Trenčín nielen ako mesto módy, ale aj ako európske centrum skla

20. dec. 2017 • Technické vedy

Trenčín nielen ako mesto módy, ale aj ako európske centrum skla

Mesto Trenčín sa mnohým z nás spája s módou a módnym priemyslom. Ide ale len o jednu z oblastí, ktorou je toto mesto známe. Už niekoľko desaťročí sa  priemysel v Trenčíne zameriava aj na oblasť výskumu a vývoja skla. Projekt FunGlass financovaný aj s podporou programu Európskej Únie pre financovanie výskumu a inovácií HORIZONT 2020 si kladie za cieľ vybudovanie špičkového centra skla nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. O projekte, samotnom centre, ale aj o súčasnosti a cieľoch do budúcnosti sme sa rozprávali s hlavným koordinátorom projektu prof. Ing. Dušanom Galuskom, DrSc., prorektorom pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ: Pán profesor, aká je história vzniku Centra kompetencie pre výskum skla?

D. GALUSEK: Ide o dlhý príbeh. Trenčín je tradične známy ako centrum sklárskeho výskumu. V minulosti existoval Výskumný a vývojový ústav sklársky, ktorý v roku 1989 zanikol, resp. od roku 1990 prežil v redukovanej podobe. Jeden z našich terajších kolegov, pán profesor Liška, s pomocou Ústavu anorganickej chémie SAV (ÚACH SAV) zabezpečil odkúpenie časti zvyškového zariadenia a zriadil sklárske laboratóriá u seba doma. Po vzniku Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa spomínané sklárske laboratóriá presunuli na univerzitu, vzniklo z toho spoločné pracovisko Trenčianskej univerzity a ÚACH SAV v Bratislave. Pracovisko postupne rástlo. Na univerzite sa nám podarilo získať štrukturálne fondy, vybudovali sme infraštruktúru, zrekonštruovali sme laboratóriá a momentálne máme Centrum, kde sme mali v dobe získania projektu z Horizontu 2020, 22 zamestnancov a 8 doktorandov. Momentálne sa počet pracovníkov vrátane administratívy blíži k číslu 40 zamestnancov a 11 doktorandov.

Z. V. Č.: Čo sa získaním projektu FunGlass mení?  Realizuje sa rozšírenie, nadstavba a väčšie budovanie Centra kompetencie pre výskum skla?

D. GALUSEK: Áno, jednoznačne. Projekt FunGlass považujeme za nástroj, aby sme Centrum jednak dobudovali, ale aj posunuli na kvalitatívne a kvantitatívne inú úroveň v oblasti personálnych kapacít, vedeckých výstupov, schopnosti získavania vedeckých grantov, ale aj schopnosti spolupracovať s priemyslom. 

Z. V. Č.: Aké sú hlavné ciele a zameranie Centra?

D. GALUSEK: Centrum ako také má ambíciu, a je to definované aj v projekte, stať sa európskym centrom sklárskeho výskumu. Ide o veľmi ambiciózny cieľ, ale ako hovoria Angličania „You have to think big“ (v preklade redakcie: Musíš myslieť vo veľkom). Cieľom je teda upgradovať a povýšiť naše existujúce Centrum na úroveň technologického centra pre celú Európu a stať sa nielen slovenským, ale aj európskym výskumným a technologickým zázemím pre sklársky priemysel.

prezentácia Centa FunGlass

Z. V. Č.: Čomu všetkému sa centrum v súčasnosti venuje?

D. GALUSEK: Momentálne pracujeme na viacerých témach v oblasti základného výskumu. Nosnou témou je skúmanie vzťahov medzi štruktúrou, zložením a vlastnosťami skiel, najmä bežne priemyselne vyrábaných skiel a  vývoj nových typov skiel pre priemyselné aplikácie. Okrem toho sa pomerne intenzívne venujeme výskumu v oblasti korózie skiel a keramických materiálov, ako aj vývoju nových typov keramických materiálov, ktoré sú transparentné, ale popritom majú niektoré dodatočné optické funkcionality, napríklad fungujú ako luminescenčné materiály. Veľmi zaujímavou témou nášho výskumu je aj vývoj nových, netradičných typov skiel, ktoré napríklad neobsahujú oxid kremičitý ako klasickú sklotvornú zložku, ale ide o sklá, ktoré obsahujú ako sklotvornú zložku oxid hlinitý, ktoré sa konvenčnými technológiami pripraviť nedajú. Vyvinuli sme niektoré špeciálne technológie na ich prípravu, s cieľom používať ich napríklad v energeticky úsporných zdrojoch osvetlenia. Poslednou témou, ktorú momentálne rozbiehame, je téma, ktorá doteraz veľmi nerezonovala. Ochrana kultúrneho dedičstva sa v súčasnosti v Európe, ako aj celosvetovo rozbieha, pretože sklené pamiatky v múzeách častokrát podliehajú korózii a degradácii. Ochrane a vývoju technológií pre ich konzerváciu sa začína venovať aj naše Centrum.

