Vopred si skontrolujte stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska.
Všetci sa tešíme na letné zážitky. Aby sme sa vyhli zbytočným nepríjemnostiam, riaďme sa základnými pravidlami bezpečného kúpania. Zdroj: iStockphoto.com
Skôr než vyrazíte k vode alebo na kúpalisko, hlavná hygienička SR odporúča vopred si skontrolovať stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska aj cez týždenné aktualizácie. To, či je voda na kúpanie naďalej vyhovujúca, zistíte na webovej stránke www.uvzsr.sk (v časti Kúpacia sezóna: pripravenosť na kúpaciu sezónu a aktualizácia kúpacej sezóny).
„Počas kúpacej sezóny na Slovensku regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) monitorujú viac ako 80 prírodných vodných plôch. Okrem toho pribúda k 350 celoročne prevádzkovaným umelým kúpaliskám aj kontrola približne 200 sezónnych zariadení. Mapovať situáciu v rámci kvality vody na kúpanie však s nami môžete aj vy. Budeme vďační, ak vyplníte dotazník o pobyte na kúpaliskách a výskyte ochorení súvisiacich s kvalitou vody na kúpanie. Získané údaje budú pre nás cenným podkladom pri určovaní postupov pre zníženie zdravotných rizík spojených s kvalitou vody na kúpanie,“ uviedla doktorka Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR.
V súčasnosti nie sú na národnej úrovni dostupné štatistické údaje o ochoreniach a o zdravotných ťažkostiach, ktoré by súviseli s nevyhovujúcou kvalitou vody na kúpanie na prírodných vodných plochách a kúpaliskách.
Čo môže vplývať na kvalitu vody na kúpanie?
Chlór
Chlór stále patrí k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Využívaný je najmä pre svoj reziduálny a silný baktericídny účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, nízku nákladovosť i praktické používanie. Na nadmernú prítomnosť chlóru sú zvlášť citlivé veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií. Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému (dráždivý kašeľ) či očných spojiviek (nepríjemné štípanie očí, začervenanie a slzenie).
„Platná vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sú považované za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre bazény im určené. V praxi sa úrady verejného zdravotníctva stretávajú pri výkone štátneho zdravotného dozoru s prekračovaním hodnôt chlóru. Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä z preventívnych dôvodov v období najväčšej návštevnosti. Po takomto zistení je prevádzkovateľom nariadený výkon účinných opatrení na nápravu,“ uviedla doktorka Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia (OHŽP) ÚVZ SR.
Leto by malo byť plné aktivít, nie zdravotných ťažkostí. Zdroj: iStockphoto.com
Sinice
Na prírodných vodných plochách môže dôjsť k premnoženiu siníc. Sú to mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Zvýšený výskyt siníc zaznamenávame najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí a ich premnoženie znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias.
Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva vody môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť. Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe.
„Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného vodného kvetu, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Vodný kvet sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Nevstupujte do takejto vody a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch,“ upozornil Ing. Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Znečistená stojatá voda. Zdroj: iStockphoto.com
Testovanie na prítomnosť siníc
To, či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom: do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút.
Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, pravdepodobne to budú sinice.
Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlené vo vodnom stĺpci, budú to zdravotne nevýznamné riasy.
To, či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom: do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Zdroj: ÚVZ SR
Iné znečistenie
„Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalita je monitorovaná úradmi verejného zdravotníctva. Pred ich návštevou je dôležité informovať sa o ich aktuálnom stave, napríklad na webovej stránke www.uvzsr.sk,“ vysvetlila doktorka Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR.
„Do vody netreba vstúpiť, ak na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo. Rovnako je dôležité všímať si okolie lokality. Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu. Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v ktorých blízkosti sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách. Ak sú bazény v takomto stave, radíme nekúpať sa v nich,“ doplnil Ing. Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Kúpanie je určené pre zdravých ľudí s neporušenou pokožkou. Ak je pokožka poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie.
„Zdravotným rizikom môže byť aj neprimerane dlhodobý pobyt vo vode, ktorý spôsobuje odmastenie a rozmočenie pokožky, dráždenie chemickými látkami. Poškodená pokožka zľahčuje vstup infekcie. Čím je teplejšia voda, tým viac sa rozťahujú póry a narúša sa tým ochranná bariéra na koži, čo uľahčuje vstup mikroorganizmov do vrstiev kože,“ doplnil Mgr. Roman Rams, regionálny hygienik RÚVZ v Poprade.
