Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vtáčiu chrípku potvrdili aj na Slovensku. Treba sa jej báť?

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto (vírus)

Bratislava, Košice a aktuálne už aj Komárno. Na Slovensku bolo potvrdené už tretie ohnisko nákazy vtáčej chrípky. Neďaleko Komárna boli laboratórne odhalené ďalšie dva prípady aviárnej influenzy subtypu H5 u voľne žijúcich vtákov v Slovenskej republike. Najskôr bol na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Komárno nahlásený úhyn dvoch labutí na melioračnom kanáli pri osade Lándor. Inšpektori okamžite vyšli na miesto a nakoľko šlo o čerstvé úhyny, kadávery boli zabalené a zvoznou linkou zaslané na vyšetrenie do Národného referenčného laboratória pre aviárnu influenzu – Veterinárneho ústavu Zvolen.

„Dňa 11. 1. 2017 bol potvrdený pozitívny výsledok na vírus AI subtypu H5 (iného než H5N1) vo vzorkách pochádzajúcich od labutí z lokalít Lándor a Číčov,“ potvrdil výsledky laboratórnych skúšok ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. „Typizácia neuraminidázy a stanovenie patotypu zatiaľ prebiehajú.“

 

Je potrebné obávať sa šírenia ďalšej nákazy u nás? Čo robiť, aby vtáčia chrípka neohrozovala aj slovenské obyvateľstvo? Ako vôbec vzniká a aké má dôsledky? Čo môžeme robiť, aby sme dodržali všetky potrebné postupy v rámci prevencie? 

RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že vírus vtáčej chrípky H7N9 sa vyskytoval vo vtáčej populácii odjakživa. Až v roku 2013 bol podľa nej tento vírus detegovaný u zvierat a ľudí v Číne. „Odvtedy sa tento vírus začal šíriť hlavne medzi vtákmi a boli zaznamenané prípady, keď sa tento vírus preniesol na človeka. U ľudí spôsobuje tento vírus závažné infekčné ochorenie. Ľudia sa nakazili priamym kontaktom s chorým vtáctvom, prípadne z kontaminovaného prostredia. Tento vírus sa neprenáša z človeka na človeka.“

Podľa odborníčky sa predpokladá, že do Európy bol vírus importovaný sťahovavým vtáctvom. „Cez východné Slovensko vedú hlavné trasy sťahovavých vtákov a hlavne na našich vodných plochách zvyknú sťahovavé vtáky odpočívať, nabrať silu a pokračovať ďalej do cieľového miesta. Niektoré vtáky na našom území občas prezimujú. Tieto sťahovavé vtáky môžu kontaminovať jazerá a prostredie, kde sa vyskytujú. Tu dochádza k stretom s našim vtáctvom, ktoré sa ľahko nainfikuje a veľa voľne žijúcich spevavcov sa chodí kŕmiť k ľudským obydliam (na dvory, kde sa chová hydina) a vírus sa takto môže preniesť do chovov hydiny.“

ilustračné foto

 

RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. pokračuje, že vo väčších chovoch sú potom vhodné podmienky na to, aby sa vírus šíril, prípadne aby sa z nízkopatogénneho vírusu stal vysokopatogénny vírus. „No a v poslednom štádiu sa od chorej hydiny môžu nainfikovať ľudia, ktorí sa o hydinu starajú, ktorí tam upratujú, zbierajú vajcia a podobne.“

Odborníčka vraví, že v rámci prevencie sa vykonáva očkovanie hydiny špeciálnou vakcínou proti tomuto vírusu. Ďalej je tu nutnosť zamedziť kontaktu s voľne žijúcimi vtákmi (používaním hustých pletív a pod.), dodržiavať hygienu a čistotu v chovoch, preventívne kontroly hydiny veterinárom a pod.

Liečba pre hydinu podľa nej žiaľ neexistuje. „Preto sa choré vtáky likvidujú jednak, aby sa zabránilo šíreniu vírusu a jednak, aby tento vírus nemal šancu v týchto kontaminovaných chovoch zmutovať na ešte patogénnejší kmeň, ktorý by mohol ohrozovať aj ľudí.“

V prípade liečby ľudí sa podľa RNDr. Tatiany Betákovej, DrSc. postupuje ako pri chrípke.

 

Informácie poskytla: RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied

Spracovala: Slávka Habrmanová

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky