Dokáže v boji proti rakovine pomôcť výskum slín? Ako ďaleko sú vedci s výskumom rakoviny na molekulárnej úrovni a ako sa im darí hľadať účinné lieky? Aj takéto otázky zazneli v rámci diskusie počas prvého dňa Festivalu vedeckých filmov, ktorého nosnou témou boli Biotechnológie v medicíne.
Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH., prednosta Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave povedal v úvode, že pri rakovine nejde o jedno ochorenie „Každý pacient má v podstate vlastnú rakovinu, inú, unikátnu. Preto sa nedá spraviť jedna zázračná tabletka, po ktorej každý vyzdravie. Na druhej strane je to výzva. Pokroky, ktoré sa v tejto oblasti dosiahli sú veľké. Stačí sa pozrieť na štatistiku, ako sa napríklad zlepšilo prežívanie pacientov s rakovinou. Najmä ľudia, u ktorých sa zachytí nádor na začiatku, majú oveľa lepšie prognózy ako kedysi.“
Pokrok vedy je vidieť najmä v onkológii. Ako príklad uviedol leukémiu u detí, ktorá bola kedysi smrteľným ortieľom. Dnes ide už väčšinou o chronické ochorenie. „Dnes je väčší problém spoločenská otázka detí, ktoré sa vyliečili. Vzhľadom na to, že boli dlhšie v nemocnici ako doma počas liečby, tak mnohé majú problém zapojiť sa naspäť do kolektívu a v škole. Tento problém kedysi nebol, nakoľko deti zomierali do dvoch – troch mesiacov. Na druhej strane treba povedať, že ide najmä o prípady, kedy sa nádor zachytí v skorom štádiu. Z toho vyplýva, že treba chodiť na preventívne prehliadky. To najlepšie čo môžete spraviť pre seba, ale aj pre rodičov, ak ich máte radi, je poslať ich na preventívnu prehliadku. Na tie ich treba posielať pravidelne podľa súčasných odporúčaní.“
Aj RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. potvrdila, že je to veľmi dôležité, lebo u nás je prevencia na veľmi nízkej úrovni v porovnaní s ostatnými krajinami, čo sa odzrkadľuje na mortalite. Ďalej vysvetlila, že aj sliny môžu obsahovať markery, ktorými sa dá odhaliť skoré štádium niektorých typov nádorových ochorení. „Existuje viacero štúdií, ktoré skúmajú a sledujú niekoľko takýchto potenciálnych markerov. Aj my sme robili výskum na rakovinu v ústnej dutine, kde nám vyšli zaujímavé výsledky ohľadom markerov oxidačného stresu. V slinách sú prítomné aj nukleové kyseliny, takže vo svete sa výskum posúva skôr týmto smerom.“
Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH. doplnil, že si treba predstaviť, že keby bol objavený nejaký ten marker, vďaka ktorému by stačilo napľuť na papierik a dalo by sa zistiť, že máme zvýšené riziko rakoviny, tak by sme išli k lekárovi. „Nebolo by to super? A čo ak by sme takýto test s prehľadom ignorovali, lebo je to nechutné. Nebola by to naopak škoda? Už pár rokov je na trhu test na krv v stolici. A predsa každý rok zomrie na kolorektálny karcinóm niekoľko tisíc ľudí. Je to jedna z najčastejších chorôb u nás, sme v nej lídri.“
Počas následnej diskusie zazneli ešte ďalšie otázky z publika:
Otázka: Je dobrou voľbou študovať medicínu, ak sa chcem venovať vede, alebo je lepšie študovať molekulárnu biológiu?
Odpovedala RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.: To je veľmi častá a dobrá otázka. Na slovenských lekárskych fakultách sú diplomové práce väčšinou teoretické. My sa snažíme presvedčiť študentov, že by nemal byť rozdiel medzi klinickým lekárom a výskumníkom. V iných krajinách je samozrejmosťou, že lekári sa podieľajú na výskume. Na Slovensku je to skôr výnimka, ale práve študenti medicíny majú šancu to zmeniť/zlepšiť. Preto im ponúkame možnosť robiť v rámci diplomových prác výskum. Pre študenta biológie je výskum nevyhnutný, lekár môže výskum spojiť ešte s klinickou praxou. Na druhej strane, ani biológ ani lekár nerobia sami. Dôležitá je interdisciplinárna spolupráca navzájom.
