Účinná látka lecanemab v lieku Leqembi nedokáže Alzheimerovu chorobu vyliečiť, dokáže však spomaliť priebeh ochorenia.
Podľa výsledkov klinických štúdií látka lecanemab spomalila pokles kognitívnych funkcií pacientov s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu o 27 percent v porovnaní s placebom. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k zániku nervových buniek a spojení. V dôsledku toho nastávajú v mozgu, najmä v častiach zodpovedajúcich za pamäť, myslenie a mentálne schopnosti, nezvratné zmeny. Ochorenie tak človeka postupne oberá o pamäť aj identitu. V súčasnosti naň neexistuje účinná liečba. Nový liek schválený tento rok Európskou komisiou však prináša nádej pre pacientov v ranom štádiu ochorenia.
Míľnik v terapii Alzheimerovej choroby
Na základe rozhodnutia Európskej agentúry pre lieky (EMA) schválila Európska komisia v apríli tohto roku liek Leqembi obsahujúci účinnú látku lecanemab pre určitú skupinu pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Indikovaný je na liečbu dospelých pacientov s klinickou diagnózou miernej kognitívnej poruchy a miernej demencie v dôsledku Alzheimerovej choroby (rané štádium Alzheimerovej choroby), ktorí nie sú nositeľmi apolipoproteínu E4 (ApoE4) alebo sú heterozygotmi s potvrdenou amyloidnou patológiou. Apolipoproteín E4 (ApoE4) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji Alzheimerovej demencie.
Liek Leqembi chorobu nedokáže vyliečiť ani zastaviť, má však spomaľovať progres ochorenia. Mnohými je tak vnímaný ako míľnik v terapii Alzheimerovej choroby.
V Európe zatiaľ len v Rakúsku a Nemecku
Ako každý liek môže mať aj Leqembi vedľajšie účinky. Najväčším rizikom sú opuchy mozgu a potenciálne krvácanie do mozgu. Európska agentúra pre lieky (EMA) však po dôkladnom zvážení liek nakoniec schválila, keďže podľa EMA v konkrétnej populácii pacientov s Alzheimerovou chorobou prevyšujú prínosy nad rizikami. Podľa výsledkov klinických štúdií látka lecanemab spomalila pokles kognitívnych funkcií pacientov s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu o 27 percent v porovnaní s placebom.
Prvou krajinou, kde bol liek uvedený na trh, boli USA. V Európskej únii je Leqembi zatiaľ dostupný len v doch krajinách, v Rakúsku a v Nemecku. V Rakúsku bol uvedený na trh koncom augusta, v Nemecku 1. septembra 2025. Dostupnosť v ďalších členských krajinách, teda aj u nás, bude závisieť od rozhodnutia každej krajiny.
Lecanemab útočí na amyloidný plak
Lecanemab je monoklonálna protilátka, ktorá cieli na takzvané beta amyloidné zhluky ukladajúce sa v mozgu. „Protilátková terapia dokáže doslova vyčistiť mozog od patologických bielkovín, ktoré tam nemajú čo robiť,“ uviedol na margo lecanemabu a protilátkovej terapie neurológ Norbert Žilka v jednom zo starších rozhovorov pre portál VEDA NA DOSAH.
Účinná látka v lieku Leqembi funguje tak, že sa naviaže na amyloid beta a pomáha ho odstrániť z mozgu. Týmto spôsobom znižuje množstvo zhlukov a spomaľuje priebeh ochorenia.
Tieto zhluky proteínov predstavujú jeden z charakteristických znakov ochorenia a spôsobujú poškodenie mozgových buniek a stratu kognitívnych funkcií. Dôsledkom sú potom charakteristické prejavy demencie – strata pamäti a kognitívne problémy.
Svetový deň Alzheimerovej choroby
Každoročne si 21. septembra pripomíname Svetový deň Alzheimerovej choroby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí celosvetovo demenciou viac než 55 miliónov pacientov, z toho 60 až 70 percent má práve Alzheimerovu chorobu. Tá sa tak radí medzi najpočetnejšiu formu demencie. Vysoká incidencia so sebou prináša okrem funkčného zhoršenia i ďalšie zdravotné komplikácie, ako aj závažné ekonomické či sociálne dôsledky. Podľa údajov organizácie Alzheimer’s Disease pribudne na svete každé tri sekundy nový prípad demencie.