„Všeobecne zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou prevádzkou, čo znamená, že sa tam nedostatočne vymieňa a dezinfikuje voda alebo sa prekračuje povolená návštevnosť. Vizitkou nedostatočnej prevádzky môže byť i nevyhovujúci povrch stien bazénov (vedie k vytváraniu povlakov), ich nedostatočná mechanická očista či zlá údržba filtrov na úpravu recirkulujúcej vody. Pred vstupom do bazéna by mali návštevníci skontrolovať farbu vody a jej zápach. Rovnako by sa mali pred každým vstupom do bazéna osprchovať a prejsť brodiskom. Do bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami. Na kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej hygieny,“ uviedla doktorka Zuzana Valovičová z OHŽP ÚVZ SR.
Nemali by ste vstupovať do vody, ktorá vyzerá znečistene a zapácha. Zdroj: iStockphoto.com
Nákazy z pobytu vo vode
„Pri kúpaní sa nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, keď sa neprimerane premnožia,“ vysvetlil Mgr. Roman Rams z RÚVZ v Poprade.
Vodou vo verejných bazénoch sa pri premnožení najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia, ako sú zápaly očných spojoviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská). Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.
Voda, napríklad na prírodných vodných plochách, môže byť znečistená výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako pri chrípke alebo prebieha s príznakmi ochorení centrálnej nervovej sústavy (zápal mozgu a mozgových blán) s postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u detí hnačky.
Morské vibriá
V ostatných rokoch sa v slovenských prírodných povrchových vodách využívaných na kúpanie, ale aj v riekach potvrdzuje prítomnosť takzvaných morských vibrií.
„Ide o mikroorganizmy, ktoré sa obvykle vyskytujú v morskej vode a v morských živočíchoch a ktoré pre svoj život vyžadujú vyššie koncentrácie minerálov, hlavne sodíka. Niektoré pritom môžu mať negatívny dosah na ľudské zdravie,“ vysvetlil doktor Martin Sojka, mikrobiológ a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR
Prítomnosť morských vibrií je pravdepodobne jedným z prejavov prebiehajúcej zmeny klímy. Predpokladá sa, že vysoké letné teploty a sucho spôsobujú „zahusťovanie“ našich povrchových vôd, a takto sa vytvára prostredie, v ktorom tieto baktérie môžu prežívať a rozmnožovať sa.
Na Slovensku v ostatnom čase boli laboratórne potvrdené tieto mikroorganizmy:
- Vibrio fluvialis a Vibrio furnissii – bežne prítomné v morskej a brakickej (zmiešanej, sladkoslanej) vode. U ľudí môžu spôsobiť silné vodnaté hnačky.
- Vibrio alginolyticus – typické morské vibrio, ktoré nie je schopné prežívať bez sodíkových katiónov. U ľudí môže spôsobiť infekcie rán, mäkkých tkanív, očí, uší a kože, niekedy aj so stratou tkaniva.
- Vibrio vulnificus – typické morské vibrio, tolerantné k veľmi vysokým koncentráciám solí. U ľudí môže spôsobiť infekcie rán, mäkkých tkanív, očí, uší a kože, niekedy aj so stratou tkaniva. Z rán sa môže dostať do krvného riečiska a spôsobiť sepsu (otravu krvi).
Vzorka vody z rieky povie odborníkom viac. Zdroj: iStockphoto.com
Za posledné tri až štyri roky sme na Slovensku zaznamenali iba jednotky prípadov infekcií týmito baktériami, zatiaľ len zriedkavo: hnačky spôsobené V. fluvialis a V. furnissii a infekcie rán spôsobené V. alginolyticus.
„Je však možné, že infekcií bolo aj viac, ale neboli rozpoznané. Preto by lekári mali myslieť pri mikrobiologickej diagnostike aj na tieto mikroorganizmy. Predovšetkým pri ranách, infekciách očí a uší, kde pacient udáva kúpanie (nemusí ísť len o kúpanie v mori), a pri hnačkách, kde sa nepotvrdí iný, bežnejší bakteriálny alebo vírusový pôvodca,“ upozornil doktor Martin Sojka, mikrobiológ a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.
Samotná prítomnosť morských vibrií v prírodných povrchových vodách nie je dôvodom na paniku. Treba však myslieť na bežnú opatrnosť pri kúpaní.
Nekúpte sa, ak máte porušenú pokožku, po kúpaní sa čo najskôr prezlečte z mokrých plaviek a osprchujte sa. Ak sa pri kúpaní zraníte, ranu čo najskôr vydezinfikujte a v kúpaní nepokračujte. Najmä v prípade detí sa vyhnite aktivitám, pri ktorých hrozí napitie sa z vody, v ktorej sa kúpu.
Zdroj: ÚVZ SR
(JM)