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Ja som študoval medicínu. Keď som odišiel do Nemecka, pochopil som, že ak chcem robiť dobrú vedu, musím rozumieť aj molekulárnej biológii, teda som vyštudoval aj molekulárnu biológiu. Tuto pani doktorka zase vyštudovala biotechnológie a pozrite sa, robí na Lekárskej fakulte biomedicínsky výskum. Takže tie cesty sú spletité a rôzne. Občas treba ísť aj do kopca, lebo ak pôjdete stále z kopca, tak sa možno niekam dostanete, ale neviete kam. Čo sa týka škôl, keď si vyberiete školu, neberte to ako definitívu. Ak sa vám tam nebude páčiť, tak to môžete zmeniť. Netreba sa na to pozerať tak, že prídete o rok života. Stále sa niečo naučíte. A po druhé, to že niekto vyštuduje na Slovensku neznamená, že nemôže mať laboratórium na Harvarde. Naopak, ak niekto vyštuduje Harvard, ešte to neznamená, že je neviem ako super. Záleží veľmi od prostredia. Niekde je také kompetitívne, že súperiť s mnohými ľuďmi, ktorí robia zadarmo je náročné. To je napríklad rozdiel od nášho systému, kde cez víkend laboratóriá nie sú také preplnené. Ale ako povedala pani doktorka, záleží to skôr od vášho vnútorného presvedčenia.
Otázka: Čo sa týka mitochondriálnej DNA, do akej miery nás mitochondria alebo tie gény odtiaľ ovplyvňujú?
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Mitochondrie sú predovšetkým baktérie. To znamená, že voľakedy dávno sa dve bunky dohodli, že budú spolupracovať a teraz v podstate pozostávame z týchto dohodnutých buniek. Jedna z nich bola baktéria a dnes ju voláme mitochondria. Génov, ktoré mitochondria obsahuje je malý počet. Človek má pocit, že však to je také nepodstatné, keď je toho málo, no niekedy je fígeľ práve v tom, lebo evolúcia zabezpečila, že všetky gény z mitochondrie, t. j. z tej pôvodnej baktérie, sa dostali do jadra. To znamená, že už je to naozaj len taká malá továreň zameraná na tvorbu ATP, tvorbu energie a to je všetko. Gény, ktoré mitochondria obsahuje sú ale absolútne esenciálne. Evolúcia tieto gény vyselektovala, tie už sa naozaj nedajú ani zničiť, ani odstrániť, ani dať niekam inam. Aspoň zatiaľ. Tým pádom sú absolútne kľúčové, absolútne dôležité a bez nich sa nedá. Takže je ich málo, ale sú o to dôležitejšie. A bez mitochondrií zatiaľ nikto nevyrobil človeka, ani žiaden iný mnohobunkový organizmus.
Otázka: Takže vlastne aj pri rozmnožovaní v každej pohlavnej bunke sa prenášajú tieto mitochondrie?
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Áno, s tým, že všetci máme mitochondrie od maminky. A deje sa to náhodou, určite ste videli také videá, ako splýva spermia a vajíčko, spermia je taká malinká, má oveľa menej mitochondrií, a teda keď sa vajíčko začne deliť, tieto mitochondrie zaniknú. Ale jeden z milióna ľudí má otcove mitochondrie.
Otázka: Z kvantovej fyziky je známe, že človek svojimi myšlienkami ovplyvňuje veci okolo seba, aj pri výskume elektrónu sa raz správa ako vlnenie, raz ako častica, ovplyvňujeme takto aj tento výskum?
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Hm, ovplyvňujeme to, čo skúmame. Ale poviem to takto: Sú štúdie, že psychicky stres ovplyvňuje a môže vytvárať mutácie DNA. Dokonca sa skracujú teloméry – konce chromozómov, ktoré sú dôležité, aby sa DNA nerozpadala. Robil sa výskum na matkách, ktorých deti mali dlho rakovinu a boli liečené a tieto matky mali oveľa kratšie teloméry ako ich súrodenci či rovesníci.
……………………………………………………………..
V rámci prvého dňa Festivalu vedeckých filmov si účastníci mohli pozrieť dokumentárne filmy z cyklu televíznych dokumentov Spektrum vedy o práci a úspechoch slovenských vedcov, o ich mimoriadnych objavoch. Prvý z premietaných bol film Molekulárna biológia, ktorý priblížil, ako výskumníci dokážu vlastnosti živých systémov kódované v DNA prenášať z jedného živého systému do druhého. Druhý dokument, Potenciál slín bol zameraný na prezentáciu slín ako diagnostického média a poukázal na rôzne možnosti ich diagnostického využitia. Priblížil nielen súčasný stav slinných markerov v liečbe alebo monitoringu rôznych ochorení, ale aj aký je ich potenciál pre najbližšiu budúcnosť. Účastníci sa dozvedeli, ako sa štandardizuje príprava odberu sliny, ako sa následne vzorky spracovávajú v laboratóriu, a ktoré pre medicínu zaujímavé látky sa v súčasnosti dajú v slinách stanoviť.
Takáto zaujímavá diskusia prebehla počas štvrtého ročníka Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Jeho mottom bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.
Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR
Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied, a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Odborní garanti: RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. a doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.
Foto: FVF 2017
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