Všetko živé na Zemi sa po milióny rokov vyvíjalo v rytme striedania dňa a noci. Autorský film Mateja Poka Vo svetle noci ukazuje ako umelé osvetlenie narúša túto rovnováhu nastolenú prírodou.
Záber z dokumentárneho filmu Vo svetle noci
Názov Vo svetle noci by mohol uvádzať drámu, kriminálku, či horor. Ide však o vedecký filmový dokument, v ktorom sa, obrazne povedané, nachádza kúsok z toho všetkého. Odkrýva totiž sotva počuteľné, ale hlboké utrpenie rastlín, živočíchov a napokon aj človeka, ktoré spôsobuje svetelné znečistenie.
Premiéra Vo svetle noci, z produkcie CVTI SR sa odohrala v rámci Festivalu vedeckých filmov počas Týždňa vedy a techniky. Približuje svetelné znečistenie ako globálny problém, ktorý popri znečisteniu emisiami a plastami nespravodlivo zaniká. Podpisuje sa totiž pod mnoho problémov, ktoré v dokumente postupne predostierajú poprední slovenskí vedci, od astronómov, cez prírodovedcov po lekárov.
Prečo tmu potrebujeme
Astronóm RNDr. Pavol Rapavý vo filme vysvetľuje, že prirodzené striedanie svetla a tmy je najstabilnejšia premena, ktorá v prírode existuje a pod vplyvom jej rytmu sa po milióny vyvíjala celá biosféra na Zemi. Narušil to až človek, ktorý začal používať svetlo aj v noci a bez ohľadu na to ako to znáša nielen on, ale aj rôzne organizmy.
Pre zdravie človeka je ozajstná tma dôležitá preto, že sa počas nej v ľudskom organizme vylučuje hormón melatonín, ktorý, okrem iného, chráni napríklad pred vznikom nádorov. Skutočná tma, bez svetleného smogu z ľudských sídiel má zásadný význam pre niektoré druhy hmyzu a vtákov. Astronóm RNDr. Peter Begeni vo filme spomína ako príklad skarabeusy, ktoré sa orientujú podľa Mliečnej cesty. Entomológ Mgr. Marek Semelbauer, PhD. zas opisuje ako nočný hmyz, zvyknutý orientovať sa podľa Mesiaca, mätie svetlo pouličných lámp. Pretože sa od neho nedokáže odpútať, hynie pod ním vyčerpaním.
Pohľad na Mliečnu cestu – záber z filmu Vo svetle noci. Zdroj: Matej Pok
Pouličné lampy majú fatálne následky aj na stromy v ich blízkosti, ktoré sú extrémne citlivé na svetlo, napríklad brezy, platany, topole, či javory. „Strom v blízkosti pouličného osvetlenia nezaregistruje, že deň sa kráti, že prichádza jeseň, že mu majú ožltnúť a opadať listy,“ hovorí astronóm Pavol Rapavý. Ak takto na zimu nepripravený strom nezabije tuhý mráz, v priebehu 10 – 20 rokov to urobí neustály nápor svetla.
Riešenia existujú
Dokument Vo svetle noci neprináša len kritické hlasy, ale aj nápady, ako by sa dalo svetelné znečistenie obmedziť. A tiež pekné monumentálne zábery pohybu oblakov na nočnej oblohe. Či už nad osvetleným veľkomestom, alebo nad Parkom tmavej oblohy Poloniny, ktorý predstavuje najtmavšie miesto v strednej Európy a zreteľne z neho vidno Mliečnu cestu. Práve pri týchto záberoch si uvedomíte, že ozajstná tma, je nielen užitočná, ale aj krásna.
