Pri viacerých chorobách bolo už dávno známe, že majú vysokú heritabilitu – takže sme vedeli, že genetická variabilita je do značnej miery zodpovedná za vznik týchto chorôb. Lenže nevedeli sme, ktoré gény a ktoré ich varianty sú pre vývin chorôb dôležité. Sekvenovanie ľudského genómu nás výrazne posunulo aj čo sa týka odhaľovania príčin chorôb.
Hoci sa ľudia od seba odlišujú na úrovni iba minimálne – rozdiel je v priemere iba na jednom z 1000 miest v sekvencii DNA – keďže ľudská DNA je dlhá a obsahuje asi 3 miliardy pozícií, tak je jasné, že tých rozdielov je dosť. Analýzou práve týchto variabilných častí našej DNA u tisícov pacientov a tisícov zdravých probandov možno odhaliť tie varianty, ktoré sa medzi nimi v zastúpení líšia. Pozícia takto identifikovaných variantov v blízkosti génov poukazuje na to, že príslušné gény zrejme budú súčasťou etiológie skúmanej choroby a podľa toho, ako veľmi sa zastúpenie v populácii pacientov líši od zdravých, možno odhadnúť aj ich význam vo vývine choroby. Takéto štúdie sú síce problematické zo štatistického hľadiska, ale reprodukciou na ďalších skupinách pacientov sa podarilo už odhaliť dôležité gény pre obezitu, diabetes mellitus, ale aj ischemickú chorobu srdca. Pritom sú ale identifikované gény často prekvapením a nikdy predtým neboli vo vzťahu k chorobám skúmané. Nevieme teda ešte prečo a ako s patogenézou chorôb súvisia, ale vieme, že sú dôležitými genetickými faktormi ich vzniku. Prirodzene predstavujú takéto výsledky štúdií motiváciu pre ďalší experimentálny výskum zameraný na konkrétne mechanizmy, ktoré bude možné v budúcnosti využiť aj pre liečebné aplikácie. Ale už dnes ich možno využiť pre prognostiku a zacielenú prevenciu, pretože aj keď nevieme, prečo sú konkrétne genetické varianty spojené s vyšším alebo nižším rizikom pre danú chorobu, vieme ich u konkrétneho pacienta zistiť a tým odhadnúť jeho genetické riziko. Pomocou DNA čipov, ktoré sa využívajú v spomínaných celogenómových asociačných štúdiách, možno takto analyzovať milióny genetických variantov priamo u konkrétneho pacienta a na základe výsledkov vypočítať genetické riziko pre tie choroby, ktoré už takto boli preskúmané. A takýchto chorôb pribúda.
Je jasné, že ešte dlho nebudeme vedieť tieto genetické rizikové faktory ovplyvniť, ale pritom môžeme ovplyvniť iné známe faktory a samozrejme, môžeme chorobu zachytiť v skorých štádiách, čo je z hľadiska prognostiky kľúčové. Preto by sa mali výsledky tohto výskumu čo najskôr stať súčasťou preventívnych prehliadok a štandardnej zdravotnej starostlivosti samozrejme, iba v prípade tých testov, ktoré sa stali súčasťou medicíny založenej na dôkazoch.
Viac sa dozviete v priloženom videozázname z prednášky doc. MUDr. Ing. RNDr. Petra Celeca, DrSc., MPH. z Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK, ktorá odznela v rámci podujatia Streda s molekulárnou biomedicínou v rámci TVT 2015.
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2015
Autor: doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