Predstavujeme prvú trojicu mladých a inšpiratívnych laureátov ocenenia Študentská osobnosť Slovenska.
Laureáti ocenenia Študentská osobnosť Slovenska. Zdroj: CVTI SR
Súťaž Študentská osobnosť Slovenska je celoštátna súťaž, do ktorej sa mohli zapojiť študenti prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia vo veku od 18 do 35 rokov. Do súťaže sa však študenti neprihlasujú sami – nominujú ich jednotlivé fakulty alebo vedecké pracoviská.
Tento rok odborná porota, zložená z odborníkov menovaných garantmi projektu, vyberala víťazov z 91 nominácií a 13 laureátov si oneskorene v júli prevzalo ocenenie v Pálffyho paláci.
Celoslovenskú súťaž organizuje nezisková organizácia Junior Chamber International – Slovakia – Obchodná komora mladých. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Odborným garantom súťaže je Slovenská rektorská konferencia a Slovenská akadémia vied.
Víťazi 12 kategórií získali diplom o víťazstve vo svojej kategórii, vecnú cenu a finančnú odmenu. Absolútny víťaz získal špeciálnu finančnú odmenu i ďalšie vecné ceny.
Laureáti tohto ocenenia dokážu inšpirovať, rozhodli sme sa ich preto na portáli Veda na dosah postupne predstaviť prostredníctvom krátkej ankety. V prvej trojici na otázky odpovedali:
- Ing. Boris Fišera (Národohospodárska fakulta, EU v Bratislave), nominovaný v kategórii Ekonómia,
- Ing. Filip Květoň (Chemický ústav SAV v Bratislave), nominovaný v kategórii Lekárske vedy,
- JUDr. Laura Rózenfeldová, PhD., (Právnická fakulta, UPJŠ v Košiciach), nominovaná v kategórii Právo.
Ilustračné foto: analýza ekonomických dát v grafe. Zdroj: iStockphoto.com
Za čo ste získali nomináciu ocenenia Študentská osobnosť roka a kto vás nominoval?
Boris Fišera: Nominovala ma vedúca katedry, na ktorej som absolvoval doktorandské štúdium, doc. Jana Kotlebová. Dôvodom bola moja publikačná činnosť a primárne môj výskum o dopadoch bankovej regulácie Basel III na financovanie malých a stredných podnikov, na ktorom som spolupracoval s profesormi Romanom Horváthom a Martinom Meleckým. Výsledky tohto výskumu boli publikované ako vedecká štúdia Svetovej banky.
Filip Květoň: Nomináciu som získal za dizertačnú prácu na tému Modifikované glykánové povrchy a ich využitie, v rámci ktorej som sa zaoberal využívaním glykánov (komplexné sacharidy) na detekciu rakovinových ochorení.
Vychádzali sme z hypotézy, že čím skôr vieme zachytiť nižšie koncentrácie sledovanej molekuly, tým skôr sme schopní začať so správnou liečbou, čím vieme zlepšiť prežívanie pacientov. Táto skorá diagnostika ušetrí nemalé finančné prostriedky, ktoré môžu byť využité inde. Nominoval ma riaditeľ Chemického ústavu SAV Miroslav Koóš, ktorému by som sa chcel poďakovať.
Laura Rózenfeldová: Do súťaže Študentská osobnosť Slovenska v kategórii Právo ma nominovalo vedenie Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dôvody nominácie vyplývali z môjho vedeckovýskumného pôsobenia počas doktorandského štúdia, v rámci ktorého sa mi podarilo publikovať viacero príspevkov v domácich i zahraničných monografiách, časopisoch a zborníkoch, prezentovať tieto príspevky na rôznych konferenciách, ako sa aj podieľať na pedagogickej činnosti, organizácii vedeckých konferencií, seminárov a podobne.
Čomu sa momentálne venujete a aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete zostať na Slovensku?
Boris Fišera: Začiatkom júla som ukončil doktorandské štúdium na Národohospodárskej fakulte, takže si aktuálne hľadám postdoktorandskú pozíciu. S výnimkou krátkodobých zahraničných výskumných pobytov by som aj naďalej rád pôsobil primárne na Slovensku a pokračoval vo výskume v spolupráci s kolegami.
V budúcnosti by som rád nadviazal aj na súčasnú spoluprácu so spoluautormi z Česka či Rakúska. Pokračujem aj v skúmaní a kvantifikovaní pozitívnych/negatívnych dopadov takzvaných konkurenčných devalvácií na ekonomiku devalvujúcej krajiny, ako aj na ekonomiky jej obchodných partnerov.
Ilustračné foto: koncept modernej technológie v lekárstve. Zdroj: iStockphoto.com
Filip Květoň: Po úspešnom ukončení PhD. štúdia v minulom roku som prešiel do nového tímu, kde sa pod vedením Petra Barátha venujeme diagnostike zriedkavých genetických ochorení spriahnutých s poruchami v glykozylácii proteínov. Detekcia prebieha prostredníctvom hmotnostného spektrometra. Pomocou analýzy vieme rozlíšiť zdravé krvné sérum od chorého.
