Zložité štruktúry našej identity

08. apr. 2019 • Biologické vedy

Zložité štruktúry našej identity

Aktuálne vydanie relácie Veda SK bolo tentokrát v réžií odborníkov, ktorí sa venujú zložitým génovým štruktúram a rôznym súvislostiam s ochoreniami, za ktoré môžu aj genetické predispozície. Relácia sa niesla v znamení otázky, či genetika diktuje náš osud. Hosťami Vedy SK boli RNDr. Regina Lohajová Behulová, PhD. z Onkologického ústavu sv. Alžbety, ktorá je primárkou Oddelenia genetiky a Mgr. Miroslav Chovanec, PhD., vedecký riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV.

Výskum v oblasti genetiky a aj onkogenetiky dnes prináša fascinujúce poznatky, ktoré sa obrovskou rýchlosťou menia a vďaka špičkovým technológiám zdokonaľujú. Obaja odborníci popísali v úvode relácie svoj vzťah k tejto fascinujúcej vednej oblasti a aj prvé skúsenosti, ktoré s genetikou mali.

„Pamätám si presne na moment môjho prvého stretnutia s genetikou. Bola som druháčka na gymnáziu a pamätám si na svoju učebnicu biológie, bola hnedej farby a prvýkrát som tam čítala a počula slovo DNA. Celá štruktúra, jej jedinečnosť, logika celého genetického pozadia a podstaty je pre mňa tak zásadná, že tá fascinácia pretrváva dodnes,“ povedala s nadšením Regina Lohajová Behulová.

Vedeckého riaditeľa Ústavu experimentálnej onkológie BMC SAV priviedla ku genetike skôr náhoda.

„Bol to vlastne spor voči rozhodnutiu mojich rodičov, čím by som sa mal stať. Chceli zo mňa lekára, a tak sa všetko rozhodlo v deň, keď som si dával prihlášku na vysoké školy. Môj vzťah ku genetike je dvojaký. Jednak je to fascinácia celou tou zákonitosťou a všetkým tým, čím disponuje, ale na druhej strane, som s ňou aj v takom mierne zlom vzťahu. Som na ňu nahnevaný, pretože ovplyvňuje mnohé ľudské životy, a v mnohých prípadoch vtedy, keď ľudia v istom zmysle za nič nemôžu,“ povedal Miroslav Chovanec.

Genetika je vo všeobecnosti veda o dedičnosti a premenlivosti, DNA je „kódom“ života. V roku 1869 identifikoval štruktúru DNA (kyseliny deoxyribonukleovej) Fridrich Miescher. James Watson a Francis Crick prezentovali jej dvojzávitnicovú štruktúru v roku 1953.

„Pri všeobecnej definícií genetiky si treba uvedomiť, že klasickú genetiku dnes už málokto robí. Už tu máme úzko špecializované oblasti v rámci genetiky a v rámci nich všelijaké metodológie. Dnešný svet už vďaka peniazom a vývoju prestavuje také možnosti, o ktorých sa nám počas štúdia ani nesnívalo. My sa na rozdiel od klinických pracovníkov snažíme hľadať ďalšie súvislosti, ktoré ešte nie sú objavené a tie, čo máme zužitkovať na predprípravu klinických protokolov, kitov, výstupov, aby sa išlo smerom personalizácie onkologickej liečby,“ povedal Miroslav Chovanec.

„V našej práci sledujeme v prvom rade to, ako sa prenášajú nejaké znaky z rodičov na potomkov. Pozorujeme, ako je možné, že tento prenos nastáva na molekulárnej úrovni, a tu sa už dostávame k molekulárnej genetike. Môžeme sledovať, akými faktormi vonkajšieho, alebo aj vnútorného prostredia v bunke vieme meniť na molekulárnej úrovni rôzne prvky, ktoré v konečnom dôsledku môžu meniť ten vonkajší znak, ktorý v tom prenose sledujeme,“ vysvetlila primárka Oddelenia genetiky.

Štatistické dáta dnes hovoria o tom, že približne 10 – 15 % onkologických ochorení je podmienených zmenami v génoch, a tie sú potom príčinou onkologických ochorení. Dnes už lekári dokážu vyšetrovať viac génov naraz, a teda aj číslo záchytu stúpa na úroveň 17 – 20 %.

V závere relácie hodnotili odborníci aj podmienky, v akých realizujú výskum či diagnostiku a liečbu.

„Financovanie vedy je na Slovensku dlhodobo poddimenzované. Nejaká prístrojová infraštruktúra sa dala zabezpečiť zo štrukturálnych fondov a je na slušnej úrovni, no špičková úroveň to nie je,“ povedal Miroslav Chovanec.

„Ja musím protirečiť. Napriek tomu, že sme v klinike a nie vo vede, vďaka podpore vedenia nášho pracoviska je úroveň vybavenia na absolútne špičkovej svetovej úrovni a aj preto si môžeme dovoliť u jedného pacienta analyzovať väčšie množstvo génov. To, čo mne chýba, je o ľudskom faktore, odbornom personáli. Strácajú sa nám ľudia s adekvátnym vzdelaním a nadšením pre vedu a kliniku,“ dodáva sklamane primárka.

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/

Uverejnila: VČ

 

Viac informácií z genetiky na portáli pod TAG-om #GENETIKA

Súvisiace:

Podujatia
Hore
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy.
Zistite viac