Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vivek Murthy: Osamelosť sa šíri ako nová epidémia. Ohrozuje aj mladých ľudí

Andrea Fedorovičová

Život v samote predstavuje podľa odborníka podobné zdravotné riziko ako fajčenie desiatich cigariet denne.

Osamelosť. Zdroj: iStockphoto.com

Osamelý život predstavuje podľa odborníkov podobné zdravotné riziko ako fajčenie desiatich cigariet denne. Zdroj: iStockphoto.com

Osamelý život predstavuje podobné zdravotné riziko ako fajčenie desiatich cigariet denne. Podľa doterajších informácií zvyšuje sociálna izolácia nebezpečenstvo predčasného úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení, depresie, cukrovky, infarktu, nespavosti a demencie až o 30 percent. Upozornil na to šéf amerického Federálneho úradu pre verejné zdravie Vivek Murthy. Ako uvádza spravodajský portál AP News, osamelosť sa podľa odborníka šíri ako nová epidémia a ohrozuje i mladých ľudí.

Murthy preto v správe svojho úradu vyzýva zamestnávateľov, školy i rodičov, aby si uvedomili, že osobné stretávanie sa má pozitívny efekt na duševné i telesné zdravie. „Vieme, že osamelosť je vcelku bežný pocit, ktorý pozná mnoho ľudí. Je to niečo ako hlad alebo smäd. Pocit, ktorý vysiela naše telo, keď nám chýba niečo, čo potrebujeme na prežitie,“ uviedol Murthy.

Osamelosť predstavuje reálne riziko

Osemdesiatstranová správa má podľa Murthyho slov zvýšiť povedomie o tom, že osamelosť skutočne predstavuje i zdravotné riziko a môže americký zdravotný systém stáť desiatky dolárov ročne.

„Bude potrebné, aby sme všetci – jednotlivci a rodiny, školy a pracoviská, systémy zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotníctva, technologické spoločnosti, vlády, náboženské organizácie a komunity – spolupracovali na destigmatizácii osamelosti a zmene našej kultúrnej a politickej reakcie na ňu,“ hovorí Murthy.

Stratégia, ktorú úrad práve predstavil, stojí na šiestich pilieroch.

Najdôležitejšie zo všetkého je podľa kompetentných práve úsilie o posilnenie sociálnej infraštruktúry v komunitách.

Žena osamelá v dave. Zdroj: iStockphoto.com

Podľa Viveka Murthyho je potrebné, aby sme všetci pracovali na destigmatizácii osamelosti. Zdroj: iStockphoto.com

Osamelých ľudí podľa neho pribúda najmä pre čoraz menšiu obľubu cirkevného či komunitného života.

Prvý pilier spomínanej stratégie preto kladie dôraz na posilnenie sociálnej infraštruktúry v komunitách a podporuje dobrovoľnícke organizácie a náboženské skupiny, využívanie verejnej dopravy a spoločné vzdelávanie sa, ale aj rozvoj knižníc a zelených plôch.

Prepájanie verejných politík a poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Druhým pilierom stratégie je prepájanie verejných politík. I miestne politiky môžu podľa Murthyho prispieť k spájaniu alebo mu môžu brániť. Ich tvorcovia by sa preto mali zamerať na znižovanie rozdielov v spoločnosti.

Tretí pilier sa opiera o systémy verejného zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Murthy vyzýva, aby sa zvýšili investície do oblasti vzdelávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a hovorí o výhodách sociálneho spojenia a rizikách odpojenia sa od skupiny či spoločnosti. Potreby pacientov by sa podľa neho mali posudzovať jednotlivo a zdravotnícke organizácie by mali sledovať mieru odpojenia sa jednotlivých komunít od celku a presadzovať lokálne riešenia.

Nárast osamelosti a nástup nových technológií

Dnes výrazne rastie počet jednočlenných domácností a aktuálnu situáciu evidentne ovplyvnila tiež pandémia covidu-19 a nástup nových technológií.

Veľkou výzvou formulovanou ako štvrtý pilier novej stratégie je preto podľa Murthyho i reforma digitálneho prostredia. Svoju pozornosť obracia najmä na sociálne siete a spôsob, ako ich využívať a nepripraviť sa pritom o interakciu tvárou v tvár.

„Technológie nás môžu popri svojich výhodách i rozptyľovať a môžu v konečnom dôsledku spôsobiť, že sa cítime horšie. Dokážu tiež znížiť našu schopnosť spájať sa s ostatnými a rozdúchavajú plamene marginalizácie, diskriminácie, šikany a ďalších foriem vážnej sociálnej negativity,“ uvádza Murthy.

Podľa aktuálneho prieskumu trávia v súčasnosti ľudia s priateľmi menej času než predtým, v roku 2020 to bolo priemerne len 20 minút denne. Čas s priateľmi obmedzili najviac mladí vo veku 15 až 24 rokov.

