Miroslav Saniga: Naša príroda v kocke

20. mar. 2017 • Prírodné vedy

Miroslav Saniga: Naša príroda v kocke

„Prírodné veľmoci“. Medzi ne sa podľa Miroslava Sanigu môže pokojne zaradiť aj Slovensko kvôli svojmu prírodnému bohatstvu. Vo svojej knihe Naša príroda v kocke tento prírodovedec a spisovateľ uvádza, že naša krajina zaberá neobyčajne rozmanité územie, ktoré nám môžu závidieť rozlohou rozľahlejšie štáty.

„Na malom kúsku Zeme máme okrem mora prakticky všetky typy ekosystémov – nížiny, pahorkatiny, hory, ale aj veľhory v podobe Vysokých Tatier so skalnatými štítmi a ľadovcovými plesami. Pestrosť biotopov podmieňuje následne aj rozmanitosť rastlín a živočíchov, ktorá vyplýva z lokalizácie Slovenska v samom srdci európskeho kontinentu, ako aj z vývoja, ktorý pozorujeme po tisícročia.“

Na Slovensku sa podľa odborníka stretávajú prvky juhoeurópske so severoeurópskymi, ako aj západoeurópske s východoeurópskymi, a tak Slovensko môžeme považovať za akúsi „križovatku“, v ktorej prevláda flóra a fauna stredoeurópska, avšak prenikajú sem prvky zo všetkých svetových strán. „Naša dnešná flóra a fauna Slovenska je predovšetkým výsledkom zložitého klimatického vývoja tohto územia v dávnej minulosti. V štvrtohorách sa podnebie na Slovensku niekoľkokrát menilo, čo malo vplyv na druhové zloženie fauny a flóry. Niektoré druhy sa zachovali dodnes, iné vyhynuli,“ uvádza Miroslav Saniga vo svojej knihe Naša príroda v kocke.

Čo ho vlastne viedlo k tomu napísať takúto publikáciu? „Keď som bol malým chlapcom, ktorý sa v skorom veku ´po uši´, ba vari až ´po končeky vlasov´ zamiloval do prírody, sníval som o učiteľovi, ktorý by ma bol zasväcoval do tajomstiev prírody. Porozprával mi o tom, aké predstavenie, kedy a v akom prírodnom zátiší prírody sa odohráva. Objasňoval mi skutočnosti a javy, ktoré som sám odpozoroval v prírode a nevedel som si ich vysvetliť. Brával ma aspoň príležitostne so sebou do lesa, na lúky alebo na moju vysnívanú lokalitu Čierny kameň a odhaľoval mi ´naživo´ dianie na javisku prírody. To by som bol býval veru neskutočne šťastný,“ vysvetľuje prírodovedec. 

Keďže sa v jeho okolí v tom čase takýto vysnívaný „reálny“ sprievodca prírodou nenašiel, túžil mať po ruke aspoň knižného poradcu,  ktorý by ho aspoň „virtuálne“ sprevádzal zátišiami prírody a poučil by ho o správaní zvierat a o pozoruhodných javoch, ktoré kde a kedy sa dejú na scéne našej stredoeurópskej prírody. „Tak veľmi-preveľmi mi chýbala knižka, ktorá by ma bola zasvätila do fascinujúcich tajomstiev prírody. Mnohé prejavy v správaní zvierat a úkazy na scéne prírody boli pre mňa záhadné. Ako malý chlapec som si ich nevedel vysvetliť a nemal som ani len potuchy o tom, že v ročnom intervale môžu mať navyše ešte aj viac-menej presnú časovú lokalizáciu.“

Ako pokračuje Miroslav Saniga, sníval o nejakej príručke, ktorá by bola pojednávala o správaní zvierat počas štyroch ročných období a o javoch, ktoré sa dejú v zátišiach našej stredoeurópskej prírody v ročnom časovom intervale. „A hoci som už dávno vyrástol z detských topánok a nohavíc, kniha s takýmto zameraním doposiaľ v mojej bohatej knižnici chýba. Nie preto, že by som nemal na takýto populárno-náučný titul peniaze, lež preto, že sa na našom knižnom trhu doteraz neobjavila.“

