„Je nemožné predpovedať, aká bude druhá vlna. Určite bude skomplikovaná vírusom chrípky,“ hovorí virologička Tatiana Betáková.
V rozhovore sme sa jej pýtali na to, čím sa líši vírus SARS-CoV-2 od vírusu chrípky. Zisťovali sme, či naozaj vplyvom evolúcie vírus stráca svoju schopnosť zabíjať hostiteľa, a ako nám môže pomôcť počas druhej vlny očkovanie proti chrípke.
Vírus SARS-CoV-2 ľudia často prirovnávajú k vírusu chrípky. V čom sú tieto vírusy podobné a v čom sa, naopak, líšia?
Vírusy patria do iných čeľadí a majú inak kódovanú genetickú informáciu. Oba tieto vírusy, SARS-CoV-2 aj vírus chrípky, sú respiračné vírusy. Šíria sa kvapôčkovou infekciou a vzduchom. Avšak vírusy chrípky poznáme, vieme, čo môžeme očakávať. Na chrípku ochorie každý rok asi 20 percent svetovej populácie a zomrie okolo 0,01 – 0,1 percenta nainfikovaných. Liečenie trvá zhruba 7 dní a väčšina ľudí nemá po prekonaní chrípkovej infekcie žiadne zdravotné následky. Vírus SARS-CoV-2 je nový vírus a stále o ňom nevieme všetko. Populácia nemá proti nemu protilátky a nemáme vakcíny potrebné na očkovanie. V súčasnosti sa popisuje 98 rôznych symptómov ochorenia COVID-19, okrem dýchacích ciest napáda aj zažívací trakt a dokáže sa šíriť v celom organizme. Poškodzuje pľúca, srdce, pečeň, ľadviny, mozog a cievy. Teoreticky môže tento vírus nainfikovať 100 percent populácie. Aktuálne sa mortalita odhaduje na 2,3 až 3,4 percent. Môže byť trochu nižšia, pretože veľa ľudí prekoná infekciu bez symptómov, prípadne ľahšie prípady nebývajú testované. Napriek tomu je mortalita pri SARS-CoV-2 minimálne 10-násobne vyššia ako v prípade chrípky. Liečba mierne závažného ochorenia COVID-19 trvá 2 týždne a pri komplikáciách vyžaduje hospitalizáciu, ktorá trvá 5 až 6 týždňov. Okrem toho treba rátať ešte s niekoľko týždňovou rekonvalescenciou.
Častým argumentom je, že podľa štúdií až 80 percent ľudí prekoná ochorenie COVID-19 bez príznakov alebo len s miernymi symptómami. Aký je priebeh ochorenia vo zvyšných, dvadsiatich percentách prípadov?
U 20 percent ľudí je ochorenie spájané so závažnými komplikáciami, ako sú akútne respiračné zlyhanie, zápal pľúc, ARDS (syndróm akútnej respiračnej tiesne, pozn. redakcie), akútne poškodenie pečene, akútne poškodenie srdca, sekundárna bakteriálna infekcia, akútne poškodenie ľadvín, septický šok, diseminácia vnútrocievnych krvných zrazenín, krvné zrazeniny, ktoré spôsobujú infarkt alebo mozgové príhody, chronická únava, rabdomyolýza (poškodenie a rozpad priečne pruhovaného svalstva, čo vedie k poškodeniu ľadvín a následne k smrti, pozn. redakcie), a u detí sa objavuje multisystémový zápalový syndróm.
Majú ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 aj nejaké trvalé následky?
Veľa ľudí ostáva s trvalými následkami. Niektorí majú aj po troch mesiacoch od vyliečenia problémy s dýchaním. Iní majú doživotne poškodené srdce, ľadviny a iné orgány. V poslednom čase vo Veľkej Británii evidujú zvýšený počet ľudí, ktorí po prekonaní mierneho COVID-19 trpia chronickou únavou, majú problémy s pamäťou, popisujú takzvanú „mozgovú hmlu“, prekonávajú delírium, zápal mozgu a u niektorých sa začala vyvíjať demencia. Asi 40 percent pacientov stráca čuch, pričom jednému z desiatich sa čuch nevrátil, ostatným ľuďom sa čuch vrátil čiastočne alebo úplne. V dôsledku ochorenia COVID-19 dochádza aj k poškodeniu sluchu. To znamená, že po jeho prekonaní nie sú na tom ľudia zdravotne tak ako pred infekciou. Začínajú sa robiť analýzy, kde sa budú spätne dohľadávať ľudia, ktorí boli pozitívne testovaní na COVID-19. Bude sa zisťovať, či sa u nich objavili trvalé zdravotné ťažkosti.
Odborníci sa vyjadrili, že sme na začiatku druhej vlny. Čím sa podľa vás bude líšiť od prvej vlny?
