Matej Pok popularizuje vedu prostredníctvom náučných videí, medailónov o vedcoch aj dokumentárnych filmov.
Matej Pok. Zdroj: Archív MP, Canva.com, CVTI SR
Filmár Matej Pok pracuje v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), kde popularizuje vedu prostredníctvom náučných videí, medailónov o vedcoch aj dokumentárnych filmov. Natočil dva vedecké filmy Písmená, ktoré tvoria svet (Nekonečný príbeh chemických prvkov) (2020) a Vo svetle noci (2021).
Rozhovor s ním vznikol pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý sa bude konať od 8. do 14. novembra. S prednáškou Veda v dokumentárnom filme: Ako popularizovať vedu tvorbou audiovizuálnych diel vystúpi na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii, ktorá prebehne 10. novembra. Rozoberie v nej viacero aspektov svojej práce. Napríklad to, či je filmové rozprávanie vhodnou formou prezentácie vedeckých objavov a či môže byť vedecký film určený širokej verejnosti a pritom populárny.
V Centre vedecko-technických informácií SR máš na starosti audiovizuálnu tvorbu. Okrem dvoch vedecko-populárnych filmov Nekonečný príbeh chemických prvkov (2020) a Vo svetle noci (2021) nakrúcaš aj medailóny slovenských vedcov, záznamy vedeckých prednášok či krátke videá, v ktorých vedci predvádzajú pokusy, aké sa dajú urobiť doma. Ktorý z týchto žánrov má u divákov najväčší úspech a prečo?
Krátkodobo sa môže zdať, že populárnejšie formáty sú vedecké prednášky alebo kaviarne, dlhodobo má však najväčšiu hodnotu jednoznačne dokumentárny film, ktorý nie je závislý od aktuálne populárnej témy. Ako príklad môžem uviesť vedecké prednášky o pandémii koronavírusu, ktoré v čase ich zverejnenia síce boli naozaj veľmi populárne, ale o pár rokov už asi nebudú divákov zaujímať. Dokumentárne filmy možno nemajú v čase ich tvorby taký vysoký priamy dosah ako napríklad virálne videá, z dlhodobého hľadiska však ich sledovanosť kontinuálne stúpa a noví diváci pribúdajú aj po rokoch.
Ako uvažuješ o popularizácii vedy prostredníctvom kamery? Držíš sa pri nej nejakých zásad?
Keď sme uvažovali o cieľovej skupine pre dokumentárne filmy, zistili sme, že nemusí ísť primárne o ľudí, ktorí majú priamo záujem o vedu. Vedu sa preto snažíme priblížiť širokej verejnosti pútavou formou. Myslím, že tvorba kvalitných dokumentárnych filmov s vedeckou tematikou je pre CVTI SR veľkou príležitosťou a ich dlhodobá a cieľavedomá tvorba by mohla byť silnou devízou nášho centra. Na Slovensku dnes máme množstvo vedeckých podujatí, prednášok alebo kaviarní, ale dlhodobá produkcia vedeckých filmov u nás chýba a my máme nápady, skúsenosti aj schopnosti potrebné na ich tvorbu.
Pri príprave filmu sa snažím naozaj zahĺbiť do témy a dôkladne si naštudovať problematiku; spraviť si hĺbkový prieskum, ktorý zvykne trvať aj niekoľko týždňov. Naštudujem si všetky dostupné zdroje, porozprávam sa s vedcami a pozriem si aj zahraničné filmy a materiály. A potom sa už len usilujem kvalitne a profesionálne natočiť film. Vedcov sa vždy snažím nechať rozprávať samých za seba, klásť im otázky tak, aby som nekonštruoval obsah ja ako tvorca, ale aby som sprostredkoval vedecké názory a fakty pútavou formou. Ak ide o tému, na ktorú sú vo vedeckej obci rôzne názory, snažím sa vždy dať priestor obidvom stranám.
S dokumentárnym filmom o svetelnom znečistení Vo svetle noci si povyhrával množstvo festivalových cien. Ktorá z nich je doposiaľ pre teba najvýznamnejšia a prečo?
Veľmi sa teším zo všetkých ocenení, no najvýznamnejšia je pre mňa cena, ktorú som vyhral na festivale Anexandre Trauner Film Festival v Maďarsku v kategórii Spectacular Science (voľne preložené: Ohromná veda). Na tomto festivale bola naozaj veľmi silná konkurencia filmov a kvalitná odborná porota zložená z vedcov a filmárov. Do súťažného výberu sa dostalo 38 filmov. Už len dostať sa do takéhoto výberu je veľký úspech, keďže do súťaže bolo prihlásených až 3 000 filmov.
Osvetlenie je jedným z hlavných vyjadrovacích prostriedkov filmu, má výrazný vplyv na jeho estetiku. Ako sa nakrúca v tme, ktorá v tomto filme logicky musela prevažovať?
Ťažko (smiech). Ale hlavným zmyslom filmu Vo svetle noci bolo ukázať noc práve na miestach, kde je svetelné znečistenie malé, kde sme mohli využiť existujúce prirodzené svetlo ako jas hviezd a na druhej strane ukázať, ako rušivé osvetlenie zabíja noc a jas vesmíru v urbanizovaných častiach krajiny. Filmársky princíp bol pritom veľmi jednoduchý – snažili sme sa využiť dostupný jas a nepoužiť žiadne filmárske efekty, ktoré by do toho vniesli ďalšie svetlo.
