Noémi Žiačková pochádza zo Žihárca v okrese Šaľa. Už aj počas štúdia rada chodila na medzinárodné kongresy a konferencie, kde zachytila množstvo nových a užitočných informácií z oblasti vedy a dozvedela sa aj o aktuálnych odborných štúdiách.
„V tejto oblasti je totiž nevyhnutné neustále rozvíjanie vedomostí, spoznávanie nových metód a okrem toho, je to najlepšie miesto na spoznávanie významných profesorov a lekárov z rôznych odvetví. Musím však uznať, že z oblasti medicíny som mala vždy blízky vzťah ku gynekológii a pediatrii a v rámci toho ma najviac zaujal samotný pôrod, ako aj zdravotná starostlivosť o novorodencov a deti“.
Noémi uspela so svojou odbornou prácou na Konferencií ŠVOČ. Prezradila nám, že rada športuje, vyjde si za dobrou kultúrou, no jej záľubou je aj pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú odbornú pomoc. Od septembra nastupuje do nemocnice na pediatrické oddelenie v Bratislave, kde chce pomáhať malým pacientom. Oslovili sme ju na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Ako je obezita definovaná, čo v tele spôsobuje a nakoľko je globálnym problémom?
N. ŽIAČKOVÁ: Obezita je definovaná ako nadmerné množstvo telesného tuku, ktoré môže viesť k zhoršeniu zdravia, zvýšeniu chorobnosti a úmrtnosti. Prevalencia nadváhy a obezity sa stala globálnym zdravotným problémom – ide o najčastejšie chronické metabolické ochorenie na svete, ktoré postihuje deti aj dospelých. Vyskytuje sa približne u 20 % obyvateľov, rovnako u mužov aj u žien. Jeho výskyt neustále stúpa. Je podmienená mnohými faktormi, z ktorých je významná dedičnosť, ale ešte dôležitejším faktorom je vplyv životného prostredia, ktorý sa uplatňuje pozitívnou energetickou bilanciou (nadmerným prísunom energie prevyšujúci energetický výdaj).
Najčastejšie používaným ukazovateľom obezity je Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index – BMI – kg/m2). BMI pod 18,5 kg/m2 znamená podhmotnosť, s nebezpečenstvom podvýživy a anorexie. BMI 18,5 – 24,9 kg/m2 predstavuje normálne rozpätie s minimálnymi zdravotnými rizikami. BMI 25,0 – 29,9 kg/m2 je nadhmotnosť (preobézny stav). V tehotenstve je obezita definovaná ako BMI > 30 kg/m2 pri prvej prenatálnej poradni. Podľa hodnoty BMI existujú tri rôzne stupne obezity: BMI 30,0 – 34,9 kg/m2 (obezita I. stupňa so stredne vysokým zdravotným rizikom); BMI 35,0 – 39,9 kg/m2 (obezita II. stupňa s vysokým zdravotným rizikom); a BMI 40 kg/m2 a viac (obezita III. stupňa, ktorú sprevádza veľmi vysoké zdravotné riziko).
M. H.: Ako je to s obezitou v tehotenstve? Je ešte nebezpečnejšia? Čo hrozí matke aj plodu?
N. ŽIAČKOVÁ: Materská obezita patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rizikové faktory v pôrodníckej praxi. Výsledky štúdií ukazujú zvýšenie prírastku hmotnosti matiek počas tehotenstva v posledných desaťročiach. Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) sa výskyt obezity v tehotenstve pohybuje v rozmedzí od 1,8 do 25,3 %.
Obézne ženy v tehotenstve majú vyššie riziko komplikácií počas pôrodu a po pôrode, potratu, tehotenského diabetes mellitus, pôrodu cisárskym rezom, anestetických komplikácií či infekcie rán. Aj novorodenci trpia extrémne zvýšenou telesnou hmotnosťou matky – sú ohrozené zvýšeným rizikom mŕtvonarodenia, predčasného narodenia, vyskytujú sa u nich častejšie vrodené vývojové chyby.
