Nestihli ste prednášku Ivana Vargu o histórii, príčinách a liečbe neplodnosti? Prinášame vám z nej videozáznam.
Neplodnosť nie je len problémom súčasnosti, trápila už biblického Abraháma a jeho manželku Sáru, ktorí splodili prvého potomka vo vysokom veku.
„Dvaja americkí lekári zhruba pred sto rokmi odhadli počet spermií u zdravých mužov na 100 miliónov na mililiter (ml). V učebniciach, ktoré vyšli pred dvadsiatimi až tridsiatimi rokmi, sa bežne píše o 40 miliónoch na ml. A dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí o minime 15 miliónov na ml,“ vyratúva Ivan Varga, odborník v oblasti klinickej embryológie, ktorý bol hosťom novembrovej Vedeckej kaviarne z cyklu prednášok Veda v CENTRE.
Prečo mužom klesá počet spermií?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že za sto rokov klesol mužom počet spermií o 85 miliónov na ml, ale to nie je pravda, lebo tieto čísla hovoria o minimálnom množstve spermií. „Vedci odhadujú, že na to, aby bol muž plodný, treba minimálne 15 miliónov spermií na ml, čo však neznamená, že každý muž má len takéto množstvo spermií. Veľká väčšia mužov ich má viacej. Navyše, nemôžeme si byť istí, že počítanie spermií pred sto rokmi bolo také presné ako dnes. Sú však ľudia, ktorí hovoria, že každý rok klesá počet spermií na ml o 1 – 2 percentá,“ dodáva Ivan Varga.
Pozrite si
V prednáške ďalej vymenúva faktory, ktoré to zapríčiňujú. Sú nimi škodlivé látky v našom okolí, rôzne chemické látky, takzvané endokrinné disruptory, ktoré ovplyvňujú činnosť pohlavných žliaz. Avšak príčinou tohto trendu môže byť aj nevhodné oblečenie a prehrievanie semenníkov či psychický stres.
Pozor na stres, drogy a veľkomestá
„Vplyv posledného spomenutého faktoru potvrdzuje štúdia dánskych vedcov. Z nej vyplýva, že muži žijúci v strese majú o 34 percent menej spermií. Treba však dodať, že muži zo vzorky skúmanej v tejto štúdii viacej fajčili, viac holdovali alkoholu a menej sa pohybovali, čo tiež prispieva k zníženiu počtu spermií.“
Z dát inej štúdie na tému mužskej neplodnosti, ktorú robili dánski vedci, vyplýva, že muži žijúci na dedine majú o 24 percent viacej spermií ako tí, ktorí žijú vo veľkomeste. „Zo žartu mladým ženám hovorievam, aby si hľadali za partnerov dedinčanov, ale v skutočnosti je neplodnosť komplexom viacerých faktorov, nie jediného.“
Rozdiel v tvorbe mužských a ženských pohlavných buniek
Z prednášky Ivana Vargu sa takisto dozviete, ako je to s počtom vajíčok v ženských vajíčkovodoch. „Kým mužom sa každý deň tvoria nové spermie, u žien počet pohlavných buniek len ubúda. Už v maternici sa v plode ženského pohlavia zhruba v jeho piatom mesiaci vyvinie 6 – 7 miliónov folikulov, čo sú budúce vajíčka. V čase puberty ich majú už len 300- – 500-tisíc a vo veku 51 rokov ženy len tisíc.“
Ivan Varga vo svojej prednáške priblížil aj to, prečo neplodnosť, i keď nie je život ohrozujúcim ochorením, môže neplodným párom prinášať výraznú psychickú nepohodu až depresiu a prečo sa v spoločnosti môžu cítiť istým spôsobom diskriminované.
Sprostredkoval aj pohľad do moderného laboratória klinickej embryológie, kde predstavil, akým spôsobom môže moderná veda pomôcť pri liečbe neplodnosti a čo znamená pojem oplodnenie v skúmavke.
Celý videozáznam z prednášky je zverejnený na webovej stránke VND v časti Veda v CENTRE – Bratislava a na YouTube CVTI SR.
O prednášajúcom
Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD., pôsobí od roku 2005 ako vysokoškolský učiteľ v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti zastáva aj pozíciu prodekana pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Ako profesor v odbore anatómia, histológia a embryológia (Univerzita Karlova v Prahe, 2018) je zároveň garantom doktorandského študijného programu anatómia, histológia a embryológia.
V rokoch 2010 až 2013 pracoval ako klinický embryológ v rámci Univerzitného pracoviska reprodukčnej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave a v rokoch 2016 až 2018 pôsobil ako hosťujúci profesor na Litovskej univerzite zdravotníckych vied v meste Kaunas (Litovská republika).
Ivan Varga je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA).
Za svoje úspechy v oblasti vedy bol ocenený Jesseniovou cenou Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu lekárskych vied za rok 2016.
Na základe svojej bohatej medzinárodnej vedeckej spolupráce sa stal čestným členom Argentínskej asociácie klinickej anatómie, sekretárom komisie pre vzťah s verejnosťou v rámci Európskej federácie pre experimentálnu morfológiu a delegátom Slovenskej republiky v rámci Medzinárodnej komisie Sympózií morfologických vied.
Je členom redakčných rád zahraničných indexovaných časopisov Clinical Anatomy, Medicina, Clinical and Experimental Obstetrics & Gynecology a Morfologičeskie vedomosti – Morphological Newsletter.
Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV, ktorý je zameraný na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému implementuje predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
(GL)