Vďaka finančnej podpore projektu z Ministerstva zdravotníctva SR (reg. číslo 2019/7-CHÚSAV-4) môžeme spolupracovať s Centrom dedičných metabolických porúch NÚDCH a realizovať aplikovaný výskum. Po ročnom pôsobení v ústave mi predĺžili zmluvu na dlhšie obdobie a ak to situácia dovolí, poobzerám sa po nejakej stáži v zahraničí, kde by sme mohli nadviazať ďalšiu spoluprácu.
Laura Rózenfeldová: Momentálne pracujem na rozšírení mojej dizertačnej práce do monografie a spolu s kolegami z Právnickej fakulty a z Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty našej univerzity diskutujeme o možnostiach realizácie spoločného výskumu týkajúceho sa dátovej analýzy rozhodnutí slovenských súdov.
Naším cieľom je pochopiť, akým spôsobom pristupujú súdy k rozhodovaniu, posudzovaniu dôkazov predložených v konaní a aplikácii právnych princípov. Ak to bude možné, chcela by som sa výskumu v tejto oblasti venovať tu na Slovensku aj naďalej.
Čo považujete za svoj najväčší úspech počas štúdia?
Boris Fišera: Zisk zahraničného grantu na podporu výskumu venovanému skúmaniu úlohy oslabenia domácej meny pri stimulovaní rýchlosti ekonomického oživenia. Táto téma je už síce pomerne preskúmaná, no ja som prišiel s návrhom aplikácie novej empirickej metódy na skúmanie danej otázky. Veľmi si vážim, že aj zahraniční recenzenti považovali takto formulovaný projekt za zaujímavý a inovatívny.
Filip Květoň: V prvom rade úspešné obhájenie PhD. štúdia. Som vďačný aj za viaceré ocenenia, či už vďaka odbornej činnosti, alebo vďaka popularizácii vedy, napríklad na podujatí Science Slam. Momentálne je najväčším ohodnotením, ak vieme diagnostikovať pacienta, čím potvrdíme lekárom ich hypotézu a oni následne nastavia správnu liečbu a zachraňujú životy.
Ilustračné foto: právo. Zdroj: iStockphoto.com
Laura Rózenfeldová: Za všetky úspechy, ktoré som dosiahla počas doktorandského štúdia, vďačím kolektívu vytvorenému okolo mojej školiteľky – doc. JUDr. Reginy Hučkovej, PhD. –, ktorý sa skladá nielen z kolegov z Právnickej fakulty, ale i z Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty našej univerzity.
Za najväčší úspech počas štúdia považujem preto možnosť podieľať sa na riešení tém, ktoré napriek svojej aktuálnosti patria medzi tie menej frekventované v právnom výskume, a ich publikácii najmä v zahraničných, ale i v domácich publikáciách.
Ako vnímate vysokoškolské štúdium na Slovensku? Čo považujete za jeho výhody a čo za nevýhody?
Boris Fišera: Je to ťažká otázka, keďže na Slovensku existujú z pohľadu kvality veľké rozdiely nielen medzi vysokými školami, ale aj v rámci jednotlivých vysokých škôl.
Za výhody považujem jednak nízke náklady na štúdium a jednak možnosť vycestovať na krátkodobé študijné pobyty do zahraničia. Navyše v ekonómii je aj naďalej vysoký dopyt po absolventoch vysokých škôl, mnoho študentov v oblasti ekonómie tak pracuje už aj popri štúdiu – takže možnosti uplatnenia sa v praxi sú celkom široké.
Medzi nevýhody by som zaradil pomerne nízku spoločenskú hodnotu slovenského štúdia, v oblasti ekonómie tiež nízky dôraz na výučbu v angličtine, výučbu kvantitatívnych metód či individuálny prístup k študentom.
Filip Květoň: Vysoký počet univerzít a vysokých škôl podľa mňa devalvuje hodnotu vzdelania. Na druhej strane je na každom z nás, aby si vybral, kde chce študovať a či si chce svoju cestu zjednodušiť alebo je preňho dôležitá kvalita.
Ako negatívum vnímam vyžadovanie memorovania. Radšej by sa celé štúdium malo zamerať na rozmýšľanie a kritické myslenie, aby sa hocikto nestal zo dňa na deň odborníkom len vďaka šíreniu populárneho názoru. Mať názor a fakty sú totiž dve rozdielne veci.
Laura Rózenfeldová: Netrúfam si na jednoduché zhrnutie výhod a nevýhod do niekoľkých riadkov. Najväčšie problémy sú zjavné i dlhodobo diskutované a spočívajú najmä v nedostatočnej podpore vedy a výskumu.
Napriek tomu však možno aj na Slovensku nájsť prípady univerzít a fakúlt, ktoré dokážu poskytovať svojim študentom vzdelanie na vysokej úrovni. To však vyžaduje zabezpečenie dostatočnej podpory ich zamestnancov, ktorí by mali mať možnosť venovať sa výlučne práci v tejto oblasti. Osobitne to platí pri začínajúcich vedeckých pracovníkoch a odborných asistentoch.
(TL)