Štyri hodiny denne s telefónom v ruke

O tom, že adolescenti trávia s inteligentným telefónom v ruke aspoň štyri hodiny denne, hovorí zasa nedávny výskum odborníkov z Masarykovej univerzity v Brne. Preferencie chlapcov a dievčat sa líšia, no vo všeobecnosti ich najviac zaujíma Instagram, TikTok, Youtube a hry.

Na sociálnych sieťach a zábavou trávili najviac času od 18. do 23. hodiny. Intenzita používania telefónu pred spaním bola takmer dvojnásobne vyššia než v ostatných častiach dňa.

Výskum sa zameriaval na dospievajúce osoby vo veku od 13 do 17 rokov a trval jeden rok, počas ktorého vedci zhromažďovali pomocou aplikácie IRTIS App údaje priamo z mobilných telefónov adolescentov.

Niekoľko dôvodov, prečo obmedziť online komunikáciu

  • Uberá vám čas na offline interakcie. Je to jednoduché: čím viac času trávite online, tým menej priestoru vám zostáva na stretnutia s priateľmi a rodinou v skutočnom svete. Postupne to môže viesť k degenerácii sociálnych zručností potrebných na zapájanie sa do interakcií v reálnom živote.
  • Podporuje pasívnu angažovanosť. Poznáte to. Mnohokrát začnete popri konverzácii na sociálnej sieti len pasívne prechádzať jej obsah a čítať príspevky iných ľudí. Takáto aktivita je podobná sledovaniu televízie a ukázalo sa, že zhoršuje náladu a celkovú pohodu.
  • Konverzácie online bývajú veľakrát plytšieho charakteru. V porovnaní s tou skutočnou neplynie konverzácia online tak prirodzene. Často reagujeme stručnejšie a nedokážeme celkom presne vyjadriť svoje posolstvo – sprostredkujeme druhému len základné informácie.
  • Komunikácia online je často nesúvislá, oneskorená a roztrieštená. Koľkokrát ste videli správu a odpovedali na ňu až o niekoľko hodín alebo možno i dní neskôr? Online konverzácie neprispievajú k voľnej a otvorenej komunikácii, pretože z nich môžete vy alebo váš komunikačný partner kedykoľvek vystúpiť. Ak sa druhému na sociálnej sieti otvoríte a váš partner nereaguje okamžite, môže to vyvolať obrovský pocit neistoty či menejcennosti.
  • Online komunikácia je ochudobnená o neverbálne podnety. Asi 65 percent významu komunikovaného obsahu si pritom človek odvodzuje práve od nich. Neverbálne podnety skresľuje aj video a pri četovej komunikácii sme o ne absolútne ochudobnení. Keďže prostredníctvom sociálnej siete len ťažko uhádnete emocionálny stav osoby, s ktorou si práve píšete, môže ľahko dôjsť k nedorozumeniam a nesúladu, čo potom vedie k zbytočným bojom a rozpadom vzťahov.
  • Smartfóny vo vrecku nepriaznivo vplývajú na interakcie v reálnom živote. Nekonečné možnosti zábavy v telefóne vo vašom vrecku vás len ťažko nechajú na pokoji. Nenútené kontrolovanie displejov a listovanie na sociálnych sieťach nás často rozptyľuje od práve prebiehajúcej konverzácie v reálnom svete. Komunikačnému partnerovi tým signalizujeme, že sa v rozhovore s ním nudíme, čo má za následok povrchnejšie konverzácie a slabšie putá s druhými.
  • Ľudia sa v online svete veľakrát neprezentujú celkom pravdivo. Je jednoduchšie klamať online ako počas osobného stretnutia. Ak zareagujete neadekvátne v online priestore, ešte vždy môžete svoju reakciu zmazať, zatiaľ čo prešľap v skutočnom svete už späť nevezmete. Ľudia, ktorí spolu komunikujú zoči-voči, sú preto vo svojich vyjadreniach prirodzene zdržanlivejší a dôkladnejšie zvažujú, čo vyslovia.

Treba si prehlbovať poznatky a kultivovať pozitívne hodnoty

Piaty pilier stratégie Murthyho úradu je zameraný na prehlbovanie poznatkov a vyzýva zainteresované strany – úradníkov, tvorcov politík, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a výskumných pracovníkov –, aby spolupracovali na výskumnom programe s cieľom riešiť medzery v údajoch.

Posledný šiesty pilier nalieha na kultúru spojenia a kultiváciu hodnôt, akými sú láskavosť, rešpekt, služba druhým a záväzok voči sebe navzájom. Podľa Murthyho by mal mať každý možnosť nahlas vyjadriť, že so spomínanými hodnotami súhlasí.

Okrem toho môžeme všetci podniknúť aj ďalšie kroky, napríklad tráviť aspoň 15 minút denne s blízkymi a nerozptyľovať sa pri rozhovoroch s nimi pípajúcimi aplikáciami v telefónoch a hľadať spôsoby, ako si byť za každých okolností navzájom oporou a ochotní pomôcť jeden druhému.

Zdroje: CDC, AP News, CNN, MUNI, psychminds

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky