Keď sa už-už javí, že vedci odhalili „vykrádačov“ ľudskej pamäti, ukáže sa, že zločinecká skupina musí mať ďalších členov.
Hovorila som si, že do knižky známeho neuroimunológa Norberta Žilku s názvom Alzheimer; Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou len nahliadnem, aby ma strašiak možnej budúcnosti príliš nevydesil. Napokon som sa od nej nevedela odtrhnúť, prečítala som ju za dva večery.
Niežeby Alzheimerovu chorobu, formu demencie, autor vykresľoval krajšiu, ako v skutočnosti je. Nezameriava sa však na osobnú drámu, ktorú prináša ľuďom, ktorých zasiahne. Viac sa sústredí na vzrušujúcu históriu poznávania mysle, mozgu a pátranie po príčinách tejto choroby, ktoré zďaleka nie je na konci.
Dohady o mozgu a mysli
Dozviete sa, že v starovekom Egypte považovali za sídlo myslenia a citu srdce. Na prelome 15. – 16. storočia sa lekári a filozofi domnievali, že mozog je žľazou, ktorej produkt vylučuje nos, takže aj „obyčajná nádcha tak mohla šíriť bludné myšlienky“. Filozof, matematik a prírodovedec René Descartes v 17. storočí dokonca „vykázal myseľ z ľudského mozgu“ a riadenie ľudského organizmu pripísal duši, za ktorej sídlo považoval epifýzu, mozgovú žľazu veľkosti fazuľky.
Kuriózne dohady o funkciách mozgu pomohlo ukončiť predsa len naše myslenie a nepochybne aj chirurgický nôž.
Text miestami získava nádych detektívky, ktorá strháva o to viac, že vyšetrovateľ aj zločinec sú bystrí a obaja majú tiež zmysel pre humor. Keď sa už-už totiž javí, že vedci odhalili „vykrádačov“ ľudskej pamäti, ukáže sa, že zločinecká skupina musí mať viac členov. Doktor Alois Alzheimer publikoval príspevok o príznakoch záhadnej choroby, ktorú pozoroval na pacientke a dnes nesie jeho meno, v roku 1907. Za vyše sto rokov pátrania po jej príčinách sa síce vedci prepracovali až k pochopeniu jej princípov na báze molekúl. Avšak všetkých jej hráčov nepoznajú. Dokážu ju spomaliť, ale nie zastaviť.
Prehľadne aj vtipne
Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou môže zaujať laikov, ktorí majú radi vedu, rovnako ako vedcov, lekárov a ostatných, ktorí potrebujú o tejto nemoci vierohodné informácie. Čítanie o zložitej téme uľahčuje svieži populárno–vedecký štýl textu aj ilustrácie, ktoré vtipne približujú odborné názvy, ako sú beta amyloidový proteín, mikroglie, pozitrónová emisná tomografia a podobne.
Autor zaradil do knihy tiež prehľadné informačné tabuľky, kontrolné otázky aj fiktívne rozhovory investigatívnej žurnalistky s docentom Alzheimerom. Vďaka nim si čitateľ môže ľahko preskúšať pamäť alebo sa naučiť potrebné informácie.
Nech vás neodradí, keď si pri nich uvedomíte, ako veľmi vám už pamäť neslúži. Norbert Žilka totiž v závere ponúka opatrný optimizmus: „Rozmazaný obraz demencie sa s pribúdajúcim množstvom vedeckých informácií začína pomaly zaostrovať.“