Svoje o tom vie Michal Pečík, ktorý popri práci „na záchranke“ začína štúdium piateho ročníka na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. V projekte Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/ sa umiestnil na prvých priečkach s prácou Veľkosť lipoproteínových častíc u pacientov s akútnym koronárnym syndrómom. Venuje sa výskumu v oblastiach akútnej kardiológie, v klinickej praxi urgentnej medicíny a výučbe prvej pomoci. Vo voľnom čase relaxuje pri lietaní, ktoré je jeho veľkou vášňou. Baví ho však aj modelárske hobby, čítanie literatúry a športy ako plávanie, behanie či skalné lezenie.
Michal sa narodil v Martine. Pracoval ako horský záchranár, v hasičskom zbore, je členom vodnej záchrannej služby SR, profesionálnym inštruktorom prvej pomoci. Už takmer 10 rokov pracuje v slovenskom zdravotníctve. Z toho 7 rokov aktívne v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby, kde začínal ako vodič ambulancie, neskôr pokračoval na pozícii zdravotníckeho záchranára, kde pracuje dodnes. Jeho profesionálnym cieľom je spájať klinickú medicínu s výskumom a zároveň sa podieľať na výučbe. Práve toto vníma ako záruku, že bude pacientovi poskytnutá starostlivosť podľa aktuálneho poznania medicínskej vedy. S mladým nádejným vedcom sme neváhali urobiť rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Čo je to akútny koronárny syndróm a na koľko je závažný, najmä v dnešnej dobe?
M. PEČÍK: Akútny koronárny syndróm je súhrnné označenie pre ochorenia postihujúce kardiovaskulárny systém, a to takým závažným spôsobom, že sa mnohokrát pre pacienta končia tragicky. Zaraďujeme sem tri základné jednotky. Prvou je akútny infarkt myokardu (čiže infarkt srdcového svalu). Druhou je nestabilná angína pectoris (bolesti a diskomfort na hrudníku nereagujúce na farmakologickú liečbu). Poslednou je tzv. náhla kardiálna smrť, pri ktorej srdce takmer okamžite zlyhá ako mechanická pumpa – prestáva prečerpávať krv a teda dochádza k zástave krvného obehu, bezvedomiu a smrti. Toto všetko sú akútne prejavy základného, často dlhotrvajúceho ochorenia, ktoré označujeme názvom ischemická choroba srdca. Ak to zjednoduším, tak základný problém je v tom, že srdce – rozmenené na drobné – jednotlivé srdcové bunky nemajú dostatočný prísun kyslíka a živín, pretože sa k nim nedostanú krvou cez poškodené cievy v srdcovom svale.
M. H.: Čo hovoria štatistiky?
M. PEČÍK: Čo sa štatistiky týka – výsledky sú pre nás katastrofálne. V rámci Slovenska sme dvoj až trojnásobne horší ako je priemer krajín Európskej únie. Aj pokiaľ ide o ischemickú chorobu srdca, ale aj celkovo pri morbidite a mortalite na kardiovaskulárne ochorenia všeobecne. V podstate môžeme povedať, že takmer každý druhý z nás zomrie v súvislosti s ochorením srdca a jeho komplikáciou.
M. H.: Akú úlohu zohráva pri včasnej diagnostike tohto ochorenia pacient?
M. PEČÍK: V klinike je pre nás najväčším problémom čas. Dnes už máme pomerne dobré liečebné protokoly pre to ktoré ochorenie. Najväčšie zdržanie je však najčastejšie na strane pacienta. Pokiaľ sa rozhodne, že treba riešiť nejakú tú bolesť na hrudi, že to asi nebude „od chrbtice“. Preto osobne vidím budúcnosť v neinvazívnych, rýchlych a dostupných skríningových testoch, ktoré by sme mohli mať doma v lekárničke tak, ako máme napríklad rýchloobväz. Pri pochybnosti by pacient použil daný test a ak by bol pozitívny, vedel by, že treba privolať záchranku. Veľký potenciál v tomto smere má podľa môjho názoru slina ako diagnostická tekutina. Samozrejme, technické riešenia sú omnoho komplikovanejšie, ale pre nás je to výzva.
M. H.: V procese tohto závažného ochorenia si skúmal častice, ktorých úloha doteraz nebola objasnená. O aké častice ide a čo spôsobujú?
M. PEČÍK: Ako som spomínal vyššie, do ciev sa ukladajú látky tukovej povahy. Tie majú rôznu veľkosť a vlastnosti. Nie všetky sú však nebezpečné, práve naopak – niektoré sú skôr ochranné. A v zásade ide o to, aké množstvo v jednotlivých skupinách je u Vás zastúpené. Sú ľudia, ktorí majú celkový cholesterol zvýšený nad normálne doporučené referenčné hodnoty a pritom nemajú vysoké pripočítateľné kardiovaskulárne riziko, ktoré by pre nich znamenalo vyššie riziko napríklad vzniku spomínaného infarktu. Žiaľ, platí to aj naopak. Máme pacientov, ktorí majú hodnoty celkového cholesterolu v norme, no majú signifikantne zvýšené množstvo niektorej konkrétnej skupiny. Ak sa jedná napríklad o tzv. malé denzné LDL častice, ktoré sú vysoko aterogénne je „zarobené“ na problém. Hovoríme tomu aterogénna normolipémia. V našej práci sme kvantitatívne skúmali celé spektrum týchto častíc u pacientov, ktorí práve prekonávali akútny infarkt, ihneď po prijatí do kardiocentra.
M. H.: K akým výsledkom si v práci dospel a ako by raz tieto zistenia mohli pomôcť pacientom?
M. PEČÍK: Preukázali sme výrazné rozdiely v zastúpení jednotlivých skupín a podskupín častíc medzi pacientami s infarktom a zdravým kontrolným súborom. Výsledky poukazujú na nutnosť stanovovania celého lipidového spektra v rutinnej klinickej praxi a následne, na základe týchto výsledkov je potom možné „ušiť na mieru“ hypolipidemickú terapiu každému pacientovi. Znížiť tak jeho reziduálne kardiovaskulárne riziko a zlepšiť tak jeho prognózu do ďalšieho života.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Michala Pečíka
Uverejnila: ZVČ