Z. V. Č.: Spomínali sme základný výskum. Ako je to s výskumom aplikovaným, resp. na akých projektoch používaných priamo v praxi v spolupráci s priemyslom momentálne pracujete?

D. GALUSEK: V súčasnosti sú našimi hlavnými priemyselnými partnermi dve sklárne na Slovensku. Jednou je spoločnosť RONA, a. s. v Lednických Rovniach, ktorá sa zaoberá výrobou úžitkového skla a skla pre domácnosti, kde sa podieľame hlavne na úlohách, týkajúcich sa technológie tavenia, ale venujeme sa aj problémom, ktoré súvisia napr. s koróziou a zvetrávaním ich sklených výrobkov. Druhú, pomerne intenzívnu spoluprácu, máme s výrobcom sklených vlákien Johns Manville v Trnave. V súčasnosti rozbiehame ďalšie aktivity s firmou Vetropack Nemšová. Ide o veľké nadnárodné konzorcium, ktoré vyrába najmä obalové sklo, fľaše, poháre a podobne, kde sme nadviazali na spoluprácu v oblasti zhodnotenia odpadov z výroby.

Z. V. Č.: O skle sa hovorí, že ide o veľmi dobrý recyklačný materiál. Ako je to teda so sklom a možnosťou jeho recyklácie?

D. GALUSEK: Je to pravda. Sklo je v podstate 100-percentne recyklovateľné. Hlavný problém je v tom, že na Slovensku je úroveň recyklácie veľmi nízka. Kým vo vyspelých európskych krajinách dosahuje podiel recyklácie úroveň niekde okolo 70, možno až 90 percent, na Slovensku je to niekde okolo 30 percent. Hovoríme pritom len o bežnom skle, ktoré sa dá bez problémov vrátiť do obehu, teda o obalovom skle. Opätovné spracovanie recyklovateľného skla je navyše pre firmy výhodné, znižuje im to náklady na tavenie. Navyše použitím hotového skla znížite náklady na nákup surovín. Na Slovensku predstavuje väčší problém recyklácia špeciálnych skiel, ktoré sa do bežného obalového skla dať nedajú, ako sú napríklad sklá z televíznych obrazoviek, z monitorov počítačov, ktoré obsahujú veľké množstvo ťažkých kovov a ktoré sa nemôžu používať na obalové sklá, ktoré sú v kontakte s potravinami alebo nápojmi.

Z. V. Č.: Aké sú najbližšie výzvy a ciele výskumu v oblasti skla, ako aj možnosti zapojenia mladých vedeckých pracovníkov do vašich aktivít?

D. GALUSEK: Samozrejme možnosti je tam veľmi veľa. V rámci Centra plánujeme výskum podstatne rozšíriť aj doDoktorandky z Univerzity v Bologni vo FunGlass tém, ktoré sme doteraz nerobili. Úlohou našich tzv. pokročilých partnerov z Nemecka, Talianska a Španielska je, aby nám pomohli pri získaní nového know-how. Začíname pracovať na vývoji bioskiel ako možnej náhrady kostných tkanív, ale aj náhrady mäkkých tkanív na báze kompozitov sklo – biopolyméry. Následne plánujeme pracovať na rôznych špeciálnych technológiách povlakovania, ktoré dodávajú sklám nové funkcionality. Príkladom sú rôzne reflexné, resp. antireflexné vrstvy, vrstvy, ktoré majú samočistiace schopnosti, spektrálne konverzné vrstvy a podobne. Pri vývoji spomínaných materiálov je veľký priestor pre mladých vedeckých pracovníkov, ktorých máme, ale aj tých, ktorí nanovo do projektu prichádzajú. Vieme ich zamestnať, na slovenské pomery nadštandardne zaplatiť a vieme im zabezpečiť, že minimálne rok zo svojho prvého dvojročného kontraktu, ktorý dostanú, môžu stráviť v zahraničí u jedného z partnerov, kde sa nielen naučia množstvo nových vecí, ale získajú aj poznatky o celkom inej výskumnej a inovačnej kultúre, ktorú potom pevne veríme, že prinesú naspäť.

Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov...

 

Zhovárala sa: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: webová stránka projektu FunGlass 

a stránka univerzity

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Žalostnými piesňami a spevmi Phurikane giľa vyjadrujú Rómovia žiale, bolesti, smútky, no i prehrešky
Zistite viac