Mačky sú prekvapené, keď sa človek ukáže inde, než čakajú.
Občas sa zdá, že mačky sa o človeka zaujímajú, len keď chcú jedlo alebo pohladiť, kým pre majiteľov je často ich zviera všetkým. Ľudia na svojich pradúcich miláčikov často myslia, aj keď ich nevidia. Platí to však aj opačne?
Nová štúdia japonských vedcov naznačuje, že áno. Zdá sa, že mačky si vedome uchovávajú predstavu o tom, kde sa v priestore človek nachádza. A sú veľmi prekvapené, keď sa objaví tam, kde ho nečakajú.
Štúdiu zverejnili v časopise PLOS One.
Citlivý sluch mačiek
Schopnosť vizuálne si v priestore predstaviť iné bytosti, ktoré sa v určitej chvíli nedajú priamo vnímať – socio-priestorové vnímanie –, sa u ľudí vyvíja relatívne skoro. Do určitej miery ho majú aj zvieratá. Viaceré štúdie zistili, že mnoho primátov, medvede, psy aj mačky sú schopné nájsť predmet, keď pred nimi zmizne z dohľadu. Vedci však zriedkavo skúmali podobné schopnosti aj cez iné zmysly, napríklad sluch.
O mačkách sa hovorí, že sa o ľudí nezaujímajú až tak ako napríklad psy. Japonskí výskumníci si však mysleli opak a chceli zistiť, či si tieto domáce zvieratá dokážu v mysli vytvoriť predstavu o pohybe človeka na základe zvuku. Mačky majú vynikajúci sluch, uši dokážu nasmerovať nezávisle od seba rôznymi smermi, zachytia a zorientujú sa na základe zvukov, ktoré vydáva korisť.
Aby sa dozvedeli viac, vykonali sériu experimentov s 50 mačkami. Uzavreli ich do miestnosti, ktoré boli pre ne známe a v ktorých bol reproduktor. Ďalší reproduktor sa nachádzal mimo nej. Zvieratám následne púšťali z oboch zariadení striedavo a rýchlo po sebe rôzne zvuky, napríklad mňaučanie, hlas majiteľa a hlas cudzieho človeka, ktorý mačky volal. Všetko si nahrávali a púšťali dobrovoľníkom, ktorí mali vyhodnotiť reakcie mačiek.
„Ukázalo sa, že mačky prekvapilo, keď sa im zdalo, že sa ich majiteľ premiestnil na nové, nečakané miesto,“ píšu vedci v štúdii o situácii, keď im najprv pustili hlas majiteľa cez reproduktor v miestnosti a hneď nato z reproduktora mimo nej. Niektoré boli také prekvapené, že sa rýchlo pozreli späť smerom na zariadenie, z ktorého najprv vyšiel zvuk, iné sa zas začali rýchlo pohybovať po miestnosti.
„Výsledky naznačujú, že mačky si vytvárajú mentálnu predstavu o nevidenom majiteľovi a na základe jeho hlasu si mapujú jeho polohu, čo je dôkazom socio-priestorového vnímania,“ dopĺňajú.
Hlas je súčasťou vzťahu k človeku
Výskumníci nevedeli povedať, či prekvapenie mačiek vychádzalo z toho, že sa ich majitelia nachádzali na nečakanom mieste alebo z toho, že sa zjavne nenachádzali na očakávanom mieste. Zvieratá pritom takto nereagovali, keď počuli zvuky iných známych mačiek či iné elektronické zvuky.
„Mačky majú k ľuďom blízky vzťah a mnoho z nich sa cíti pokojne a bezpečne v našej prítomnosti, náš hlas je tak súčasťou tohto puta,“ vysvetľuje pre web The Guardian odborníčka na správanie mačiek Anita Kelseyová.
Zdroje: DOI: 10.1371/journal.pone.0257611, The Guardian, Phys.org