Je nemožné predpovedať, aká bude druhá vlna. Určite bude skomplikovaná vírusom chrípky. V Číne evidovali veľa ľudí, ktorí boli nainfikovaní súčasne vírusom chrípky a vírusom SARS-CoV-2. Predpokladá sa, že v krajinách, kde mali vysoký počet nainfikovaných ľudí a veľa ľudí tam zomrelo, bude mortalita nižšia. Veľa ľudí, ktorí patrili do rizikových skupín, totiž už zomrelo. V krajinách, kde nebol COVID-19 rozšírený, môže byť mortalita vyššia. Na šírení vírusu SARS-CoV-2 sa budú podieľať hlavne deti a 20- až 40-roční ľudia, ktorí budú infekciu prekonávať bez symptómov, prípadne s miernymi symptómami. Aká silná bude druhá vlna, bude ovplyvnené aj správaním sa ľudí. Veľa ľudí si myslí, že nemusia rešpektovať nariadenia odborníkov, búria sa proti noseniu rúšok, účasti na hromadných akciách, nosia rúško pod nosom a pod. Títo ľudia ohrozujú nielen seba, ale aj ľudí okolo.
Existuje aj teória, že vplyvom evolúcie vírus stráca svoju schopnosť zabíjať.
Je to obrovský omyl. Evolúcia vírusov trvá desiatky až tisícky rokov. A neznamená to, že vírus stratí schopnosť zabíjať. V ľudskej populácii máme niektoré vírusy už niekoľko tisíc rokov a tieto vírusy stále zabíjajú. Vírus besnoty zabíja 100 percent nainfikovaných, 142 tisíc ľudí zomrelo minulý rok na osýpky, 2 ľudia až 10 ľudí zo 100 paralyzovaných zomrie v dôsledku infekcie poliovírusom.
Čo má teda najväčší vplyv na prekonanie vírusovej infekcie?
Najmä zdravotný stav. Najrizikovejšou skupinou sú obézni ľudia s vysokým krvným tlakom a vysokou hladinou cholesterolu. A v tomto prípade je jedno, koľko máte rokov. Mortalita je u týchto ľudí asi päťkrát vyššia ako v iných skupinách. Do rizikovej skupiny patria ľudia s diabetes, srdcovo-cievnymi ochoreniami a starší ľudia. Na Slovensku máme až 25 percent obyvateľov trpiacich obezitou. Do tejto skupiny patrí veľa mladých ľudí a detí.
Už existuje niekoľko vakcín, ktoré sa klinicky testujú. Niektoré sa dokonca dostali už aj do tretej fázy testovania. Keď bude vakcína vytvorená, malo by byť podľa vás očkovanie povinné alebo dobrovoľné?
Keby sa dalo zaočkovať 95 percent populácie, mohli by sme sa vírusu SARS-CoV-2 raz a navždy zbaviť. Bol by to ideálny scenár a tento vírus by sme z ľudskej populácie mohli eliminovať. Pri očkovaní si treba uvedomiť, že chránime seba a zároveň chránime aj ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Starí ľudia nereagujú na vakcínu tak účinne ako mladí, pretože ich imunitný systém už nefunguje. Vakcináciou mladých ľudí by sme nepriamo chránili starých ľudí a ľudí, ktorí patria do rizikových skupín, a nemôžu byť očkovaní.
Mnohí odborníci odporúčajú, aby sme sa počas jesene dali zaočkovať proti vírusu chrípky. Prečo?
Očkovanie proti chrípke môže zvýšiť vašu šancu na prežitie. Predstavte si tieto rôzne scenáre. Nakazíte sa vírusom SARS-CoV-2. Túto infekciu úspešne prekonáte, ale vzápätí sa nakazíte vírusom chrípky. Organizmus oslabený vírusom SARS-CoV-2 sa nebude vládať úspešne brániť a môžete zomrieť na chrípku, ktorú by ste za normálnych okolností hravo zvládli.
Druhý scenár môže byť, že prekonáte najskôr chrípkovú infekciu, ale organizmus oslabený touto infekciou nebude dostatočne rýchlo a efektívne reagovať na infekciu SARS-CoV-2, ktorá potom prebehne s komplikáciami, prípadne vás môže zabiť.
A posledný scenár môže byť, že sa nainfikujete oboma vírusmi naraz, čo opäť zvyšuje riziko závažného ochorenia a smrti. Okrem toho vírusy chrípky výrazne zvyšujú riziko sekundárnej bakteriálnej infekcie, čo môže výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia COVID-19.
Ak sa zaočkujete proti chrípke, budete mať protilátky a vaše telo sa s vírusom chrípky vysporiada oveľa rýchlejšie, v ideálnom prípade si ani nevšimnete, že ste boli nainfikovaní vírusom chrípky.
Včera sa opäť otvorili škôlky a školy. Máte nejaké odporúčanie pre rodičov, na čo by mali dbať?
Rodičia by mali dbať na nariadenie hlavného hygienika. Tím odborníkov sleduje situáciu a aktuálne prijíma opatrenia. Všetky ich odporúčania i nariadenia vychádzajú z dlhoročných skúseností a majú svoj význam.
