Komáre a sliepky. Tieto dve zdanlivo nesúvisiace stvorenia zohrali dôležitú úlohu vo vedeckom výskume. Jeho cieľom bolo nájsť nové spôsoby ochrany pred šírením malárie či vírusu Zika. Výskumníci zo švédskej univerzity poľnohospodárskych vied a univerzity Addis Abeba v Etiópii zistili, že komáre Anopheles arabiensis, jeden z prevládajúcich druhov prenášajúcich maláriu v subsaharskej Afrike, sa vyhýba kurčatám, odmieta sa na nich priživovať. To znamená, že na rozdiel od človeka, hovädzieho dobytka, kôz a oviec, sú sliepky a kurence pre tento druh komárov non-hostiteľské, t. j. ich krv im skrátka nechutí. Závery výskumu tímu pod vedením švédskeho vedca Rickarda Ignella boli zverejnené v publikácii Malaria Journal.
Prečo sú vlastne práve sliepky odolné voči nebezpečným komárom? Tajomstvo spočíva v pachu, ktorý hydina šíri v priestore miestnosti, v ktorej sa práve nachádza. Vedci použili na svoj výskum 1 172 komárov druhu Anopheles arabiensis, následne urobili pokus so 6 700 ľudskými dobrovoľníkmi v troch etiópskych dedinách. Každý z nich spal v obydlí so sieťkou na komáre, pričom im spoločnosť robili práve sliepky, no v ďalších miestnostiach bol umiestnený iný druh domáceho zvieraťa.
Pozoruhodné závery
Výsledok bol skutočne pozoruhodný: V miestnostiach, kde sa nachádzali klietkyso sliepkami, sa do sietí chytilo až o 80 percent menej komárov ako v ostatných. Vedecký tím následne skúmal krv zachytených komárov, aby zistil, čím sa počas noci živili. Bola to krv hovädzieho dobytka, kôz, oviec, avšak tej slepačej sa vyhýbali.
Rickard Ignellzo švédskej univerzity poľnohospodárskych vied zhodnotil výsledky vykonanej štúdie takto: „Boli sme prekvapení zistením, že maláriu šíriace komáre odrádza zápach kurčiat. Táto štúdia prvýkrát ukazuje, že komárom bolo zabránené aktívne sa kŕmiť na niektorých živočíšnych druhoch, a že toto správanie bolo regulované kvôli prekážkam v podobe zápachu.“
Vedci zašli ďalej
V snahe o potvrdenie svojej teórie tím expertov okolo Rickarda Ignella zašiel ešte ďalej. Vzhľadom k tomu, že komáre rozlišovali preferencie medzi svojimi hostiteľmi na základe čuchu, výskumníci nazhromažďovali vlasy, vlnu a perie z potenciálnych hostiteľských druhov a tých, ktoré ich odpudzujú, a začali analyzovať pachové látky prítomné v nich. Identifikáciou určitých zlúčenín, ktoré boli prítomné iba v slepačom perí, môžu ďalej testovať ich schopnosť odpudzovať komáre s cieľom vyvinúť dokonalý ekologický repelent. A malarické či Zika šíriace komáre voči nemu nebudú schopné vytvárať si odolnosť.
Nový, čisto prírodný repelent
„Ľudia v subsaharskej Afrike trpia značne po dlhšiu dobu pod ťarchou malárie a komáre sa stávajú čoraz viac fyziologicky odolné voči insekticídom, zároveň sú schopné meniť a prispôsobovať svoje stravovacie návyky. Z tohto dôvodu je potrebné vyvinúť nové spôsoby, ako ich mať pod kontrolou. V našej štúdii sme boli schopní identifikovať rad prírodných pachových látok, ktoré by komáre mohli odpudzovať a zabrániť im dostať sa do kontaktu s ľuďmi,“ uviedol Rickard Ignell.
Treba ešte spresniť, že nové zistenia pomôžu pri vývoji účinnejšieho repelentu, postaveného čisto na prírodnej báze. Na ceste za svojím cieľom však vedci ešte budú musieť študovať a dôkladne preskúmať, či slepačí zápach odpudzuje aj ostatné druhy komárov.
Cestovanie sa zrýchľuje
O tom, že problém infekcií šíriacich sa komármi je naozaj akútny, rozpráva aj doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD. v odbornom časopise Očkování a cestovní medicína. „Nové veci sa objavujú neustále a kvôli globálnemu ohrozeniu sú aj pomerne dosť medializované, či už to bola Ebola, predtým SARS, MERS, alebo aktuálne, horúčka Zika,“ uviedol tento epidemiológ a expert na infekčné ochorenia pôvodom zo Žiliny, ktorý dnes žije v Ostrave.
Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD. je členom univerzitnej Vedeckej rady Sliezskej univerzity v Opave a pôsobí ako docent na Fakulte zdravotníctva Univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Je autorom viac ako 430 vedeckých a odborných publikácií, vrátane vysokoškolských učebníc a skrípt. Jeho práce boli citované vo vyše 400 publikáciách. V roku 2015 sa stal spolupracovníkom Kráľovskej lekárskej akadémie Veľkej Británie a Severného Írska. Oxford Encyclopedia ho zaradila medzi najvýznamnejšie osobnosti Českej a Slovenskej republiky. Vedie neziskovú medzinárodnú humanitárnu organizáciu International Humanity.
Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., ktorý sa v obore epidemiológia, prevencia a kontrola infekčných chorôbšpecializujeod roku 1997, je presvedčený, že ochorenia vzniknuté uštipnutím hmyzom sa netýkajú len ľudí v Afrike. „Cestovanie sa zrýchľuje a s tým aj pohyb rôznych patogénov po svete. Ročne vycestuje do zahraničia viac ako jedna miliarda obyvateľov našej planéty. Veľké množstvo ľudí cestuje do zahraničia na dlhodobé pobyty – rodiny, študenti, finančne dobre situovaní seniori, teda nielen dobrodruhovia.“
Vysvetľuje, že cesty do exotických oblastí sú momentálne cenovo dostupnejšie viac ako kedykoľvek v minulosti. „Internet a znalosť angličtiny umožňujú zariadiť si cestu po vlastnej osi. K tomu sa pridávajú aj fenomény ako ozbrojené konflikty a nútená emigrácia obyvateľov postihnutých oblastí, zmeny počasia ovplyvňujúce populácie komárov a kliešťov, mutácie infekčných pôvodcov a podobne. Z toho vyplýva, že o prácu budeme mať vždy postarané,“ dodáva doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.a odporúča, aby ľudia pri cestovaní mysleli za každých okolností na tak potrebné očkovanie.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
https://www.sciencedaily.com/releases/2016/07/160720215145.htm (autorizácia od Professor Rickard Ignell, Head of Department of Plant Protection Biology)
http://www.convatec.sk/media/files/conv-16227_radim_1_2016.pdf (autorizácia od doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.)
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila:ZVČ