Európsky deň melanómu, jedného z najzákernejších nádorov kože, pripadá na 9. mája.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Úrad verejného zdravotníctva SR pri tejto príležitosti upozorňuje, že v štatistikách Svetového fondu na výskum rakoviny, ktoré sledujú globálnu úmrtnosť na melanóm, figuruje Slovensko za rok 2020 na nepriaznivom 4. mieste.
Melanóm patrí k najzhubnejším a najzákernejším nádorom. Keďže dokáže rýchlo tvoriť metastázy a postihovať ďalšie časti tela, je mimoriadne dôležité zachytiť ho včas.
Počas Európskeho dňa melanómu sa tak opätovne pripájame k úsiliu zvýšiť povedomie o symptómoch, príčinách a prevencii tohto závažného ochorenia.
Čo je melanóm a prečo je nebezpečný
Koža je najväčší orgán tela, ktorý umožňuje zachovanie stálosti vnútorného prostredia. Jej úlohou je chrániť organizmus pred škodlivými vonkajšími podnetmi. Skladá sa z viacerých typov buniek a súčasťou kože sú aj melanocyty – špecializované bunky, ktoré produkujú pigment určujúci sfarbenie pokožky.
Melanóm je typ rakoviny kože, ktorý vznikne v dôsledku premeny zdravých melanocytov a straty kontroly pri delení týchto buniek. Melanóm môže vzniknúť aj z už existujúceho znamienka na koži. Vtedy je možné spozorovať premenu znamienka, konkrétne zmenu jeho tvaru, farby, veľkosti, prípadne jeho ohraničenia.
Melanóm však môže vzniknúť kdekoľvek na tele, dokonca aj na koži pod nechtami, na dlaniach či na chodidlách, na slizniciach, prípadne na pohlavných orgánoch. Melanóm dokáže postihnúť aj oči.
Rast rakovinových buniek sa líši od rastu normálnych buniek. Rakovinové bunky namiesto odumierania pokračujú v raste a tvoria nové abnormálne bunky, ktoré sa pomerne rýchlo dokážu rozšíriť aj do iných vzdialenejších tkanív tela (skryto metastázovať môže napríklad v črevách, v mozgu alebo v nadobličkách).
Hoci je melanóm najmenej častým druhom rakoviny kože, je najagresívnejší a má zlú prognózu, ak sa odhalí neskoro. Pri včasnej diagnóze je možné ho vyliečiť chirurgicky, prípadne mu predchádzať, a to odstránením rizikového znamienka.
Výskyt melanómu a úmrtia naň
Podľa Svetového fondu na výskum rakoviny je melanóm kože celosvetovo 17. najčastejšou rakovinou (13. najčastejšia rakovina u mužov a 15. najčastejšia rakovina u žien). V roku 2020 bolo celosvetovo zaznamenaných viac ako 150 000 nových prípadov melanómu.
Údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že na Slovensku evidujeme mierne rastúci trend v počte diagnostikovaného zhubného melanómu oboch pohlaví (ide o porovnanie rokov 2012 a 2020). U mužov tvorí podľa NCZI 2,6 percenta zo všetkých diagnostikovaných zhubných nádorov, u žien 2,4 percenta. Zhubný melanóm diagnostikovali na Slovensku mužom vo veku od 25 do 85 rokov, najvyšší výskyt u žien bol zaznamenaný vo vekovej skupine 55- až 69-ročných.
Slovensko síce v štatistikách Svetového fondu na výskum rakoviny nepatrí do desiatky krajín, ktoré v roku 2020 zaznamenali najvyšší počet novodiagnostikovaných prípadov melanómu, v rebríčku úmrtnosti na melanóm za rok 2020 sa však nachádza na alarmujúcom 4. mieste.
*ASR = sadzby štandardizované podľa veku. Ide o súhrnnú mieru miery chorôb, ktoré by populácia mala, keby mala štandardnú vekovú štruktúru. Pri porovnávaní populácií, ktoré sa líšia vekom, je potrebná štandardizácia, pretože vek má silný vplyv na riziko úmrtia na rakovinu.
Najčastejšie rizikové faktory vedúce k vzniku melanómu
1. ultrafialové žiarenie
Slnečné žiarenie obsahuje viditeľné svetlo, infračervené žiarenie vnímané ako teplo, ako aj neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie.
- UV žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou (UVC) úplne absorbuje ozónová vrstva vo vrchnej atmosfére, avšak UV žiarenie s krátkou vlnovou dĺžkou (UVB) a dlhou vlnovou dĺžkou (UVA) sa dostávajú až na povrch Zeme.
- UVB je síce potrebné na syntézu vitamínu D v ľudskej koži, no UVB a aj UVA spôsobujú poškodenie kože, ktoré môže v dlhodobom meradle viesť k rakovine kože.
