Bunky fajčiarov aj používateľov e-cigariet vykazovali zmeny podobné tým, ktoré pozorujeme v rôznych orgánoch počas vývoja rakoviny.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z University College London a univerzity v Innsbrucku na základe výsledkov výskumu predpokladajú, že fajčenie elektronických cigariet (e-cigariet) má rovnako negatívny dosah na bunky ako fajčenie klasických cigariet. Ako uvádzajú, výskum ukázal, že vaping „nie je taký neškodný, ako sa pôvodne predpokladalo“. Túto domnienku potvrdzujú aj iné predchádzajúce štúdie a pred neblahými dôsledkami fajčenia elektronických cigariet varuje aj WHO v nedávno uverejnených správach.
Fajčenie elektronických cigariet, ktoré mali pôvodne slúžiť na odvykanie si od fajčenia, je pritom populárne najmä medzi mladými ľuďmi a vapingu holdujú čoraz mladšie ročníky. Medzi krajiny s najväčším počtom fajčiarov elektronických cigariet sa v roku 2022 zaradili Estónsko a Nový Zéland. Podľa údajov OECD fajčilo v roku 2022 v Estónsku 10,4 percenta a na Novom Zélande 10,3 percenta mladých ľudí nad 15 rokov.
Dlhodobé účinky nie sú stále úplne známe
Štúdia, publikovaná v časopise Cancer Research, je ďalším krokom smerujúcim k lepšiemu poznaniu dlhodobých účinkov fajčenia populárnych elektronických cigariet na zdravie človeka. Pri vapingu ľudia inhalujú nikotín rovnako ako pri fajčení. Klasické fajčenie je však založené na spaľovaní tabaku, kým vaping je založený na odparovaní látok, najčastejšie rozpustených v kvapaline. Para s obsahom účinnej látky, napr. nikotínu v elektronických cigaretách, sa vyparuje v tzv. vaporizéri.
Vedci počas výskumu analyzovali účinky tabaku a e-cigariet z pohľadu epigenetického mechanizmu metylácie DNA vo viac ako 3 500 vzorkách (z krvi, výterov z úst, odberov z oblasti krčka maternice). Cieľom bolo preskúmať vplyv na bunky, ktoré sú priamo aj nepriamo vystavené tabaku (napr. v ústach, v krvi alebo v bunkách krčka maternice).
Epigenetické zmeny
Epigenóm odkazuje na ďalšiu vrstvu informácií, ktorá sa zapisuje do nášho genetického materiálu – do našej DNA. Na lepšie pochopenie vedci použili jednoduché prirovnanie k počítaču. Ak je DNA hardvér, epigenetika je softvér a určuje, ako, kde a kedy sa programy spustia. Epigenetické mechanizmy teda rozhodujú o tom, kedy a kde sa bude v rámci ľudského genómu daný gén zapínať alebo sa bude jeho aktivita tlmiť či vypínať.
Epigenóm sa teda počas života mení a podlieha rôznym genetickým aj negenetickým vplyvom vrátane starnutia, životného štýlu, vplyvu hormónov, chemických látok a environmentálnych faktorov, ako i stresu a psychologických tráum.
Podobné zmeny ako u fajčiarov
Vedci zaznamenali výrazné epigenetické zmeny na epitelových bunkách (špecializované bunky, ktoré sa bežne nachádzajú na povrchu orgánu alebo tkaniva a často sú pôvodcami rakoviny) v ústach fajčiarov. Tabakové výrobky spôsobujú v tomto type buniek prokarcinogénny epigenóm, ktorý je podobný bunkám spôsobujúcim rakovinu pľúc alebo iných orgánov. Inými slovami, ide o podobné zmeny ako pri rakovinových bunkách.
Štúdia obsahuje i nové údaje, ktoré ukazujú, že podobné epigenetické zmeny boli pozorované tiež v bunkách fajčiarov e-cigariet, ktorí predtým vôbec nefajčili alebo fajčili len príležitostne.
Doktorka Chiara Herzogová (UCL EGA Institute for Women’s Health a univerzita v Innsbrucku), prvá autorka štúdie, uviedla: „Toto je prvá štúdia, ktorá skúma vplyv fajčenia a vapingu na rôzne druhy ľudských buniek. Našou snahou bolo aj zohľadnenie dlhodobých zdravotných dôsledkov používania e-cigariet.“
Rakovinotvorné účinky sa zatiaľ nepotvrdili
Podľa Herzogovej sa ešte nedá s istotou povedať, že e-cigarety spôsobujú rakovinu. „U používateľov e-cigariet však pozorujeme niektoré podobné epigenetické zmeny v bukálnych bunkách, ktoré sa spájajú so vznikom rakoviny pľúc, ako u fajčiarov. Na preskúmanie toho, či by sa tieto vlastnosti dali použiť na individuálnu predikciu rakoviny u fajčiarov a používateľov e-cigariet, budú potrebné ďalšie štúdie,“ uviedla.
V rámci vedeckej obce existuje konsenzus, že elektronické cigarety sú bezpečnejšie ako fajčenie tabaku. Napriek tomu sa podľa vedcov nedá povedať, že by bolo fajčenie e-cigariet úplne bezpečné. „Dúfame, že táto štúdia prispeje k širšej diskusii o používaní e-cigariet, a to najmä v prípade ľudí, ktorí nikdy predtým nefajčili tabak.“
Opatrnosť je na mieste
Odborníci navyše zistili, že epigenetické zmeny pretrvávali v mnohých bunkách po celé roky. Výskumníci z nich dokázali vyčítať, ako dlho človek fajčí. Na základe odobratých vzoriek z ústnej sliznice dokázali vedci s viac ako 90-percentnou presnosťou určiť, či osoba fajčí, fajčila alebo nikdy nefajčila.
Profesor Martin Widschwendter (UCL EGA Institute for Women’s Health a univerzita v Innsbrucku), hlavný autor štúdie, vyzýva k obozretnosti: „Prinajmenšom na epigenetickej úrovni vyvolávajú e-cigarety v bunkách ústnej sliznice v porovnaní s bežnými cigaretami podobné zmeny, ktoré tiež pozorujeme v rôznych orgánoch počas vývoja rakoviny.“
Potrebný ďalší výskum
Podľa lekára a vedca Widschwendtera trvá niekoľko desaťročí, kým sa vyvinie karcinóm súvisiaci s tabakom, pričom elektronické cigarety sa používajú len od roku 2007. „Bude teda trvať 20 až 30 rokov, kým uvidíme onkologický klinický obraz porovnateľný s fajčením cigariet,“ uviedol.
Aj preto sú podľa vedcov potrebné ďalšie štúdie, ktoré prinesú nové poznatky o vplyve elektronických cigariet a ich dlhodobých účinkoch na zdravie.
Zdroj: UCL, OECD.Stat, tirol.ORF.at
(zh)