Publikácia Naša príroda v kocke bola spracovaná pre Centrum vedecko-technických informácií SR, vydala ju VEDA, vydavateľstvo SAV. „Takýto knižný titul som sa podujal zostaviť z mojich mnohoročných pozorovaní v zátišiach stredoeurópskej prírody. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som do tejto knihy vybral z môjho pohľadu tie najpozoruhodnejšie a najnápadnejšie prejavy zvierat a úkazy, ktoré sa dejú na scénach našej prírody,“ hovorí autor.

obálka knihy Naša príroda v kocke

V ponuke prírody je totiž podľa neho nespočetné množstvo pozoruhodností, odohrávajúcich sa na jej javisku, a tak bol výber veľmi ťažký. „Priznávam, je zaťažený, prirodzene, subjektivizmom, akým bývajú publikácie s podobným zameraním ´postihnuté´, keď ich píše jeden autor. Hoci operence sú môjmu srdcu najbližšie stvorenia prírody, mám rád celú prírodu, a tak som sa snažil do tejto publikácie zahrnúť proporcionálne všetky neživé i živé prírodniny. Texty, obrázky i fotografie sa na takúto knižku ´zháňajú´ ´krvopotne´ roky. Túžil som ale ako malý chlapec takúto knižku mať po ruke, takže som si ju sám pripravil.“  

Autor knihy tvrdí, že flóra Slovenska je neobyčajne bohatá, a to predovšetkým vďaka miernej klíme a pestrému geologickému podložiu. „Zaraďuje sa do provincie listnatých a zmiešaných lesov a sú v nej zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Druhové spektrum rastlinstva sa mení so stúpajúcou nadmorskou výškou. Rastlinné spoločenstvá vytvárajú výškové vegetačné stupne. Na Slovensku ich rozlišujeme osem.“

Vegetačné stupne na Slovensku nemajú podľa prírodovedca a spisovateľa presne vymedzené hranice, jeden vegetačný stupeň prechádza pozvoľne do druhého, a preto uvedené nadmorské výšky treba chápať skôr ako orientačné hodnoty.

V knihe popísal vegetačné stupne na Slovensku:

Dubový (100 – 400 m n. m.)
Bukovo-dubový (200 – 550 m n. m.)
Dubovo-bukový (250 – 700 m n. m.)
Bukový (450 – 800 m n. m.)
Jedľovo-bukový (650 – 1 050 m n. m.)
Smrekovo-bukovo-jedľový (850 – 1 300 m n. m.)
Smrekový (1 100 – 1 550 m n. m.)
Kosodrevinový (1 450 – 1 900 m n. m.)

Fauna Slovenska patrí pod provinciu listnatých lesov. „Vzhľadom na rozdielnu nadmorskú výšku a životné prostredie je Slovensko domovom pre stovky živočíchov rozdielnych svojím pôvodom, vzhľadom a životným prostredím. Geografická poloha Slovenska v strede Európy a na hranici Karpát a Panónskej nížiny podmieňuje bohatosť flóry a fauny. Rastlinné spoločenstvá predstavujú pestrú paletu od teplomilných a suchomilných až po vlhkomilné a od nížinných až po vysokohorské,“ vysvetľuje vo svojej knihe Miroslav Saniga.

Uvádza aj zaujímavé fakty, a síce, že na Slovensku bolo doposiaľ opísaných približne 11 270 rastlinných druhov (vrátanie rias), viac ako 26 700 živočíšnych druhov (vrátane bezstavovcov) a 1 000 druhov prvokov. „Veľký význam má aj rozmanitosť mikroorganizmov, ktoré sú dôležitým zdrojom pre biotechnologické procesy a produkty. V súčasnosti sa registruje približne 4 760 druhov baktérií; ich celkový počet sa však odhaduje až na 40 000. Z doposiaľ odhadovaného počtu 130 000 druhov vírusov sa na Slovensku zistilo približne 5 000 druhov.“

