Pevné častice v ovzduší pochádzajúce z emisií majú vplyv nielen na pľúca, ale aj na mozog.
Znečistenie ovzdušia a zeleň. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa novej štúdie je u ľudí vystavených vysokej úrovni znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou pravdepodobnejšie, že budú mať v mozgu viac amyloidných plakov. Tie sú spojené s Alzheimerovou chorobou.
Rušné mestá
Naše mestá sú plné života, rušnej premávky a každodenného zhonu. Vzduch, ktorý dýchame, pritom v sebe ukrýva skryté nebezpečenstvo z výfukov áut, ktoré nevidíme – drobné častice nazývané PM2,5. Podľa štatistík z roku 2022 žije takmer každý Európan (98 percent ľudí) v oblasti, kde koncentrácia týchto častíc prekračovala limit stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
WHO odporúča, aby priemerná ročná koncentrácia znečistenia PM2,5 nepresiahla päť mikrogramov na meter kubický vzduchu. Najhoršie regióny v Európe dosahujú priemerné ročné koncentrácie PM2,5 okolo 25 mikrogramov na meter kubický.
Vieme, že znečistenie ovzdušia škodí našim pľúcam a srdciam, no nový výskum z Emory University naznačuje ešte desivejšiu skutočnosť. Zvýšené znečistenie môže zvýšiť riziko najčastejšieho typu demencie, ochorenia mozgu nazývaného Alzheimerova choroba.
Znečistenie vzduchu smogom z áut. Zdroj: iStockphoto.com
Znečistenie a Alzheimerova choroba
Vedci skúmali mozgové tkanivo 224 ľudí s potvrdenou Alzheimerovou chorobou, ktorí po smrti darovali svoj mozog. Analyzovali fyziologické znaky Alzheimerovej choroby hľadaním špecifických markerov v mozgovom tkanive, ako sú amyloidné plaky. Vďaka tomu dokázali posúdiť závažnosť ochorenia.
Na základe toho, kde ľudia žili, a podľa spôsobu dopravy, ktorý používali, odborníci zároveň stanovili, akému znečisteniu ovzdušia boli vystavení. Sledovali tri rôzne časové rámce (1 rok, 3 roky, 5 rokov).
Výskumníci použili štatistické modely, aby zistili, či existuje spojenie medzi mierou znečistenia ovzdušia a závažnosťou znakov Alzheimerovej choroby.
Spojenie existuje
Vedci zistili, že priemerná úroveň expozície, ktorej boli ľudia vystavení, predstavovala rok pred smrťou 1,32 mikrogramu mikročastíc PM2,5 na meter kubický a tri roky pred smrťou 1,35. Priemerný vek dožitia bol 76 rokov.
„Zistili sme, že pacienti, ktorí žili v oblastiach s vysokou koncentráciou znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou, mali vyššie úrovne neuropatológie v podobe plakov Alzheimerovej choroby v mozgu,“ povedala Anke Huelsová z Emory University, hlavná autorka štúdie.
U ľudí s väčšou expozíciou PM2,5 bola takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať viac amyloidných plakov. To naznačuje potenciálne krátkodobejší vplyv znečistenia ovzdušia na zmeny mozgu pri Alzheimerovej chorobe.
Seniorka podopierajúca si hlavu. Zdroj: iStockphoto.com
Genetické pozadie
Tím sa zameral aj na súvislosť medzi genetikou, znečistením ovzdušia a zmenami v mozgu. Štúdia sledovala gén APOE, o ktorom je známe, že zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Analýza odhalila, že ľudia bez génu APOE boli viac postihnutí znečistením ovzdušia.
Apolipoproteín E, ktorý je kódovaný APOE génom, sa syntetizuje predovšetkým v pečeni, ale vyskytuje sa aj v mozgovom tkanive. ApoE v mozgu hrá dôležitú úlohu v reparácii neurónov, raste dendritov, synaptickej plasticite a tiež je známy jeho protizápalový vplyv. V ľudskej populácii sú rozšírené tri varianty ApoE2, ApoE3 a ApoE4. Zdedenie variantu ApoE4 významne zvyšuje riziko Alzheimerovej demencie.
Zdroj: Sciencedaily, MUNI, Europeandatajournalism, Earth
