napr. južné Španielsko). Tieto podmienky tiež môžu poslúžiť ako možný scenár budúcich zmien v dôsledku klimatickej zmeny.
V priebehu experimentov v laboratórnych podmienkach vedci simulovali rôzne jesenné podmienky. Skupiny kukiel motýľov umiestnili do komôr s teplotou 15, 20 alebo 25 stupňov Celzia na obdobie 16 týždňov. Následne všetkých 459 kukiel vystavili rovnakým zimným podmienkam počas 24 týždňov.
V priebehu simulovaných jesenných podmienok vedci merali a zaznamenávali údaje o strate hmotnosti a spotrebe energie. Nakoniec pozorovali, ktoré jedince uhynuli a ktoré sa dožili dospelosti v simulovaných jarných podmienkach.
Pozrite si
Výskum má však aj niekoľko limitov. V prvom rade sa experimenty uskutočnili v laboratórnych podmienkach, pričom simulované podmienky boli počas skúmaného obdobia viac-menej stabilné a neodrážali úplne presne podmienky v prirodzenom prostredí. V prírode sa životné podmienky menia na každodennej báze a majú vplyv na voľne žijúce populácie motýľov. Vedci tvrdia, že tieto variácie životných podmienok môžu ešte viac navýšiť metabolické náklady počas obdobia jesene.
Vedci sa chcú v budúcnosti viac zamerať na skúmanie vplyvov otepľujúcej sa klímy na motýle, pričom väčšiu pozornosť chcú venovať viacerým ročným obdobiam.
„V našej štúdii sme uvažovali len o prežití do dospelosti. Avšak v neskoršom veku sa môžu prejaviť oveľa negatívnejšie vplyvy, akými sú napríklad schopnosť nájsť si partnera alebo počet nakladených vajíčok. Štúdium interakcie otepľovania na jeseň, v zime a na jar bude tiež kľúčom k pochopeniu skutočných dopadov klimatických zmien na živočíchy, ktoré vstupujú do štádia dormancie,“ vysvetľuje budúce smerovania výskumov Nielsen.
Zdroje: DOI: 10.1111/1365-2435.14037, EurekAlert!