Záber z filmu Vo svetle noci. Zdroj: Matej Pok, CVTI SR
Pri filmárčine existujú dva smery: pri jednom si filmári obraz konštruujú, teda vytvárajú do požadovanej podoby pomocou externých zásahov a efektov. Som skôr zástancom druhého smeru – snažím sa ukázať realitu takú, aká je. Aj v tomto filme som sa snažil naozaj pravdivo zobraziť nočnú krajinu, mestá, ulice a námestia tak, ako naozaj vyzerajú, s využitím len existujúceho svetla bez akýchkoľvek efektov.
Na základe čoho si vyberáš témy pre svoje filmy? Ako ti napríklad napadlo spraviť film o svetelnom znečistení?
Veľmi ma bavia environmentálne témy, ideálne je, ak ide o kombináciu vedeckých poznatkov s presahom do ekológie alebo environmentalistiky. Takisto je pre mňa veľmi dôležité, aby film reflektoval danú tematiku alebo dianie na Slovensku. Snažím sa prezentovať slovenské objavy, vynálezy alebo patenty, ktoré viem, že môžu zaujať aj na európskej alebo svetovej úrovni. V tomto filme som napríklad ukázal park tmavej oblohy na východnom Slovensku, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe. Snažím sa, aby naše filmy mali rozmer aj mimo našich hraníc a popularizovali Slovensko v medzinárodných vedeckých témach.
V hlave mám nápady na ďalšie tri filmy, ale keďže ešte nie sú vo výrobe, nechám si ich zatiaľ pre seba.
Niektorí ľudia majú dar reči, iní nie. Novinár to má v tomto smere asi ľahšie ako dokumentarista. Keď sa totiž respondent vyjadruje ťažkopádne alebo používa množstvo slovných barličiek, pri písaní text „učeše” a pošle na autorizáciu. Ale pri rozhovore na kameru to asi nie je také jednoduché, všetko sa nedá hladko prestrihať. Ako pracuješ s človekom, ktorý napríklad stále používa slovíčko akože? Upozorníš ho, aby si na to dával pozor? Poprosíš ho, aby hovoril hlasnejšie, keď si dudre popod nos? Nestáva sa niekedy nakrúcanie útrpným čakaním na vydarenejšiu vetu?
Už na to mám svoje finty. Ak vidím, že je človek v strese alebo má trému, viem, že väčšinou z neho po niekoľkých otázkach opadne. Naučil som sa, že prvé dve – tri otázky v rozhovore idú väčšinou „do koša“, a neskôr sa k nim môžeme vrátiť. Na konci niekedy používam colombovskú fintu, keď ukončím rozhovor, ale spýtam sa ešte jednu dôležitú otázku. Colombovskú preto, lebo aj seriálový inšpektor Colombo sa zvykol najzásadnejšiu otázku spýtať až po ukončení výsluchu pri odchode vo dverách.
Premietanie filmu Vo svetle noci počas Týždňa vedy a techniky 2020. Zdroj: CVTI SR
Do ich prejavu ale inak nezasahujem a ani ich na nič neupozorňujem. Viem, že niektorí filmári to robia, ale zo skúsenosti viem, že je to skôr kontraproduktívne a respondenta to môže ešte viac znervózniť. Snažím sa počúvať, dávať dobré otázky, viesť dialóg a rozvinúť danú tému. Väčšinou sa vedci postupne sami upokoja. Ak sú odpovede informačne hodnotné, ale štylisticky alebo inak nevhodné na publikáciu, snažím sa k otázke neskôr opäť vrátiť a získať odpoveď v takej forme, aby som ju mohol vo filme použiť. Stalo sa nám však už aj to, že sme vedcom museli vety upraviť strihom a spájaním slov z rôznych odpovedí, aby sme eliminovali pridlhé pauzy alebo omyly v prejave.
Žijeme v dobe, ktorá intenzívne útočí na všetky zmysly, mnohí tvorcovia filmov a animácií to využívajú. Obrazy sú v rýchlom strihu a s čo najväčším množstvom efektov. Nakoľko si pripúšťaš tento trend? Treba ho podľa teba brať do úvahy, ak chceš zaujať diváka? Alebo to nie je nutné?
Myslím, že tento trend je vhodný hlavne pre YouTube. Mnohí youtuberi s efektmi aktívne pracujú a majú aj výborné čísla sledovanosti. Téma vedeckých filmov na Slovensku nie je až taká populárna, aby pritiahla také množstvá divákov ako niektoré zahraničné youtubové videá. Záleží mi na tom, aby mali moje filmy potenciál zaujať diváka dlhodobo a boli zaujímavé pre verejnosť možno aj o niekoľko rokov neskôr. Snažím sa preto zbytočne nepoužívať efekty a vizuálne pozlátka navyše a radšej volím zaujímavú nadčasovú hudbu, ktorá nemusí byť populárna práve v čase tvorby, ale viem, že sa bude páčiť aj po dlhšom čase. Vizuálne efekty po niekoľkých rokoch aj tak vyjdú z módy a spätne už diváka nezaujmú. Tiež som si tou fázou prešiel, ale vyrástol som z nej a dnes už vizuálne efekty vôbec nevyužívam. Aj titulky používam čo najjednoduchšie a v najjednoduchšom fonte. Keby som tvoril iný žáner, asi k tomu pristupujem inak, ale vo vedeckých filmoch sú podľa mňa takéto efekty úplne zbytočné. Radšej sa sústredím na kvalitný obsah a nadčasovú hodnotu výsledku.
Konferenciu Populárne o vede a technike môžete sledovať dňa 10. novembra 2021 od 9.00 hod. kliknutím na tento odkaz.
Táto konferencia je organizovaná v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
