Do najnovšieho prieskumu Európskeho parlamentu Parlameter 2020 sa zapojilo 27 tisíc občanov.
Ilustračné foto: COVID-19 ovplyvnil Európsku úniu. Zdroj: iStockphoto.com
Pandémia C0VID-19 posilnila presvedčenie občanov, že Európska únia je tým správnym miestom na nachádzanie efektívnych riešení koronakrízy a jej dopadov. Na jednej strane narastá počet obyvateľov, ktorí dôverujú Európskej únii a želajú si, aby parlament zohrával významnejšiu úlohu v rozhodovacom procese, na druhej strane silnejú obavy z nadchádzajúcej krízy.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Európsky parlament vypracovala poradenská agentúra Kantar. Prieskum sa uskutočnil v novembri a decembri minulého roka a zapojilo sa doň 27 tisíc občanov zo všetkých 27 členských štátov.
Približne 63 percent respondentov je presvedčených, že členstvo v Únii je výhodou, a viac ako 80 percent Slovákov si myslí, že Slovensko má z členstva v Únii prospech. Takto pozitívne hodnotili ľudia príslušnosť svojej krajiny k Európskej únii naposledy v roku 2007.
Slováci sú o niečo pesimistickejší ako priemer EÚ. Horšiu situáciu v krajine očakáva 61 percent z nich. Tieto očakávania majú s veľkou pravdepodobnosťou vplyv na to, čo obyvatelia považujú za priority EP. Každý druhý účastník prieskumu si totiž myslí, že najvyššou prioritou by mal byť boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam.
Ilustračné foto: bezdomovec spiaci na lavičke. Zdroj: iStockphoto.com
Ekonomika a životné podmienky
Koncom roka 2020 viac respondentov uviedlo, že sa prikláňajú k riešeniam na úrovni EÚ ako na úrovni ich vlastnej krajiny. Vyše 70 percent európskych aj slovenských respondentov (zhodne 72 percent) verí, že Plán obnovy EÚ umožní ekonomike v ich krajine rýchlejšie sa zotaviť z negatívnych dopadov pandémie.
Pokiaľ ide o vyhliadky do budúcnosti, tie sú skôr pesimistické, nakoľko 53 percent respondentov sa domnieva, že o rok bude ekonomická situácia v ich v krajine horšia, ako je teraz. Slováci sú ešte o niečo pesimistickejší ako priemer EÚ – horšiu situáciu v krajine očakáva 61 percent Slovákov. Iba každý piaty európsky respondent (21 percent) je presvedčený, že sa národná ekonomická situácia v nadchádzajúcom roku zlepší. Tento názor má 12 percent respondentov zo Slovenska.
Viac ako polovica európskych (52 percent) a 41 percent slovenských respondentov očakáva, že ich individuálne životné podmienky budú o rok rovnaké ako dnes. Štvrtina Európanov (24 percent) si myslí, že im bude o rok ešte horšie, zatiaľ čo 21 percent si myslí, že im bude lepšie. Lepšiu situáciu očakáva len 14 percent Slovákov.
Najväčšími pesimistami, ktorí očakávajú zhoršenie situácie, sú Slováci (43 percent), Gréci (40 percent), Rumuni (36 percent), Bulhari (35 percent) a Slovinci (35 percent).
Ilustračné foto: vzorka krvi s koronavírusom na eurobankovkách. Zdroj: iStockphoto.com
Prioritou by mal byť boj proti chudobe
Európania si vyberajú aj novú politickú prioritu pre Európsky parlament. 48 percent respondentov EÚ a 51 percent Slovákov chce, aby to bol boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam. Toto je priorita číslo jeden vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Fínska, Českej republiky, Dánska a Švédska, kde je na prvom mieste boj proti terorizmu a zločinu (35 percent).
V rámci európskeho priemeru nasledujú opatrenia na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre všetkých (33 percent) ako aj na ochranu životného prostredia (32 percent). U Slovákov je druhou najvyššou prioritou ochrana klímy (37 percent) pred vzdelávaním (34 percent).
Dôvodom môže byť aj fakt, že chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu čelí 21,7 percenta európskej populácie. Tento problém sa týka aj ľudí, ktorí pracujú, pretože pod prahom chudoby žije takmer 10 percent pracujúcich. Pandémia tento problém ešte zhoršuje a prehlbuje sociálne nerovnosti. Zásada, podľa ktorej je práca najlepším liekom na chudobu, sa totiž nevzťahuje na sektory s nízkymi mzdami a na tých, ktorí pracujú v neistých a netypických pracovných podmienkach. Poslanci Európskeho parlamentu prijali začiatkom februára 2021 uznesenie, v ktorom žiadajú, aby bola v každej krajine stanovená minimálna mzda nad prahom chudoby.