M. H.: Vo výskume ste porovnávali rodičky s normálnou hmotnosťou a tie s obezitou. Čo Vám vyšlo?
N. ŽIAČKOVÁ: Zameriavali sme sa u nich na výskyt patologických stavov komplikujúcich priebeh gravidity, konkrétne na: tehotenskú hypertenziu, preeklampsiu, gestačný diabetes mellitus, IUGR. V našich súboroch sme porovnávali aj výskyt tehotenstiev ukončených cisárskym rezom. Údaje sme čerpali z databázy nemocničného informačného systému, ktorý nám poskytol informácie o pacientkach II. gynekologicko – pôrodníckej kliniky UNB Bratislava, Ružinov. Analyzovali sme súbor 7 122 rodičiek, ktoré porodili v rokoch 2013 – 2015. Z celkového súboru sme podľa BMI vytvorili 2 základné súbory, v ktorých bolo 5 400 (76 %) rodičiek s normálnou hmotnosťou (BMI okolo 21 kg/m2) a 358 (5 %) rodičiek s obezitou (BMI okolo 35 kg/m2). V našom súbore bolo v sledovanom období ukončených tehotností cisárskym rezom u obéznych rodičiek až 57 %. Tento údaj výrazne prekračuje celoslovenský priemer tehotenstiev ukončených cisárskym rezom v Slovenskej republike. Napríklad v roku 2016 rodilo celkovo 31 % žien cisárskym rezom. Najčastejšou indikáciou k cisárskemu rezu u obéznych rodičiek bola indikácia stav po predchádzajúcom cisárskom reze (53,4 %). Tento údaj poukazuje na skutočnosť, že u obéznych rodičiek vysoké percento pôrodov je ukončovaných primárnym cisárskym rezom. Naše výsledky potvrdzujú pozitívnu štatistickú závislosť v súboroch rodičiek s obezitou a tehotenskou patológiou, ako je hypertenzia indukovaná tehotnosťou – v prípade rodičiek s normálnou hmotnosťou 0,9 %, u obéznych rodičiek však desaťkrát viac. Aj v prípade preeklampsie je desaťnásobne vyšší výskyt u obéznych rodičiek. Čo sa týka gestačného diabetes mellitus, je tam 4,5 x vyšší výskyt u obéznych rodičiek a hypotrofia plodu (IUGR) je u nich trikrát častejšia.
M. H.: Čo o týchto poznatkoch doteraz prezentovala veda? Ako ste do vedeckých štúdií prispeli Vy?
N. ŽIAČKOVÁ: Výsledky našej štúdie sú v zhode s viacerými publikáciami, ktoré poukazujú na skutočnosť, že obezita rodičiek významne prispieva k vzniku tehotenských patologických stavov a k zvýšenej frekvencii cisárskych rezov a pôrodníckych komplikácií.
M. H.: Ako predísť tomu, aby bola ženy v tehotenstve obéznou a mohla tak predchádzať všetkým týmto komplikáciám?
N. ŽIAČKOVÁ: Najvhodnejšie odporúčanie je prevencia obezity ešte pred graviditou, lebo počas tehotenstva sa už nemajú robiť redukčné diéty, farmakologické alebo chirurgické opatrenia. Tehotná žena s BMI viac ako 25 kg/m2 by mala mať pravidelnú, nutrične vyváženú, zdravú stravu a dostatok telesnej aktivity (strednej intenzity). Odporúčaný hmotnostný prírastok počas tehotenstva u žien s nadhmotnosťou a jednoplodovou graviditou sa pohybuje v rozmedzí 7 – 11,5 kg, kým obézne gravidné ženy s jednoplodovou tehotnosťou by mali pribrať najviac 5 – 9 kg. Tieto hodnoty sú odlišné u žien s viacplodovou graviditou.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Noémi Žiačkovej
Uverejnila: VČ