S tvrdením prišiel na konci roku 2020 Michale Yeadon, bývalý viceprezident spoločnosti Pfizer.
Ilustrácia: Michaela Mašánová
Britský vedec Michael Yeadon vytvoril na konci roka 2020 petíciu, v ktorej žiadal, aby Európska lieková agentúra (EMA) pozastavila všetky klinické pokusy s vakcínami proti Covidu-19, pretože očkovacie látky podľa neho môžu spôsobiť u žien neplodnosť.
Vedci túto teóriu odsúdili a petícia nemala na Európsku liekovú agentúru žiaden vplyv. Na konci roka 2020 tak EMA schválila použitie očkovacej látky Comirnaty ako prvej vakcíny proti ochoreniu Covid-19 v Európskej únii. Látku vyvinula nemecká biotechnologická spoločnosť BioNTech a jej výrobu spolufinancuje spoločnosť Pfizer.
Dezinformácia o neplodnosti sa však začala rýchlo šíriť na sociálnych sieťach. Kráľovská akadémia pôrodníkov a gynekológov uviedla, že v priebehu niekoľkých týždňov začali lekári a zdravotné sestry hlásiť zvýšený záujem o informácie o tom, ako môže očkovanie spôsobiť neplodnosť.
Pozrite si
Tvrdenie pokladali mnohí ľudia za dôveryhodné najmä preto, že Michael Yeadon je bývalým viceprezidentom spoločnosti Pfizer. Viac ako šestnásť rokov skúmal alergie a problémy dýchacích ciest.
Podľa jeho teórie môže očkovanie spôsobiť neplodnosť, pretože protilátky, ktoré si po podaní vakcíny telo vytvorí, začnú útočiť na placentu.
Je to možné? Sú proteíny na povrchu placenty skutočne podobné s tými na povrchu vírusu SARS-CoV-2? Je očkovanie pre tehotné ženy nebezpečné? Sú vystavené riziku, ak sa ocitnú v blízkosti zaočkovanej osoby?
Podobné proteíny?
Po podaní vakcíny si ľudské telo vytvára protilátky proti vírusu SARS-CoV-2. Ak sa následne zaočkovaný človek stretne s vírusom, novovytvorené protilátky vírus rozpoznajú a pripoja sa na jeho S-proteín. Ich spojenie spôsobí, že koronavírus už nedokáže ľudské bunky napadnúť.
Michael Yeadon tvrdil, že S-proteín vírusu SARS-CoV-2 a ľudský placentárny proteín Syncitín-1, ktorý sa nachádza na jej povrchu, sú veľmi podobné. Táto podobnosť je podľa neho nebezpečná, pretože protilátky, ktoré sa v tele po očkovaní vytvoria, môžu napadnúť placentu a viesť k neplodnosti.
Farmaceut Marek Kajan na svojom facebookovom profile Očami farmácie vysvetľuje, že táto teória má viacero úskalí. Jedným z nich je napríklad to, že proteín na povrchu placenty a S-proteín koronavírusu nie sú vôbec podobné.
„Syncytín-1 a S-proteín koronavírusu majú spoločných 5 aminokyselín. S-proteín je pritom vyrobený z 1273 aminokyselín, čo znamená, že iba 0,39 percenta jeho aminokyselinovej sekvencie je podobných ako syncytín-1. To je taká malá podobnosť, že nie je šanca, že by si protilátky pomýlili nepriateľa.“
Doktor Kajan tiež upozorňuje, že ak by bola dezinformácia pravdivá, problém by nemali len zaočkované ženy, ale aj tie, ktoré Covid-19 už prekonali.
„Ak by bol tento hoax pravdivý, potom by sme pozorovali neplodnosť aj u žien, ktoré prekonali Covid-19. Ich telá si totiž tiež tvoria protilátky, ktoré sú identické s protilátkami vytvorenými po očkovaní. Navyše by sme u tehotných žien s diagnózou Covid-19 pozorovali potraty v počiatočných štádiách tehotenstva. (Je to trošku komplikovanejšie, ale časť protilátok je naozaj rovnaká). Nič také sa však nedeje.“
Očkovacia látka ostáva vo svalových bunkách
Ďalší problém v tvrdení Michaela Yeadona je samotný mechanizmus, ktorým vakcíny fungujú. Vakcína od spoločnosti Pfizer, rovnako ako aj od spoločnosti Moderna, je takzvaná mRNA vakcína.
„Mediátorova ribonukleová kyselina (mRNA) slúži v ľudskej bunke na to, aby sa podľa nej nasyntetizoval proteín. V prípade vakcíny sa mRNA dostáva do cytoplazmy našich svalových buniek v mieste vpichu, kde slúži na prípravu vírusového povrchového proteínu S. Bunka môže použiť mRNA opakovane na syntézu proteínu, ale po niekoľkých hodinách (maximálne 8 hodín), bunka mRNA rozloží. mRNA sa nedokáže šíriť z bunky do bunky. To malé množstvo mRNA teda naše bunky v priebehu niekoľkých hodín zlikvidujú,“ objasňuje mechanizmus fungovania vakcín pre portál Veda na dosah virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.