príroda „v kocke“Ako by autor zhodnotil hlavné posolstvo tejto knihy? Príroda má podľa neho svoj vlastný kalendár „udalostí“, ktoré sa na jej scéne dejú jednak v priebehu dňa, ako aj roka. „Pozorný pozorovateľ života v zátišiach prírody mierneho pásma má možnosť sledovať mnoho fascinujúcich úkazov, ktoré sa tu odohrávajú počas dňa i roka. Z nespočetného množstva pozoruhodných javov, vyskytujúcich sa na javisku našej prírody v ročnom kolobehu, som do tejto knihy vybral tie najzaujímavejšie, ktoré ma najviac fascinujú už od raného detstva. Verím, že nadchnú aj čitateľov, a pomôžu im aspoň trocha zorientovať sa v ročnom kalendári našej prekrásnej prírody.“ 

Miroslav Saniga tvrdí, že ak sa mi touto knihou podarí „navnadiť“ na vychádzky do prírody čo i len jedného-jedinkého človeka, potom naplní skromné poslanie, s ktorým tento knižný počin ponúka širokej čitateľskej verejnosti. „Keby som mal tú moc, ´naordinoval´ by som všetkým ľuďom bez rozdielu pohlavia, veku a povolania každodenné vychádzky do prírody. Každá chvíľka v prírode je iná a nijaké dva okamihy ani v tom istom zátiší nie sú identické. Každý deň v zátišiach prírody má svojský výzor. A tak tam aspoň na chvíľku zavítajme, aby sme niečo pekné zažili a nabrali si od stromov, kvetov a zvierat ´životodarnej energie´ a ´prírodných vitamínov´.“

Zanietený prírodovedec je presvedčený, že zajtra už udalosti a javy, ktoré sa na scénach prírody odohrávajú práve dnes, „prírodné vitamíny“ a „životodarnú energiu“, ktorou disponujú prírodniny výlučne v tomto krátkom časovom intervale, budeme darmo hľadať. „Budeme si musieť počkať celý dlhý rok, kým sa zasa v kalendári prírody neobjaví rovnaký dátum. Takýchto prehreškov voči svojmu organizmu by sme sa nemali dopúšťať. Je na každom z nás, ako naložíme s pozvánkou od pramatky prírody, ktorá každého z nás očakáva vo svojich zátišiach s otvorenou náručou v ktorúkoľvek dennú či ročnú dobu,“ uzavrel.   

 

Miroslav SanigaMiroslav Saniga pôsobí momentálne ako samostatný vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Túto pozíciu zastáva od roku 1993 dodnes. Jeho vedeckým zameraním je ekológia a etológia vtákov, biodiverzita a ochrana terestrických ekosystémov, vzťah medzi vtáčou zložkou a rastlinnou zložkou ekosystémov, vzťah medzi vtáčími spoločenstvami a meniacimi sa ekosystémami, ale aj špeciálne zameranie na ekológiu a etológiu tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Inžiniersky titul získal Miroslav Saniga na Lesníckej fakulte Technickej Univerzity vo Zvolene (1983 – 1987), kde následne pokračoval na externom ašpirantskom štúdiu (ekológia vtákov: „Sezónna dynamika vtáčích zložiek lesných prírodných geobiocenóz v piatom až ôsmom vegetačnom stupni v Malej a Veľkej Fatre”) – zisk titulu CSc. (PhD.). Habilitáciu dokončil v roku 2008 na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

 

Zaujala Vás téma a radi by ste si knihu doc. Sanigu kúpili? Neváhajte a zúčastnite sa na autogramiáde za prítomnosti samotného vedca, ktorá sa uskutoční dňa 28. marca 2017 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave.        

      

Informácie poskytol: Autor knihy Naša príroda v kocke Miroslav Saniga

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto publikácie: NCP VaT pri CVTI SR

Foto doc. Saniga: http://www.saniga.sk/Zivotopis/

Súvisiace:

Hore
TVT 2017 fotografická súťaž
film Cesta času
kam za vedou 1
QUARK
Extrapolácie 2017
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
Noc výskumníkov 2017
kúpa časopisov jún 2016
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
kam za vedou 2
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Olej repky olejnej nachádza uplatnenie aj v potravinárskom, kožiarskom a gumárenskom priemysle.
Zistite viac