Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied sa zaoberá aj plastovým odpadom v Dunaji

25. apr. 2019 • Chemické vedy

Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied sa zaoberá aj plastovým odpadom v Dunaji

Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave predstavuje významné výskumné a vzdelávacie centrum pre základný a aplikovaný výskum v aktuálnych oblastiach polymérnej chémie. V európskom kontexte patrí jeho výskum k medzinárodnej špičke. V rámci programu medzinárodnej spolupráce Interreg V-A Slovakia – Austria je ústav zapojený do riešenia environmentálneho projektu PlasticFreeDanube (Dunaj bez plastov). Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

Projekt PlasticFreeDanube je zameraný na makroplastový odpad (kontaminanty väčšie ako 5 mm) v rieke Dunaj a najej brehoch. Jeho celkovým cieľom je zriadenie databázy vedecky podložených informácií ako aj metodického prístupu k plastovému odpadu v a pozdĺž rieky pokiaľ ide o vstupné miesta, množstvo, transportné vzory a ohrozenie životného prostredia. Oblasť záujmu projektu zahŕňa územie Dunaja a jeho pobrežných častí z metropolitných oblastí Viedne a Bratislavy až po vodnú elektráreň Gabčíkovo (SK).

Ing. Mária Omastová, DrSc.Zodpovednou riešiteľkou projektu pod názvom „Odpad z makroplastov v a pozdĺž Dunaja" (Macro plastic waste in and along the Danube), v rámci programu ERDF (European Regional Development Fund) je Ing. Mária Omastová, DrSc., vedúca Oddelenia kompozitných materiálov Ústavu polymérov SAV. Trvanie projektu je od 1. 10. 2017 do 30. 9. 2020. Do projektu PlasticFreeDanube sú zapojené dve oddelenia Ústavu polymérov SAV, a to Oddelenie kompozitných materiálov s výpomocou Oddelenia pre výskum biomateriálov.

Predpokladom efektívneho odpadového hospodárstva v podunajskom regióne je znalosť o plastovom odpade v Dunaji. Zdroje ako aj trasy toku plastových odpadov, rovnako ako aj ich vplyv na životné prostredie riek, sú stále do značnej miery neznáme. Cieľom projektu je tento vplyv preskúmať a získať tak vedomosti o plastovom znečistení Dunaja na území medzi Viedňou a Bratislavou. V projekte sa vytvoria štandardizované metódy pre hodnotenie zdrojov znečistenia, množstva odpadu, distribúcie a iných súvisiacich rizík pre životné prostredie. Rieky a ich odtokové oblasti patria medzi citlivé lokality, ktoré poskytujú domov nespočetnému množstvu nahromadených plastov.

Plastové ľahké a stabilné materiály sa zaradili medzi materiály vážne ohrozujúce životné prostredie a stali sa globálnym problémom. Plastový odpad v morskom ekosystéme je veľkým environmentálnym problémom na regionálnej aj globálnej úrovni. Rieky sú považované za jeden z hlavných zdrojov znečistenia, napriek tomu zdroje a transport plastov v riekach a ich vplyv na životné prostredie zostávajú nejasné.

Projekt PlasticFreeDanube riešia pracovníci Ústavu polymérov SAV

Projekt PlasticFreeDanube riešia pracovníci Ústavu polymérov SAV, sprava M. Procházka, V. Karlíková, M. Mičučík, M. Omastová, S. Podhradská a A. Kleinová

Projekt sa zameriava na úsek rieky Dunaj, v ktorom sa nachádzajú dve metropolitné oblasti Viedeň a Bratislava, dve vodné elektrárne Freudenau (Rakúsko) a Gabčíkovo (Slovensko), ako aj voľne sa rozprestierajúci prieplav Dunaja cez národný park Donau-Auen východne od Viedne.

Cieľmi projektu sú: vypracovanie metodológie a zberu údajov pre posúdenie a monitoring plastového znečistenia v riečnych ekosystémoch, príprava akčného plánu pre nakladanie s plastovým odpadom a pilotné opatrenia proti znečisteniu plastu v Dunaji a pozdĺž rieky, a v neposlednom rade aj zvýšenie povedomia verejnosti a zúčastnených strán o znečistení odpadmi z plastov v rieke a spôsobov predchádzania vzniku odpadu.

Úlohy Ústavu polymérov SAV v projekte PlasticFreeDanube

Úlohy Ústavu polymérov SAV v projekte Plastic Free Danube

Ústav polymérov SAV v rámci projektu monitoruje plastový odpad, ktorý sa nachádza v Dunaji a zhromažďuje sa v rieke a na jej brehoch. „Našou úlohou je identifikovať niektoré druhy plastov laboratórnymi metódami,“ priblížila Ing. Mária Omastová, DrSc., úlohu pracovníkov Ústavu polymérov SAV. Tie, ktoré nevedia určiť na prvý pohľad, skúmajú vedeckou metodikou, akou je infračervená spektroskopia, röntgenova fotoelektrónová spektroskopia a ďalšie. Takýmto spôsobom môžu veľmi rýchlo identifikovať aspoň základ materiálu, aby ho vedeli správne zaradiť a tým pádom v podstate aj recyklovať. Vďaka projektu kúpili optický mikroskop s veľmi vysokým rozlíšením, aby mohli vidieť, čo všetko sa na plastoch v Dunaji nachádza a ako sa mohli plasty mechanicky poškodiť.