„Nasyntetizovaný proteín S vychádza von z bunky a je okamžite rozpoznávaný a pohlcovaný bunkami imunitného systému, ktoré proteín S rozložia a iba tieto rozložené kúsky proteínu S sú predkladané v sekundárnych imunitných orgánoch (v slezine, lymfatických uzlinách, slizničnom lymfoidnom tkanive, pozn. redakcie) naivným B a T lymfocytom, ktoré sa tu učia proteín S rozpoznávať. Výsledkom je tvorba špecifických protilátok, špecifických imunitných buniek a pamäťových buniek. Vďaka pamäťovým bunkám sme chránení po infekcii vírusom.“
Vedkyňa vysvetľuje, že očkovacia látka ostáva iba vo svalových bunkách v mieste vpichu, nedokáže sa šíriť v ľudskom tele a po niekoľkých hodinách je rozložená.
„Neviem si predstaviť, akým spôsobom by mohla očkovacia látka ovplyvňovať plodnosť. Navyše keby očkovacie látky spôsobovali neplodnosť, väčšina z nás by sa vôbec nenarodila a ľudstvo by vyhynulo. Práve naopak, veľa ľudí sa narodilo a dožíva sa vysokého veku práve vďaka očkovaniu.“
Pozrite si
Tehotné ženy sú riziková skupina
Tehotné ženy majú oslabený imunitný systém, aby ich telo mohlo tolerovať plod. Infekcia vírusom SARS-CoV-2 je podľa odborníkov pre nich omnoho nebezpečnejšia než očkovanie.
„Tehotné ženy, ktoré sa nainfikovali vírusom SARS-CoV-2, sú 3,5-krát častejšie hospitalizované ako netehotné ženy a mortalita na Covid-19 bola 13-krát vyššia ako u netehotných žien toho istého veku. Tehotným ženám sa preto odporúča očkovanie.
Po očkovaní je pred Covidom-19 chránená nielen žena, ale je chránený aj plod a novorodenec. Protilátky sa totiž prenášajú materským mliekom na dieťa, ktoré je potom chránené,“ hovorí doktorka Tatiana Betáková.
Po očkovaní je pred covidom-19 chránená nielen žena, ale je chránený aj plod a novorodenec. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Z jej slov vyplýva, že tehotné ženy sa nemusia obávať žiadnej vakcíny, ktorou aktuálne lekári na Slovensku očkujú.
„Klinické testy na tehotných ženách ukázali, že vakcíny Pfizer a Moderna sú efektívne a bezpečné. Ženy môžu byť očkované kedykoľvek v priebehu tehotenstva.
Ak sa niektoré budúce mamičky obávajú, môžu počkať a dať sa zaočkovať až po prvom trimestri tehotenstva, keď je ich stav už stabilnejší.“
Predstavuje kontakt so zaočkovanou osobou riziko?
Sú aj dezinformácie, pri ktorým odborníkom dochádzajú slová. Jedna z nich hovorí, že tehotná žena by sa nemala zdržiavať v prítomnosti zaočkovanej osoby, pretože je to pre jej zdravie nebezpečné.
„Je to taký strašný nezmysel, že ani neviem, čo na to povedať. Na to, aby sme dokázali existovať, potrebujeme imunitný systém. Každý z nás má protilátky. Podľa tejto teórie by musel homo sapiens vymiznúť hneď, ako sa začala vyvíjať získaná imunita. Pre tých, ktorí to nevedia, nešpecifická imunita (prirodzená imunita, pozn. redakcie) je staršia ako špecifická získaná imunita,“ komentuje teóriu virologička Betáková.
Dodáva, že skutočným rizikom pre tehotnú ženu je, ak sa nachádza v blízkosti človeka, ktorý proti ochoreniu Covid-19 nie je zaočkovaný.
„Osemdesiatštyri percent zaočkovaných ľudí neprenáša vírus, a teda šanca, že sa budúca mamička nakazí od zaočkovaného človeka, je minimálna. Naopak, ak príde tehotná žena do kontaktu (blízkosti) nezaočkovaného človeka, vystavuje sa veľkému riziku nákazy koronavírusom, pretože vírus prenášajú hlavne presymptomatickí ľudia, ktorí nemajú príznaky ochorenia a nevedia, že sú nainfikovaní.“
Neexistuje liek, ktorý by bol stopercentne účinný pre každého človeka a bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov. Neexistuje ani taká vakcína. Faktom však ostáva, že bezpečnosť vakcín je kľúčovým kritériom počas klinického testovania a vedci ju skúmajú ešte skôr ako účinnosť očkovacej látky.
EMA zdôrazňuje, že v prípade všetkých schválených vakcín proti covidu-19 prevyšujú ich benefity nad rizikami.
