Bratislava, Košice a aktuálne už aj Komárno. Na Slovensku bolo potvrdené už tretie ohnisko nákazy vtáčej chrípky. Neďaleko Komárna boli laboratórne odhalené ďalšie dva prípady aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike. Najskôr bol na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Komárno nahlásený úhyn dvoch labutí na melioračnom kanáli pri osade Lándor. Inšpektori okamžite vyšli na miesto a nakoľko šlo o čerstvé úhyny, kadávery boli zabalené a zvoznou linkou zaslané na vyšetrenie do Národného referenčného laboratória pre aviárnu influenzu – Veterinárneho ústavu Zvolen.
„Dňa 11. 1. 2017 bol potvrdený pozitívny výsledok na vírus AI subtypu H5 (iného než H5N1) vo vzorkách pochádzajúcich od labutí z lokalít Lándor a Číčov,“ potvrdil výsledky laboratórnych skúšok ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. „Typizácia neuraminidázy a stanovenie patotypu zatiaľ prebiehajú.“
Je potrebné obávať sa šírenia ďalšej nákazy u nás? Čo robiť, aby vtáčia chrípka neohrozovala aj slovenské obyvateľstvo? Ako vôbec vzniká a aké má dôsledky? Čo môžeme robiť, aby sme dodržali všetky potrebné postupy v rámci prevencie?
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že vírus vtáčej chrípky H7N9 sa vyskytoval vo vtáčej populácii odjakživa. Až v roku 2013 bol podľa nej tento vírus detegovaný u zvierat a ľudí v Číne. „Odvtedy sa tento vírus začal šíriť hlavne medzi vtákmi a boli zaznamenané prípady, keď sa tento vírus preniesol na človeka. U ľudí spôsobuje tento vírus závažné infekčné ochorenie. Ľudia sa nakazili priamym kontaktom s chorým vtáctvom, prípadne z kontaminovaného prostredia. Tento vírus sa neprenáša z človeka na človeka.“
Podľa odborníčky sa predpokladá, že do Európy bol vírus importovaný sťahovavým vtáctvom. „Cez východné Slovensko vedú hlavné trasy sťahovavých vtákov a hlavne na našich vodných plochách zvyknú sťahovavé vtáky odpočívať, nabrať silu a pokračovať ďalej do cieľového miesta. Niektoré vtáky na našom území občas prezimujú. Tieto sťahovavé vtáky môžu kontaminovať jazerá a prostredie, kde sa vyskytujú. Tu dochádza k stretom s našim vtáctvom, ktoré sa ľahko nainfikuje a veľa voľne žijúcich spevavcov sa chodí kŕmiť k ľudským obydliam (na dvory, kde sa chová hydina) a vírus sa takto môže preniesť do chovov hydiny.“
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. pokračuje, že vo väčších chovoch sú potom vhodné podmienky na to, aby sa vírus šíril, prípadne aby sa z nízkopatogénneho vírusu stal vysokopatogénny vírus. „No a v poslednom štádiu sa od chorej hydiny môžu nainfikovať ľudia, ktorí sa o hydinu starajú, ktorí tam upratujú, zbierajú vajcia a podobne.“
Odborníčka vraví, že v rámci prevencie sa vykonáva očkovanie hydiny špeciálnou vakcínou proti tomuto vírusu. Ďalej je tu nutnosť zamedziť kontaktu s voľne žijúcimi vtákmi (používaním hustých pletív a pod.), dodržiavať hygienu a čistotu v chovoch, preventívne kontroly hydiny veterinárom a pod.
Liečba pre hydinu podľa nej žiaľ neexistuje. „Preto sa choré vtáky likvidujú jednak, aby sa zabránilo šíreniu vírusu a jednak, aby tento vírus nemal šancu v týchto kontaminovaných chovoch zmutovať na ešte patogénnejší kmeň, ktorý by mohol ohrozovať aj ľudí.“
V prípade liečby ľudí sa podľa RNDr. Tatiany Betákovej, DrSc. postupuje ako pri chrípke.
Informácie poskytla: RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied
Spracovala: Slávka Habrmanová
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