Nová štúdia tvrdí, že nedostatok divákov v dôsledku pandémie koronavírusu na Svetovom pohári v biatlone v roku 2020 viditeľne ovplyvnil výkonnosť športovcov.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa teórie o efekte publika sa výkon jednotlivca zlepšuje, ak mu s ním niekto pomáha, či už s ním doslova rieši úlohu, alebo ho pri jej výkone len pozoruje. „Štúdie to zatiaľ pomerne jasne potvrdzovali, ale výsledky sú pestrejšie, pokiaľ ide o zložitejšie koordinačné úlohy,“ vysvetľuje Amelie Heinrichová z Inštitútu športovej vedy Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu (MLU) na portáli Quicknews. Obmedzenie počtu divákov na športových podujatiach v dôsledku koronakrízy jej umožnilo teóriu preveriť v praxi. Podľa výsledkov štúdie publikovanej minulý mesiac v Science Direct sa nedostatok publika prejavil inak v súvislosti s výkonmi žien ako s výkonmi mužov.
Výrazný rozdiel
Amelie Heinrichová, expertka na športovú psychológiu, ktorá trénuje nemecký juniorský biatlonový oddiel, porovnala bežecké časy a strelecké úspechy mužských a ženských biatlonistiek zo sezóny 2018/2019 s ich výkonmi v sezóne 2020 v šprinte a na pretekoch s hromadným štartom.
„Výsledky mužov boli podľa očakávania. Bežali rýchlejšie s prítomným publikom, ale strelecky podávali horšie výkony,“ hovorí Heinrichová. Zatiaľ čo bežecké lyžovanie si vyžaduje hlavne vytrvalosť, streľba je koordinačná úloha.
„Je zaujímavé, že u žien to bolo naopak.“ Za prítomnosti divákov bežali pomalšie, ale v priemere im trvalo o celú sekundu menej, kým vystrelili a minimálne v šprinte bol ich bodovací výkon o päť percent vyšší.
Štúdia mala dobrý základ, vedkyňa zmerala výkony osemdesiatich troch biatlonistov Svetového pohára v šprinte a tridsiatich štyroch pri hromadnom štarte. Rovnaká tendencia sa prejavila v prípade oboch disciplín.
Prečo sú výsledky prekvapením
„Pokiaľ viem, je to prvýkrát, čo štúdia preukázala odlišný vplyv publika na mužov a ženy,“ hovorí profesor Oliver Stoll, vedúci sekcie športovej psychológie na MLU. Väčšina predchádzajúcich štúdií týkajúcich sa tejto témy sa uskutočňovala prevažne s mužmi. „Naša štúdia naznačuje, že by mohli existovať doposiaľ neznáme rozdiely medzi pohlaviami,“ hovorí Heinrichová. Dodáva, že by sa to malo dôkladnejšie preskúmať v ďalších štúdiách zameraných na iné športy, ktoré tiež obsahujú prvky spojené s vytrvalosťou a koordináciou.
Zatiaľ môžu vedci len špekulovať o dôvodoch možných rozdielov vo výkonnosti rôznych pohlaví v reakcii na publikum alebo o jeho nedostatku. „Je možné, že rodové stereotypy zohrávajú určitú úlohu,“ hovorí Heinrichová. Napríklad muži sú považovaní za fyzicky silnejších, čo je stereotyp, ktorý by mohla prítomnosť divákov posilniť. Niektoré štúdie tiež ukazujú, že ženy reagujú na spätnú väzbu citlivejšie.
Podľa Heinrichovej objavy každopádne opäť ukazujú, že v psychologických štúdiách by sa malo brať do úvahy pohlavie ako možný ovplyvňujúci faktor.
DOI: 10.1016/j.psychsport.2021.101943
Zdroj: Science Daily, Quicknews
(GL)