2. materské znamienka (névy)
Ide o nezhubné kožné nádorčeky, ktoré v absolútnej väčšine prípadov nespôsobujú žiadne zdravotné problémy. Melanóm však môže vzniknúť v mieste névu jeho zvrhnutím v malígne (zhubné) ochorenie. Prejaví sa to zmenou sfarbenia (stmavnutím alebo, naopak, vyblednutím), zmenou veľkosti, nepravidelnosťou okrajov, preto je potrebné dať si každé meniace sa znamienko čo najrýchlejšie profesionálne vyšetriť dermatológom.
3. svetlá farba pokožky, blond alebo ryšavé vlasy
Svetlá pokožka so svetlými alebo ryšavými vlasmi je jedným z významných rizikových faktorov rozvoja malígneho melanómu, najmä ak dochádza k opakovaného spáleniu pokožky vplyvom slnečného žiarenia. Ľudia s tmavším typom pokožky majú síce o niečo nižšie riziko vzniku melanómu, no ani oni nie sú voči rakovine kože odolní.
4. prekonanie iných kožných nádorov ako melanómu
Na koži sa môžu vyskytnúť aj iné formy kožných nádorov, pričom ich výskyt je rizikovým faktorom rozvoja melanómu.
5. výskyt melanómu u príbuzných
Riziko rozvoja melanómu je významne vyššie, ak sa melanóm vyskytol u prvostupňových príbuzných (súrodenci, deti a rodičia). Platí, že približne 10 percent pacientov s melanómom má v najužšej rodine príbuzného s diagnostikovaným melanómom.
6. sklon k spáleniu sa namiesto opálenia, silné spálenie kože v minulosti
Časté spálenia, najmä v priebehu detstva a dospievania, sú spojené s výrazným zvýšením rizika ochorenia na rakovinu kože neskôr v živote. Každé vystavenie sa ultrafialovému žiareniu v akomkoľvek veku však zvyšuje riziko rakoviny. Zdôrazňujeme, že okrem spálenia kože je rizikové aj samotné opaľovanie sa, pretože spôsobuje poškodenie DNA, ktoré môže viesť k predčasnému starnutiu a rakovine kože.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Odporúčaná ochrana pred slnečným žiarením
Riziko vzniku melanómu možno znižovať dodržiavaním nasledujúcich zásad:
- Zahaľte sa. Chráňte sa pomocou vhodného oblečenia, noste pokrývku hlavy a slnečné okuliare s UV filtrom – melanocyty sa nachádzajú aj v očiach.
- Zostaňte v tieni. Medzi 11.00 a 15.00, keď je slnko obvykle najintenzívnejšie, vyhľadávajte tieň.
- Vyhýbajte sa spáleniu kože.
- Používajte prípravky ochrany pred slnkom s vysokým ochranným slnečným faktorom. Natrite sa krémom 30 minút pred pobytom na slnku. Opakovane aplikujte opaľovací krém aj počas dňa.
- Chráňte pred slnkom svoje deti. Časté spálenie, najmä v priebehu detstva a dospievania, sú spojené s výrazným zvýšením rizík ochorenia rakoviny kože neskôr v živote.
- Vyhýbajte sa opaľovaniu a soláriám.
- Pravidelne kontrolujte svoju pokožku. Okrem samovyšetrenia, pri ktorom sa sústredíte na akékoľvek zmeny vzhľadu kože a znamienok, absolvujte aj kontrolu u dermatológa. Ten zhodnotí rizikovosť už prítomných znamienok.
UV index pre daný deň si možno skontrolovať online
Pri plánovaní aktivít „pod holým nebom” si môžete pomôcť aj predpoveďou intenzity slnečného žiarenia, ktorú pripravuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna denná predpoveď je obyčajne od polovice marca do konca septembra dostupná online na webstránke SHMÚ.
Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia, takzvaným UV indexom (UVI).
Hodnota UVI ukazuje, aké silné budú v priebehu dňa slnečné lúče a akú ochranu je primerané pred nimi použiť. UVI sa vyjadruje na jednoduchej číselnej škále od 0 do 11+. Čím vyššia je hodnota indexu, tým väčšie je riziko poškodenia kože slnečným žiarením.
Intenzitu UV žiarenia navyše zvyšuje pobyt na svetlom piesku, pri vode alebo na snehu. Zamračená obloha síce intenzitu žiarenia znižuje, ale aj tak prepustí 40 až 60 percent slnečných lúčov.
Pozrite si
Opatrnosť vás o vitamín D neukráti
Pre prirodzené doplnenie vitamínu D úplne stačí aj relatívne krátky pobyt na slnku.
- Ľuďom so svetlou pokožkou, ktorá sa rýchlo spáli, postačuje pobyt na slnku 10 – max. 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 10. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 16. hodine.
- Ľuďom so svetlohnedou a tmavšou pokožkou postačí pobyt na slnku 10 – 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 11. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 15. hodine.
Už takéto krátke vystavenie sa slnečným lúčom niekoľkokrát týždenne postačuje na to, aby si vaše telo dokázalo vytvoriť potrebné množstvo vitamínu D.
Zdroj: TS Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva
(GL)