Rizikové faktory
Najvýraznejší rizikový faktor rozvoja Alzheimerovej choroby predstavuje starnutie. Výskyt ochorenia stúpa exponenciálne s vekom. Kým výskyt Alzheimerovej choroby vo veku 65 až 74 rokov predstavuje 3 percentá, vo veku 75 až 84 rokov je to už 19 percent a po 85. roku života je to až 47 percent. Pri niektorých typoch demencie však ochorenie častejšie prepukne aj v mladšom veku, ako príklad možno uviesť frontotemporálnu demenciu. Tieto ochorenia sú však zriedkavejšie ako Alzheimerova choroba.
Doktor Stephan Seiler z MedUni v Grazi uviedol pre portál ORF ON, že existujú možnosti, ako môžeme znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby: „Ak si všimneme, že napríklad zabúdame častejšie, ale aj ak takéto niečo nepozorujeme, no chceme si čo najdlhšie uchovať dobrú pamäť a kognitívne schopnosti, tak medzičasom už vieme, že existuje mnoho rizikových faktorov, ktoré môžu podporovať vznik demencie. Kontrolou týchto celkovo 14 rizikových faktorov vieme riziko vzniku demencie znížiť o približne 45 percent.“
Desať varovných príznakov Alzheimerovej choroby
V prípade, že už existuje podozrenie na Alzheimerovu chorobu, treba navštíviť obvodného lekára, ktorý urobí základné testy. Na základe výsledkov potom odporučí návštevu odborníka, ktorý urobí komplexnejšie vyšetrenie.
Existuje desať varovných príznakov, pri ktorých by sme mali spozornieť a vyhľadať lekára:
- Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť plniť si bežné pracovné úlohy
- Problémy s vykonávaním bežných činností
- Problémy s rečou
- Časová a miestna dezorientácia
- Nesprávny alebo zhoršujúci sa racionálny úsudok
- Problémy s abstraktným myslením
- Odkladanie vecí na nesprávne miesto
- Prudké zmeny nálad alebo správania
- Zmeny osobnosti
- Strata inciatívy
Takmer polovici prípadov demencie sa dá predísť
Z viacerých výskumov vyplýva, že zdravý životný štýl môže znižovať riziko vzniku demencie. Ako uvádza na svojom webe Česká alzheimerovská spoločnosť: „Základným pravidlom je, že to, čo je dobré pre srdce, je dobré aj pre mozog.“
Spomínaných 14 rizikových faktorov zhrnula minulý rok štúdia uverejnená v časopise Lancet, na ktorej sa podieľalo 27 svetových odborníkov na oblasť demencie.
Podľa komisie Lancet pre demenciu by sa v 45 percentách prípadov mohlo demencii predísť alebo ju oddialiť, a to i napriek tomu, že ľudia žijú dlhšie. Dvanásť rizikových faktorov vedci identifikovali ešte v roku 2020. Patria medzi ne nižšia úroveň vzdelania, poruchy sluchu, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, depresia, fyzická pasivita, cukrovka, nadmerná konzumácia alkoholu, traumatické poranenie mozgu, znečistenie ovzdušia a sociálna izolácia.
Ďalšie dva rizikové faktory pribudli minulý rok. Podľa vedcov súvisí približne sedem percent prípadov s vysokou hladinou lipoproteínu s nízkou hustotou alebo so „zlým“ cholesterolom v strednom veku (od veku 40 rokov vyššie), kým 2 percentá prípadov možno pripísať neliečenej strate zraku vo vyššom veku.
V tejto súvislosti sa vyjadrila profesorka Gill Livingstonová, vedúca autorka štúdie, pre denník The Guardian, že je čoraz zrejmejšie, že milióny ľudí môžu a mali by urobiť oveľa viac pre zníženie rizika demencie. „Mnoho ľudí na celom svete verí, že demencia je nevyhnutná, ale nie je to tak. Naša správa dospela k záveru, že je možné výrazne zvýšiť šance na to, aby sa demencia nevyvinula alebo aby sa jej nástup oddialil. Je tiež dôležité zdôrazniť, že hoci teraz máme silnejšie dôkazy o tom, že dlhšie vystavenie sa riziku má väčší vplyv… nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro na to, aby sme konali,“ uviedla.
Zdroj: Scientific American, VND (1, 2), Wiki Skripta, ORF ON, ČT24, EMA, Alzheimer’s Disease, The Guardian, Česká alzheimerovská společnost
(zh)
