Vedci zrejme objavili v mozgu prepínač, ktorý môže zmeniť negatívny pohľad na svet.
Žena v ružových okuliaroch. Zdroj: iStockphoto.com
Mozgové bunky, známe ako neuróny, medzi sebou komunikujú pomocou neuroprenášačov, čiže chemických látok, z ktorých každá sprostredkúva iný pocit. Určite ste už aspoň o niektorých z nich počuli alebo čítali. Medzi tie najznámejšie patria serotonín, známy tiež ako hormón šťastia, oxytocín, o ktorom sa hovorí aj ako o hormóne lásky, alebo dopamín, ktorý sprostredkúva pocit odmeny.
Vedci z Kalifornie teraz objavili neuroprenášač, ktorý hrá úlohu pri priraďovaní pozitívnych alebo negatívnych emócií k spomienkam. Ich výskum prispel k pochopeniu toho, prečo si niektorí ľudia skôr pamätajú negatívne emócie ako pozitívne. Výsledky by mohli pomôcť taktiež k lepšej stratégii liečby úzkosti, depresie a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
„V podstate sme sa dostali k základnému biologickému procesu – ako si môžete zapamätať, či je niečo dobré alebo zlé,“ hovorí hlavný autor štúdie Kay Tye, profesor v Salkovom laboratóriu systémovej neurobiológie a Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa. „Prišli sme na určitú podstatu spôsobu, akým vnímame náš život. Predstava, že za tým stojí jedna molekulu, je neuveriteľne vzrušujúca,“ dopĺňa Tye.
Pre zvieratá a ľudí je dôležité vedieť, či sa majú v budúcnosti vyhnúť nejakému konkrétnemu zážitku alebo ho, naopak, vyhľadať. Naša amygdala si preto v mozgu počas učenia vytvára asociácie na základe pozitívnych alebo negatívnych stimulov. Ako sa však priradí v mozgu správna cesta a určité spojenie, bolo až doteraz záhadou.
Pozitívna a negatívna mozgová dráha
V roku 2016 vedci zistili, že pri tom, ako sa myši niečo učia, majú aktívnu skupinu neurónov v mozgovej bazolaterálnej časti amygdaly (BLA). Keď sa zvieratá naučili spojiť si zvukový impulz so sladkou chuťou, aktivovala sa istá špecifická skupina neurónov a vytvorila sa im pozitívna asociácia. Pri horkej chuti sa im aktivovala iná skupina neurónov a zvieratá si ňou vytvorili negatívnu asociáciu.
Hoci sa vedcom podarilo objaviť dve neurónové dráhy, ktoré zodpovedajú za priraďovanie pozitívnej a negatívnej odozvy, stále nevedeli prísť na molekulu, ktorá vydá signál pre zapnutie jednej alebo druhej z nich.
V novej štúdii, ktorú výskumníci publikovali v prestížnom časopise Nature, sa zamerali na dôležitosť signálnej molekuly neurotenzínu v neurónoch amygdaly. Neurotenzín je neuropeptid produkovaný bunkami, ktoré sú zapojené v navodzovaní a spracovaní spojení medzi neurónmi. Doposiaľ sa však nevedelo, akú úlohu má v procesoch pamäti.
Vedci použili metódu úpravy génu CRISPR, známu aj ako genetické nožnice, vďaka ktorej doslova vystrihli z buniek gén pre neurotenzín, aby zistili, ako sa správajú bunky bez neurotenzínu. Je to vôbec prvýkrát, čo vedci použili metódu CRISPR na izoláciu špecifickej funkcie neurotransmiterov.
Negatívne a pozitívne myslenie. Zdroj: iStockphoto.com
Odpoveďou je neurotenzín
Bez neurotenzínovej signalizácie v amygdale si myši nevedeli vytvoriť pozitívnu spätnú väzbu a nenaučili sa spájať zvukový signál s pozitívnym stimulom. Zaujímavé je, že zablokovanie neurotenzínu nemalo podobný účinok na negatívnu asociáciu. Zvieratá si, naopak, spájali opakované zvukové signály s negatívnym zážitkom oveľa silnejšie.
Vedci si na základe výsledkov myslia, že mozog je prednastavený alebo má sklon skôr pociťovať strach. Neuróny spojené s negatívnou asociáciou sú aktivované, kým sa neurotenzín neuvoľní, až potom sa zapnú neuróny spojené s pozitívnou dráhou.
„Z pohľadu evolúcie má negatívne prednastavenie zmysel, pretože pomáha ľuďom vyhnúť sa potenciálne nebezpečným situáciám. Niečo podobné sa pravdepodobne odohráva v mozgu ľudí, ktorí majú tendenciu vidieť v každej situácii to najhoršie,“ vysvetľuje Tye.
V neskorších experimentoch sa tímu podarilo potvrdiť, že vysoké hladiny neurotenzínu podporujú pozitívne učenie a tlmia negatívne. „Vieme manipulovať s prepínačom a zapnúť buď pozitívne, alebo negatívne učenie,“ hovorí spoluautor štúdie a postdoktorand Hao Li.
Vedci by chceli posunúť svoje výsledky ďalej a zamerať sa na potenciálne terapeutické využitie v liečbe psychických porúch.
Zdroj: Nature, Sciencedaily
(JM)
