RNDr. Michal Dubovický, CSc. je vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. V roku 1991 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 pracuje v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, v súčasnosti ako vedecký pracovník v oddelení reprodukčnej toxikológie. V rokoch 2001 ‒ 2002 pracoval v USA, na Wright State University, School of Medicine, Department of Pharmacology and Toxicology, Dayton, Ohio. Venuje sa experimentálnemu výskumu možných nepriaznivých účinkov chemických látok a iných vplyvov na vývin mozgu pred a krátko po narodení v súvislosti so zmenami v správaní v neskoršom živote jedinca. Intenzívne sa venoval štúdiu účinkov nadmerného stresu u mláďat potkanov na ich správanie v neznámom prostredí v dospelosti, ako aj pohlavným rozdielom v pôsobení stresu. Ďalej študoval účinky nedostatku kyslíka pred narodením a v novorodeneckom období na behaviorálny, emočný a kognitívny vývin mláďat potkanov. V súčasnosti sa jeho záujem sústredil najmä na výskum nepriaznivých účinkov psychoaktívnych látok (napr. antidepresívne lieky) podávaných počas tehotenstva na funkčný vývin mozgu a správania. RNDr. Michal Dubovický externe prednáša na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie, Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a venuje sa tiež popularizácii svojho výskumu.
Psychické choroby sprevádzajú ľudstvo od počiatku jeho existencie. Postoj spoločnosti k takto postihnutým jedincom sa počas histórie menil od väznenia a mučenia v stredoveku, cez ich „zbožšťovanie“ v niektorých kultúrach až k humánnemu prístupu v 19. storočí. Seriózny výskum príčin vzniku týchto ochorení a možností ich liečenia sa začal až v 20. storočí. V ostatných desaťročiach sa výskyt psychických ochorení zvyšuje. U takmer 30 % Európanov sa počas života vyskytla aspoň jedna forma psychického ochorenia. Najčastejšie sú úzkostné poruchy, depresie a poruchy správania diagnostikované v detstve. Pri vzniku psychických chorôb sa uplatňujú ako genetické faktory, tak aj vplyvy sociálneho prostredia a určité rizikové faktory prostredia, ktoré pôsobia na vývin mozgu počas tehotenstva a/alebo raného detstva. Dôležité je aj vzájomné spolupôsobenie uvedených faktorov. Miera ich spolupôsobenia určuje, či sa narodí zdravý, chorý alebo zdanlivo zdravý jedinec, u ktorého sa porucha prejaví až za určitých okolností. Medzi najzávažnejšie rizikové faktory patria alkohol, drogy, niektoré lieky, nikotín, znečistené životné prostredie, nedostatok kyslíka, nedostatočná výživa a nadmerný stres. Výskumy ukázali, že pôsobenie týchto faktorov počas senzitívnych vývinových štádií mozgu môže spôsobiť mentálnu retardáciu, poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou, autizmus, schizofréniu, depresiu, úzkostnú poruchu a/alebo rôzne poruchy správania v detskom veku a v období dospievania. V súčasnosti je biomedicínsky výskum psychických ochorení nemysliteľný bez využitia vhodných animálnych modelov. Na výskum možných nepriaznivých účinkov chemických látok používame laboratórne potkany, ktorých potomstvo sledujeme od narodenia až do dospelosti. Využívame pritom rôzne špeciálne testy na hodnotenie ich neuromotorického a reflexného vývinu, lokomočnej aktivity, učenia a sociálneho správania. Zistením príčin vzniku psychických porúch a hľadaním nových liečebných postupov prispievajú aj vedci — biológovia k zlepšeniu psychického zdravia ľudskej populácie.
