Len štvrtina reštauračných zariadení v rámci režimu OTP pravidelne kontrolovala covid pass alebo covidový test.
Ilustračná fotografia ženy počas nákupu. Zdroj: iStockphoto.com
Takmer polovica nezaočkovaných, ktorí navštívili reštaurácie, tvrdí, že ich neskontrolovali nikdy. Vyše 60 percent ľudí sa počas novembra a decembra ocitlo na verejných interiérových miestach v blízkosti niekoho, kto nemal respirátor. Približne štvrtina osobne napomenula niekoho cudzieho, aby si nasadil respirátor.
Také sú zistenia poslednej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko?.
Dvanásta vlna prebehla v období od 12. do 16. decembra 2021. V tomto období platil lockdown spojený s núdzovým stavom a zákazom vychádzania. Od 10. decembra bol lockdown zmiernený. Otvorili sa všetky obchody pre očkovaných a ľudí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali. Počet pacientov v nemocniciach kulminoval a epidemiologická situácia sa po vrchole tretej vlny na prelome novembra a decembra začala veľmi mierne zlepšovať.
Polovicu nezaočkovaných neskontrolovali
Približne tridsať percent ľudí navštívilo reštauračné alebo pohostinské zariadenie v čase, keď v ich okrese platil režim OTP. Medzi zaočkovanými a nezaočkovanými nebol v návštevnosti rozdiel. Tieto dve skupiny však odlišne opisujú skúsenosť s kontrolou covid pasov alebo covidých testov.
Takmer polovica (47,4 percenta) nezaočkovaných, ktorí sa ani neplánujú dať zaočkovať, tvrdí, že ich pri vstupe do gastroprevádzok neskontrolovali. Skúsenosť, že covid pasy alebo covidové testy nikto nekontroloval, má však približne len štvrtina zaočkovaných.
„Je zaujímavé, že zaočkovaní a nezaočkovaní opisujú značne inú realitu fungovania režimu OTP. Môže to však odzrkadľovať aj jednoduchý rozdiel v tom, ktoré reštaurácie a podniky si zaočkovaní a nezaočkovaní v čase OTP vyberali,“ komentuje výsledky prieskumu Jana Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV.
„Je dosť možné, že nezaočkovaní respondenti zámerne uprednostňovali tie zariadenia, v ktorých sa covid testy nekontrolovali.“
Cestujúci mladí ľudia počas pandémie. Zdroj: iStockphoto.com
Väčšina sa ocitla pri ľuďoch bez respirátora
Správne nasadené respirátory patria medzi najdôležitejšie mechanizmy, ako zamedziť šíreniu koronavírusu pri kontakte s inými ľuďmi v interiéri. Vyše 60 percent ľudí sa počas novembra a decembra ocitlo na verejných miestach v interiéri v blízkosti niekoho, kto si nenasadil respirátor alebo rúško. Necelá tretina zasa odpovedá, že človeka bez respirátora vo verejných interiérových priestoroch v novembri a decembri nevideli.
Rozdiel medzi zaočkovanými a nezaočkovanými vidíme v tom, že kým 40,9 percenta nezaočkovaných ľudí človeka bez respirátora stretlo a nevadilo im to, tak u zaočkovaných to nevadilo len 13,3 percenta opýtaných. Zhruba každý štvrtý dospelý človek počas tretej vlny osobne napomenul niekoho, aby si v obchode, autobuse, na úrade či na pošte nasadil respirátor.
Pred kolegami rúško dolu
Z odpovedí respondentov vyplýva, že v novembri a začiatkom decembra len dve percentá ľudí pracovalo iba z domu a štyri percentá v práci s kolegami neprišlo do kontaktu. Drvivá väčšina opýtaných v kontakte s kolegami na pracovisku bola. Takmer pätina ľudí mala pri kontakte s najbližšími kolegami vždy nasadený respirátor, ďalšia pätina ho mala väčšinou, necelá tretina niekedy áno a niekedy nie. Zhruba pätina nemala respirátor nasadený nikdy.
Opäť sa ukazuje, že kontakt bez respirátora majú vo výrazne vyššej miere nezaočkovaní ľudia, ktorí sa zaočkovať ani neplánujú.
„Z predchádzajúcej októbrovej vlny prieskumu zároveň vieme, že začkovanosť či nezaočkovanosť jednotlivcov do veľkej miery súvisí s ich bezprostredným okolím – predovšetkým členmi rodiny, ale aj najbližšími kolegami na pracoviskách. Keď to skombinujeme s informáciou, že v skupinách blízkych kolegov sa respirátory často skladajú dole alebo prípadne nenosia vôbec, tak nie je prekvapením, ak sa koronavírus v značnej miere opäť šíril aj na pracoviskách,“ dopĺňa Jana Lindbloom.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko?.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
