Botulotoxín môže ľudí zabiť aj vyliečiť. Priekopníkom v jeho použití na kozmetické účely bola spoločnosť Allergan.
Jeden z najsmrteľnejších jedov na planéte, botulotoxín, produkuje nenápadná baktéria Clostridium botulinum.
Ak jedlo, ktoré napadla, skonzumuje človek, infikuje jeho telo a vyvolá ochorenie nazývané botulizmus. Medzi jeho prejavy patria poruchy zraku, reči, sťažené prehĺtanie a dýchanie, padajúce viečka, paralýza až nakoniec končí smrťou.
Botulizmus sa šíril v Spojených štátoch amerických (USA) ešte začiatkom 20. storočia. Obávaná baktéria sa vtedy dostala do konzerv, v ktorých boli potraviny.
Napadnuté konzervy sa dali ľahko rozpoznať podľa vzhľadu aj pachu. Keďže baktéria metabolizuje cukor na tuky, konzervy sa zvnútra nafukovali, po ich otvorení človeka ihneď ovanul špecifický zápach.
Problém s botulizmom odstránilo až vylepšenie výrobných procesov, ktoré sú dnes dôslednejšie než začiatkom 20. storočia. Butulotoxín je síce imúnny voči tráviacim šťavám, avšak odborníci prišli na to, že ho môže úspešne eliminovať vysoká teplota.
Ako účinkuje botulotoxín?
Keď chce človek pohnúť rukou, v mozgu sa vytvorí signál, ktorý sa ďalej šíri nervovou dráhou až na nervovosvalovú platničku.
Nervovosvalová platnička je špecifickým spojením nervu a svalu. Práve vďaka tomuto spojeniu môžu spolu nervy a svaly komunikovať a odovzdať si informáciu napríklad o tom, že by sa mal sval stiahnuť.
Počas komunikácie hrá hlavnú úlohu látka, ktorá sa nazýva acetylcholín. Zjednodušene povedané, prenášač acetylcholín sa uvoľní z neurónu, nasadne na svalovú bunku a sval sa stiahne.
Jed botulotoxín dokáže zabrániť tomu, aby acetylcholín opustil neurón, a tým preruší informačný kanál medzi nervovou bunkou a svalom. Svalstvo tak ostáva paralyzované.
Pri otrave sa botulotoxín vstrebe do krvi a ako prvé napáda hlavové nervy zodpovedné za prežúvanie, prehĺtanie, pohyby očí a tváre.
Práve preto sú prvotné symptómy botulizmu problémy s prehĺtaním či opadávajúce viečka.
Aj opadávanie viečok sa občas môže hodiť
Existujú však aj ochorenia, pri ktorých môže byť botulotoxín prospešný. Jedným z nich je takzvaný blefarospazmus.
Pacienti pri ňom nedokážu v dôsledku kŕčov kruhového svalu oka udržať oko otvorené. A práve aplikácia botulotoxínu im môže s týmto problémom pomôcť, dokáže totiž utlmiť hyperaktívny sval, ktorý zapríčiňuje, že nemôžu oko otvoriť.
Najväčší úspech však botulotoxín zaznamenal v kozmetike. Zaujímavé však je, že jeho známy účinok na vyhladenie vrások objavili odborníci náhodou.
Na počiatku celého príbehu liečila očná lekárka Jean Carrutherová pacientku so spomínaným ochorením, blepharospazmom.
Pacientku liečila tým, že jej vpichovala injekcie botulotoxínu. Keďže ale nervy majú svoje opravné mechanizmy a dokážu sa zregenerovať za približne 120 dní, musela pacientka lekárku navštevovať pravidelne, teda každých pár mesiacov.
Počas jedného zákroku sa začala sťažovať, prečo jej lekárka nepichla injekciu botulotoxínu vyššie do čela. Doktorka Jean bola zvedavá, nechápala, prečo niečo také od nej pacientka požadovala. Na danom mieste nemala žiadne spazmy svalstva.
Pacientka jej teda dôvod prezradila. Všimla si, že jej aplikácia botulotoxínu nielen pomohla vyriešiť ochorenie, ale aj dočasne vyhladila vrásky.
Jeanin manžel Alastair bol dermatológ. Jeho pacienti sa často sťažovali na starnúcu pleť a mimické vrásky, ktorých terapia bola v tom čase komplikovaná a bolestivá.
Ich recepčná bola prvou pacientkou, ktorej úspešne vyhladili vrásky. Následne rozbehli výskum.
K dnešnému dňu napísali viac ako 100 článkov v renomovaných lekárskych časopisoch a podarilo sa im spraviť kozmetickú medicínu akademicky relevantnou.
Priekopníkom v použití botulotoxínu na kozmetické účely bola spoločnosť Allergan s prípravkom BOTOX. Tento preparát sa aplikuje najmä do hlbokej vrásky na čele, do oblasti nad obočím a do mimických vrások v okolí očí. Následkom prerušenia kontaktu nervu a svalu prestávajú svaly reagovať na podnety. Potom sa ani pri dynamickej mimike tváre, ktorú robí každý podvedome, vrásky neprehlbujú, ba dokonca sa čiastočne vyhladia.