Molekulárna biologička v rámci Týždňa vedy a techniky prednášala o tom, ako písať a hovoriť o vede deťom.
Simona Dulajová počas svojej prednášky v rámci Týždňa vedy a techniky. Zdroj: M. Zelenák (CVTI SR)
Počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2021 prebehla online konferencia Populárne o vede a technike: Súčasné trendy o popularizácii. Vystúpila na nej aj Simona Dulajová s prednáškou Veda aj pre najmenších.
Simona Dulajová vyštudovala molekulárnu biológiu a biotechnológiu v Škótsku. Dnes pôsobí v Bratislave, kde sa venuje toxikologickým štúdiám. Okrem toho píše články do detského vedeckého časopisu Bublina a pracuje na podcaste Dve baby aj o vede. V prednáške sa zamerala na to, ako písať a hovoriť o vede deťom, ktoré majú naozaj veľa otázok a veľký záujem, hoci dospelí si myslia, že mnohé veci nemôžu pochopiť.
Chcela študovať žurnalistiku, no odradil ju Deň otvorených dverí na strednej škole. Povedali jej, že bude potrebovať matematiku, s čím nepočítala, a tak sa venovala biológii a chémii. Prekvapivo ju však práve tieto vedné odbory priviedli k tomu, že píše o vede.
Ako spoluautorku podcastu Dve baby aj o vede ju na začiatku pandémie oslovili z časopisu Bublina. Vytvárali brožúru pre deti o koronavíruse. Spolu s kamarátkou sa Dulajová podieľala na tom, aby po odbornej stránke všetky fakty sedeli. Pandemická situácia bola veľmi ťažká nielen pre vedcov, dospelých, ale aj pre deti. Priznáva, že bolo náročné sledovať informácie, ktoré sa často menili. Ako ich potom vysvetliť deťom? Vtedy sa po prvý raz zamyslela nad tým, že deťom treba takéto informácie sprostredkovať, no je potrebné zvážiť formu, aká sa použije.
Za najdôležitejšie považuje, aby boli informácie pravdivé. Nedá sa vymýšľať si, aby sme tému zjednodušili, treba zjednodušiť pravdu.
Pozrite si
Majú dané slová v slovnej zásobe?
Na prvý pohľad je to možno prekvapivé, ale deti a vedci majú veľa spoločného. Neustále sa pýtajú nové otázky, chcú poznať odpovede a frustruje ich, keď tie neprichádzajú. Avšak vedci si na rozdiel od detí môžu prečítať článok, pozrieť dáta, vytvoriť hypotézu, pripraviť experiment. Maličkí takéto možnosti nemajú. My dospelí im musíme zistenia sprostredkovať.
Aké pomôcky používa pri písaní pre deti Simona Dulajová? Základom je predstaviť si najprv, pre koho text píše. Vedelo by dieťa, ktoré možno ešte neovláda čítanie alebo písanie, čo je genetika, gravitácia, bunkové jadro?
Svoj prvý text pre časopis písala biologička krátko po diplomovej práci. V diplomovke sa autor snaží zhromaždiť čo najviac vedomostí, ktoré sú známe. Potrebuje „silný“ úvod a diskusiu, v ktorej potom vytvára hypotézy, ktoré priniesol nový výskum. No pri deťoch treba tento prístup rozbiť. Akademický mozog Dulajovej hovoril, že bunky sa delia, telomerázy sa skracujú. Dieťa by sa na to len pozeralo.
„Zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať. Treba rozmýšľať nad každým slovom, ktoré použijete. Mohlo by už byť v jeho slovnej zásobe? Veď deti ešte mnohokrát nevedia ani čítať,“ vysvetľuje biologička.
Druhou pomôckou pri písaní je deliť text na krátke odseky, ktoré majú približne 150 slov. Dulajová si pomáha jednoslovnou alebo frázovitou osnovou. Pri písaní textu o očkovaní to vyzerala nasledovne. Napísala meno Edward Jenner, lebo sa spája s očkovaním. Pridala pravé kiahne, ktoré sme vďaka očkovaniu vyhubili. Potom doplnila slovo vacca, pretože v latinčine znamená krava (tú mali v texte nakreslenú). Takto celú problematiku potom priblížila deťom.
„Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby pochopili, že je to bezpečný vynález, ktorý zachraňuje milióny životov,“ vysvetľuje. Taktiež bolo potrebné prepojiť uvedenú tému s ochorením Covid-19.
„Imunitné bunky rozoznávajú koronavírus, pretože už majú akoby jeho fotografiu,“ opisuje.
Simona Dulajová. Zdroj: M. Zelenák (CVTI SR)
Skúšať, experimentovať, prirovnávať
Keď deťom približujeme vedu, nechceme im klamať. Keďže ale potrebujeme veci zjednodušiť, opäť musíme zvážiť, ako to urobiť. Keď biologička písala text o genetike, v ktorom hovorila o dvojičkách, potrebovala hovoriť o gamétach, oplodňovaní či rozdeľovaní vajíčok. Tu prichádza vhod tretia pomôcka – nabádanie k experimentom. Výhodou je pravdivosť, no nejde sa príliš do hĺbky.
Genetika sa zaoberá hlavne dedičnosťou a premenlivosťou. V článku preto deti vyzvala, aby si spísali zoznam svojich vlastností, porovnali ich s vlastnosťami rodičov a súrodencov a spýtali sa, čo majú s nimi spoločné. Týmto spôsobom už možno získali predstavu o tom, čo je to dedičnosť. Potom ich nabádala aj k tomu, aby hľadali veci, ktoré sú rozdielne, a uvažovali, prečo také sú. Takto zas hovoríme, že sú jedinečné a genetika je aj o premenlivosti.
Veda vychádza z pozorovania alebo experimentu, a tak je dobré, keď sa všetko vysvetľuje ako prirodzená súčasť života. Veci sa dajú odmerať, vyskúšať, zaznamenať, poznačiť.
Predstavte si, že deťom hovoríte o cicavcoch. Tieto živočíchy sú im väčšinou známe. Ale čo ak im chcete rozprávať o nezvyčajných zvieratách, ako sú napríklad netopiere? Tu príde na rad štvrtá pomôcka, ktorou je používanie prirovnaní a metafor.
Ako opísať krídla spomenutých cicavcov, keď ich majú úplne iné ako vtáky? Dulajová vyzvala deti, aby našli doma dáždnik, rozprestreli ho a predstavili si jeho konštrukciu aj s blanami. Tak nejako by totiž mohli vyzerať netopierie krídla. Niekedy sa stačí len pohrať s tým, čo chceme deťom povedať, pričom môžeme použiť predmety, ktoré majú doma, napríklad dáždnik.
Názorný príklad
Vizualizácia, ktorá pomôže lepšie pochopiť text, je poslednou piatou pomôckou. V Bubline je každý článok krásne ilustrovaný. Vždy nájdu novú ilustrátorku alebo nového ilustrátora na spracovanie textu. Dulajová priznáva, že článok o tom, ako číta náš mozog, bol veľmi ťažký i preto, že sama o danej téme nič nevedela. Musela si všetko naštudovať a upraviť pre deti, s obrázkami to šlo oveľa jednoduchšie.
Túto lekciu dostala už počas štúdia, keď pracovala so školiteľkou na bakalárskom projekte s planáriami. Ide o ploskavce s kmeňovými bunkami, ktoré sa dokážu deliť. Používajú ich červy. Keď sú už príliš veľké, zakotvia sa, roztrhnú na polovicu a obe polovice následne dorastú na nových živočíchov. Predstavte si, že deťom vysvetľujete kmeňové bunky či vegetačný rast. Dulajovej školiteľka ušila podobné červy. Použila suchý zips, aby ich mohla roztrhnúť a potom spojiť.
Je veda aj pre najmenších? Dulajová si myslí, že vedu určite treba deťom sprostredkovať. Raz z nich vyrastú dospelí, možno noví vedci alebo ľudia, ktorí ju budú chcieť popularizovať. A keďže ju budú mať odmalička prístupnú, budú ju brať ako súčasť života, nie čosi nad rámec ich bežných možností. Pandémia ukázala, ako dávno potvrdené vedecké informácie môžu polarizovať spoločnosť. Bolo by lepšie, keby sa o vede diskutovalo v zmysle rozumiem a nerozumiem, nie verím alebo neverím.
(MAT)