Treba rozlišovať, či sú to PET fľaše, ktoré sa používajú napríklad na minerálku alebo ide o iné materiály. Zistili, že je tam veľa tzv. stavebných plastov, polystyrénu, polyuretánu. Boli sa pozrieť aj v Gabčíkove, kde všetok odpad z Dunaja vyťahujú špeciálnym zariadením a potom ho dávajú na skládku. Teraz vedia, že ten plast tam nie je majorita, je tam veľa dreva, konárov a ďalších vecí.

Zodpovedná riešiteľka projektu M. Omastová ďalej uviedla: „Je dôležité vedieť, čo všetko sa k nám po Dunaji dostane, zosumarizovať výsledky zberov na Slovenskej aj Rakúskej strane a porovnať ich. Z výslednej štatistiky vieme koľko kilogramov plastu zozbierame, ale najmä aké plasty sú tam, aby sme vedeli, čo s týmto odpadom ďalej. Žiaľ, recyklácia je ďalšia veľmi náročná časť, tam sme boli úspešní len v niektorých polyméroch.“

Doteraz absolvovali päť zberov na rakúskej strane, tri na slovenskej strane a pripravujú ďalšie. Do projektu sa zapájajú nielen dobrovoľníci, ale aj žiaci základných škôl, čiže snažia sa motivovať aj deti a žiakov. Projekt má aj výchovný aspekt. Žiakov základných a stredných škôl treba poučiť o tom, že chrániť životné prostredie je veľmi dôležité.

Plastový odpad z rieky Dunaj a jej okolia

Plastový odpad z rieky Dunaj a jej okolia

Počas jedného zberu sa im podarí vyzbierať okolo 100 až 200 kilogramov odpadu. Záleží to aj od počtu ľudí, ktorí sa zberu zúčastnia. Dobrovoľníci najskôr odpad vyzbierajú a zhromaždia ho na jedno miesto. Potom nasleduje fáza triedenia.

Vyzbieraný plastový odpad pochádza najmä od ľudí, ktorí sa prechádzajú pri Dunaji a nechajú tam fľaše alebo obaly z rôznych materiálov. Našli tam tiež veľa stavebného odpadu – polystyrén, polyuretán, odpad z domácnosti, ako plastové rukavice či zlomené vedro, ale aj sanitárne plasty, ktoré možno pochádzajú z nemocníc. Odpad tvoria aj plasty, ktoré sú z prístavov a z lodí. Chceli by nejakým spôsobom vplývať na pôvodcov tých plastov, aby nehádzali odpad do rieky alebo voľne do prírody.

Zdroje znečistenia Dunaja

Partneri projektu

Bilaterálny projekt PlasticFreeDanube realizuje päť partnerov z Rakúska a zo Slovenska a 18 strategických partnerov.

Hlavný prijímateľ: Ústav odpadového hospodárstva (ABF), Univerzita prírodných zdrojov a života vo Viedni (BOKU), Rakúsko; Ústav vodného hospodárstva, hydrológie a hydraulickej technológie (WHW), Univerzita prírodných zdrojov a života vo Viedni (BOKU), Rakúsko; via donau – Rakúska spoločnosť pre vodné cesty, Rakúsko, Národný park Donau-auen, Rakúsko a za Slovensko: Ústav polymérov, SAV; a RepaNet o.z.

Partneri projektu na prvom kik-off meetingu, organizovanom univerzitou BOKU Viedeň

Partneri projektu na prvom kik-off meetingu, organizovanom univerzitou BOKU Viedeň

Stretnutie zainteresovaných strán v rámci projektu PasticFreeDanube

V Ústave polymérov SAV v Bratislave sa uskutočnilo dňa 13. 3. 2019 stretnutie, na programe ktorého bolo informovať zástupcov cieľových skupín o projekte a jeho zámeroch, ako aj získať podnety a zapojenie účastníkov do diskusie.

Projekt PlasticFreeDanube predstavila zodpovedná riešiteľka Ing. Mária Omastová, DrSc., z Ústavu polymérov SAV, ktorá hovorila o hlavných cieľoch a pripravovaných výstupoch projektu. S prezentáciou NATUR-PACK, a. s., vystúpil RNDr. Michal Sebíň, PhD. Aktivity spoločnosti BONAVITA predstavil Ing. Juraj Janech.

Zúčastnení diskutovali o aktuálnom probléme plastového odpadu v rieke Dunaj a jeho okolí, o možnostiach triedenia odpadu v Bratislave a ďalších mestách na Slovensku. Odznelo tiež niekoľko podnetných návrhov ako zapojiť najmä žiakov a mladých ľudí do separovania odpadov.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj obrázkov a foto: Ústav polymérov SAV a viadonau

Ilustračné foto: pixabay.com (peter89ba)

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľadovce poskytujú dôležité živiny pre morské ekosystémy, do ktorých vteká roztopená voda z ľadovcov.
Zistite viac