Viac než milión neurónov produkuje serotonín. Ovplyvňuje spánok, príjem potravy, vnímanie bolesti, náladu aj sexuálne správanie.
V najstarších štúdiách o serotoníne nenájdete žiadnu látku s týmto pomenovaním. Vedec, ktorý ako prvý serotonín identifikoval, ho pôvodne pomenoval ako enteramín.
Za jeho objavením stál v tridsiatych rokoch minulého storočia farmaceut Vuitton Erspamer, ktorý sa zaujímal o látky ovplyvňujúce hladké svaly.
Konkrétne šlo o amínové zlúčeniny nachádzajúce sa v koži a črevách rôznych druhov organizmov – králikov, mäkkýšov, hlodavcov alebo žiab.
Počas experimentov našiel v bunkách čreva jednu látku, ktorá ho zaujala. Po jej vyizolovaní zistil, že dokáže spôsobiť kontrakciu hladkého svalstva maternice potkana.
Erspamer na základe farbení vylúčil, že by touto látkou mohol byť epinefrín. Z testov vyplynulo, že ide pravdepodobne o indol, a tak v roku 1937 pomenoval látku ako enteramín.
V štúdiu hladkého svalstva potom ešte niekoľko rokov pokračoval. Skúmal srdce mäkkýšov a tiež výskyt enteramínu v slinných žľazách chobotnice.
Názov enteramín sa uchytil a odborníci ho vo vedeckej literatúre používali približne do roku 1952.
V tomto období tú istú látku izolovali aj americkí vedci Maurice M. Rapport, Arda Green a Irvine Page z Clevelandskej univerzity. Keďže nevedeli, že ide o enteramín, pomenovali ju serotonín.
Hoci vďaka vedeckému výskumu vie svet už o serotoníne omnoho viac, odborníci ho ešte stále intenzívne študujú.
Viac než milión neurónov
Serotonín produkuje viac než milión neurónov, pričom jeden presynaptický serotonínergný neurón ovplyvňuje až tisíce postsynaptických neurónov. Veľká časť z nich sa nachádza v limbickom systéme.
Okrem centrálnej nervovej sústavy objavili vedci serotonín aj v tráviacej sústave či krvných doštičkách.
Neuroprenášač vzniká z aminokyseliny, ktorá sa nazýva tryptofán. Keďže táto aminokyselina je súčasťou proteínov, ktoré prijímame v potrave, vedci sa rozhodli preskúmať, či môže zloženie jedla ovplyvniť množstvo serotonínu v mozgu.
Chemický vzorec serotonínu. Zdroj: iStockphoto.com
Experimenty ukázali, že ak človek vynechá zo stravy proteíny, ktoré obsahujú tryptofán, môže sa znížiť množstvo serotonínu v jeho mozgu o viac ako 90 percent.
Zníženie koncentrácie serotonínu v mozgu lekári často spájajú s depresiou a úzkosťami, a tak sa odborníci rozhodli tiež otestovať, či bude mať tryptofánová diéta vplyv aj na psychické zdravie pacientov.
Z pokusov vyplynulo, že u pacientov, ktorí sa zotavujú z depresie, môže zníženie tryptofánu v potrave viesť k návratu depresívnych stavov.
Platilo to však iba pre skupinu, ktorú lekári liečili selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu. Pri iných druhoch antidepresív sa daný jav nepreukázal. Dôležité je tiež to, že ak vylúčili tryptofán zo svojej stravy zdraví pacienti, depresívne stavy u nich nenastali.
Doposiaľ známe serotonínové receptory delíme do niekoľkých typov a podtypov: 5HT-1, 5HT-2, 5HT-3, 5HT-4, 5HT-5, 5HT-6 a 5HT-7. Na deaktivácii tohto neuroprenášača sa podieľa najmä monoaminooxidáza (MAO).
Významná úloha v mnohých procesoch
Serotonín nemá významnú úlohu len pri rozvoji depresívnej a úzkostnej poruchy.
Podieľa sa aj na ďalších psychických procesoch, akými sú regulácia nálady, agresivita, spánok, príjem potravy, vnímanie bolesti alebo sexuálne správanie.
Je nielen významným neuroprenášačom, ale aj neurotrofným faktorom, čo znamená, že ovplyvňuje vývoj neurónov a ich výbežkov, plasticitu mozgu, objem mozgového tkaniva.
Jeho nedostatok má vplyv na vývoj mozgu v detstve a aj na jeho stav v dospelosti.
Serotonín a spánok?
Bdenie a spánok sú komplikované stavy, do ktorých je zapojených viacero častí centrálneho nervového systému. Špecifickú úlohu v týchto procesoch hrá viacero neuroprenášačov, konkrétne acetylcholín, serotonín, noradrenalín, histamín aj neuropeptid orexín.
Prvé vedecké štúdie naznačovali, že serotonín slúži v daných stavoch ako spúšťač spánku. Keď však vedci priamo dráždili serotonínergné neuróny, prípadne podávali prekurzory serotonínu, zistili, že zvyšujú bdelosť.
Odborníci preto predpokladajú, že serotonín je významný aj v oboch procesoch – bdení i spánku. Štúdie naznačujú, že serotonín sa uvoľňuje vo vyššom množstve počas bdenia a, naopak, počas spánku sa jeho množstvo znižuje.
Zdroje:
DOI: 10.1016/S0893-133X(99)00009-3
DOI: 10.1016/S0893-133X(99)00031-7
DOI: 10.3390/nu8010056