Ilustračné foto: Klíma by mala byť prioritou EÚ. Zdroj: iStockphoto.com
Dôraz kladú obyvatelia aj na ľudské práva
Na prvom mieste medzi základnými hodnotami, ktoré by mal obhajovať Európsky parlament, uviedlo51 percent respondentov ochranu ľudských práv. Druhé miesto (42 percent) Európania prisúdili rovnosti medzi mužmi a ženami. Na tretej pozícii skončila vzájomná solidarita členských štátov, ktorej dalo svoj hlas 41 percent respondentov (pred rokom to bolo 33 percent).
Hodnotový rebríček Slovákov sa zhruba zhoduje s celoeurópskym priemerom. Na prvom mieste tiež dominuje ochrana ľudských práv (50 percent). Na druhom mieste však namiesto rodovej rovnosti nachádzame slobodu slova (47 percent) a na treťom solidaritu v rámci EÚ so 40 percentami.
Európska únia potrebuje reformu
Rozhodnutia prijaté v súvislosti s riešením dôsledkov pandémie COVID-19 zjavne ovplyvnili názory občanov na EÚ. Zatiaľ čo v roku 2019 mali kladný postoj k Únii štyria z desiatich ľudí, v súčasnosti hodnotí kroky prijímané na európskej úrovni pozitívne už polovica respondentov.
Približne dve tretiny občanov si okrem toho želajú, aby Európsky parlament v rámci rozhodovacieho procesu zohrával čoraz dôležitejšiu úlohu. S týmto názorom sa stotožňuje viac ako tretina opýtaných Slovákov. Pozitívnou správou je preto informácia, že podľa prieskumu Parlameter má optimistický pohľad na budúcnosť EÚ až 66 percent respondentov.
Práve koronakríza a ďalšie globálne výzvy vrátane klimatickej pohotovosti zostávajú top témami pre občanov vo vzťahu k zásadnej reforme EÚ. Až 63 percent respondentov EÚ si želá, aby Európsky parlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s jeseňou 2019. Dôležitejšiu úlohu Európskeho parlamentu chce 38 percent Slovákov.
Aj keď sa pozitívny obraz EÚ na konci minulého roka posilňoval, zvyšovala sa aj požiadavka na zmenu. Iba 27 percent Európanov (26 percent Slovákov) podporuje EÚ v súčasnom stave, zatiaľ čo 44 percent európskych a 42 percent slovenských respondentov EÚ skôr podporuje, ale je za reformu. Ďalších 22 percent respondentov EÚ (23 percent Slovákov) sa vyjadrilo, že sa na EÚ pozerá dosť skepticky, ale nevylučuje zmenu názoru v prípade jej radikálneho zreformovania.
„Odkaz tohto prieskumu je jasný. Európski občania podporujú Európsku úniu a zisťujú, že EÚ je tým správnym miestom na hľadanie riešení krízy. Reforma EÚ je však jednoznačne to, čo občania očakávajú, a preto musíme čo najskôr odštartovať Konferenciu o budúcnosti Európy,“ uviedol v tejto súvislosti David Sassoli, predseda Európskeho parlamentu.
Ilustračné foto: ochranné rukavice a rúška na vlajke EÚ. Zdroj: iStockphoto.com
O EÚ hovoria médiá na Slovensku dosť
Informácie o Európskom parlamente (v tlačených alebo online médiách, televízii, rádiu) nedávno zachytil jeden zo šiestich Európanov (61 percent). Na prvom mieste v rebríčku sa v tomto prípade umiestnilo Slovensko so 78 percentami.
Členstvo v EÚ považuje 63 percent respondentov za dobrú vec (47 percent Slovákov). Až 81 percent Slovákov si myslí, že naša krajina má prospech z členstva v Únii, čo je nárast o 6 percentuálnych bodov oproti letu 2019 (priemer EÚ je 72 percent).
Hlavným dôvodom, prečo je členstvo v EÚ výhodou, je podľa Európanov ekonomický rast (40 percent, nárast o 9 percentuálnych bodov oproti roku 2019) a zlepšenie spolupráce medzi členskými krajinami EÚ (39 percent, nárast o 5 percentuálnych bodov). Ekonomický rast považuje za benefit členstva v EÚ aj 35 percent Slovákov (nárast o 8 percentuálnych bodov), avšak prvú priečku v rebríčku respondentov má tvrdenie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (47 percent).
Zdroje:
