Pripomíname si Svetový týždeň a Európsky deň povedomia o antibiotikách.
Výskum mikroorganizmov a liekov. Zdroj: iStockphoto.com
Antibiotiká sú nenahraditeľnými liekmi. Liečia nás a zachraňujú životy. Ak sa však používajú často a nesprávne, narastá riziko, že sa baktérie voči nim stanú odolnými. Antibiotiká tak strácajú účinnosť a liečba nimi prestáva zaberať.
Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) sa zapojili do Svetového týždňa (18. – 24. 11. 2023) aj Európskeho dňa (18. 11. 2023) povedomia o antibiotikách a vysvetľujú, ako vzniká odolnosť voči antibiotikám a ako každý z nás dokáže zodpovedným prístupom prispieť k tomu, aby antibiotiká účinkovali a zachraňovali životy čo najdlhšie.
Čo je to antimikrobiálna rezistencia?
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú odolnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť. V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii (odolnosti) baktérií voči antibakteriálnym liečivám – antibiotikám.
„Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe, infekcie sú ťažšie liečiteľné a aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť.
Antimikrobiálna rezistencia (odolnosť voči antibiotikám) je prirodzenou vlastnosťou niektorých mikroorganizmov, teda vieme, že napríklad konkrétne baktérie sú vždy odolné voči konkrétnym antibiotikám. No veľmi významnú rolu zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými. Významným faktorom, ktorý k vzniku takejto rezistencie prispieva, je nesprávne používanie a nadužívanie antibakteriálnych liečiv,” vysvetlil RNDr. Martin Sojka, PhD., z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR.
Nadužívanie alebo nesprávne užívanie antibiotík môže viesť k odolnosti voči nim, čo je vážny globálny problém.
Žena užíva tabletku. Zdroj: iStockphoto.com
Prečo je odolnosť voči antibiotikám problém?
Antibiotikami sa liečia mnohé bežné i závažné infekcie a ak baktérie nereagujú na liečbu, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúce alebo neliečiteľné. Odolné baktérie už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícky systém a majú nepríjemné dopady na život pacientov a ich rodín.
„Ľudia sa pritom nemôžu spoliehať na to, že nefungujúce lieky jednoducho nahradíme novými. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, akým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy. Používaním antibiotík iba v opodstatnených prípadoch dokážeme všetci prispieť k tomu, aby tieto cenné lieky fungovali a zachraňovali životy čo najdlhšie,” uviedol PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH., hlavný hygienik SR.
Ako vzniká odolnosť voči liečbe antibiotikami. Zdroj: ÚVZ SR
Prečo je pre nás dôležité znižovať spotrebu antibiotík?
„Tak baktériám, ako aj každému živému organizmu, ide o prežitie a rozmnoženie sa. Chcú sa rozmnožiť čo najviac za čo najmenej vynaloženej energie. Preto je získaná rezistencia (odolnosť) na antibiotiká v prostredí bez antibiotík pre ne nevýhodou (zbytočne vynaložená energia). Ak teda zmiernime selekčný tlak antibiotík na baktérie (znížime spotrebu antibiotík, respektíve ich budeme užívať naozaj iba v opodstatnených prípadoch), populácia baktérií sa začne odolnosti voči antibiotikám postupne zbavovať, lebo ju nebude pre svoje prežitie potrebovať,” objasnil RNDr. Martin Sojka, PhD., z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR.
Ako môžem ako jednotlivec predchádzať odolnosti voči antibiotikám?
- „Antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom. Neúčinkujú teda na vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie, ak nie sú sekundárne sprevádzané aj bakteriálnou infekciou,“ upozorňuje MUDr. Ivan Bakoss z odboru imunizácie ÚVZ SR. Dodáva, že nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete.
- Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká bez predpisu lekára. Užívajte ich iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár. Pri užívaní antibiotík sa riaďte pokynmi lekára.
- Nikdy sa nedeľte o antibiotiká s inými osobami. „To, že antibiotiká pri liečbe zaúčinkovali vám, neznamená, že zaberú i vašim príbuzným s rovnakými príznakmi. Iba lekár môže stanoviť správnu diagnózu a potvrdiť, že liečba antibiotikami je nevyhnutná,“ dopĺňa Ivan Bakoss.
- Nikdy nepoužívajte zvyšky antibiotík. Takéto rozhodnutie môže byť pre vaše zdravie potenciálne nebezpečné a vedie k AMR. Liečbu konkrétnymi antibiotikami vám musí predpísať lekár.
- Neukončujte liečbu antibiotikami svojvoľne, hoci sa už cítite lepšie. Liečbu predpísanú lekárom striktne dodržiavajte. Antibiotiká ničia baktérie postupne. Je dôležité doužívať lieky tak, ako určí lekár, pretože sa tým zabraňuje premnoženiu baktérií a opätovnému vzniku ochorenia.
- „Udržujte antibiotiká účinné tiež tým, že absolvujete pravidelné povinné a odporúčané očkovania. Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať niektorým infekciám, ktoré by inak mohli vyžadovať užívanie antibiotík,” radí PhDr. Júlia Adamčíková z odboru surveillance infekčných ochorení ÚVZ SR.
- Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. „Dodržiavajte správnu osobnú hygienu i respiračnú etiketu. (Kýchajte a kašlite do jednorazovej hygienickej vreckovky. Ak nemáte vreckovku poruke, prekryte si ústa aspoň lakťovou jamkou.) Ak je to potrebné, izolujte sa od ostatných ľudí, čím zabránite šíreniu infekcií. Prevencia infekcií napomáha znižovať potrebu užívania antibiotík,” dodáva Júlia Adamčíková.
- Pravidelne si umývajte ruky a hygienicky pripravujte jedlo (oddeľujte tepelne upravené jedlá od tepelne neupravených surovín, dôsledne umývajte listovú zeleninu pitnou vodou, oddeľujte kuchynské náčinie na spracovanie surového mäsa od ostatného a podobne).
Lekárnička vyberá liek v lekárni. Zdroj: iStockphoto.com
Aktuálna situácia
„Negatívne trendy vo svete aj na Slovensku sledujeme najmä v prípade enterobaktérií odolných voči antibiotikám poslednej voľby, ako je napríklad Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom, ktorá môže spôsobiť rôzne ochorenia najmä u oslabených pacientov (infekcie kože, rán, mäkkých tkanív, dýchacieho traktu až po infekcie krvi).
Naopak, priaznivejšie sa situácia ukazuje v prípade zlatého stafylokoka odolného voči penicilínovým antibiotikám (meticilínu),” uviedol RNDr. Martin Sojka, PhD., z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR.
Zdroj: TS ÚVZ SR
(JM)
