Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Molekulárna biomedicína – Diagnostika

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto

DNA je v jadre buniek, ale keď bunky zomierajú, či už násilne alebo dobrovoľne, dostane sa DNA aj von, napr. do krvnej plazmy, moča alebo slín. Čím sa podobajú plody a nádory? Prečo mnoho tehotných žien nebude musieť ísť na odber plodovej vody? Vie náš imunitný systém, či DNA v plazme je naša alebo cudzia?

Telo človeka je tvorené obrovským počtom buniek. Tieto naše bunky neustále pracujú a preto sa opotrebúvajú a organizmus ich nahrádza novými bunkami. Keď takáto opotrebovaná bunka uhynie, jej obsah sa dostane do priestoru mimo bunku, kde sa postupne rozštiepi a vylúči z tela. Okrem iných súčastí sa von z bunky dostane aj DNA, ktorá bola predtým schovaná v jej jadre. Mimo bunky je molekula DNA postrihaná na krátke úseky, ktoré dnes vieme technikami molekulárnej biológie analyzovať vo vzorke krvi človeka. U zdravého človeka je takejto mimobunkovej DNA len veľmi málo a u chorých sa jej množstvo rôzne mení. 

Napríklad ak má človek nádor, zo vzorky krvi sa dá všeličo o tom konkrétnom nádore zistiť, pretože nádory sú rovnako ako naše vlastné orgány tvorené bunkami, ktoré sa opotrebúvajú a rozpadajú. Nádorová DNA je uvoľnená z rozpadnutej nádorovej bunky a rovnako ako DNA z rozpadnutých zdravých buniek je uvoľnená do krvi. Zo vzorky krvi je potom možné zistiť typ nádoru, podľa toho následne určiť liečbu a neskôr dokonca sledovať, ako nádor na stanovenú liečbu reaguje. Na takúto analýzu bolo predtým nevyhnutné operačne vybrať kúsok tkaniva nádoru, čo je nepomerne komplikovanejší zákrok ako odber krvi.

No nielen u chorých pacientov je mimobunková DNA využiteľná. Je zdrojom dôležitých informácií aj pre tehotné ženy. Niekedy je totiž potrebné analyzovať DNA vyvíjajúceho sa bábätka. Bábätko je vyživované v matkinom tele prostredníctvom placenty. Placenta má rovnakú DNA ako bábätko a je tvorená bunkami, ktoré sa rovnako ako bunky každého z nás občas rozpadnú a uvoľnia svoju DNA do matkinej krvi. Analýza vzorky krvi budúcej mamičky je preto veľmi jednoduchý spôsob ako sa dostaneme k informáciám o DNA bábätka.

V našej krvi sú niekedy prítomné aj rôzne vírusy a baktérie. Imunitný systém zdravého človeka sa vie voči nim brániť tak, že vytvára protilátky, ktoré sa na tieto patogény naviažu a tým ich zneškodnia. Niekedy sa ale stáva, že telo vytvára protilátky aj voči svojej vlastnej DNA, ktorá sa dostane von z buniek. Tieto protilátky sa viažu na DNA, vytvárajú proteínové komplexy, čo pre človeka znamená rôzne zdravotné komplikácie. Toto je problém, pretože na jednej strane imunitný systém každý z nás potrebuje, ale na strane druhej, ak je ten imunitný systém veľmi aktívny, napáda svoj vlastný organizmus.

 

Viac sa dozviete v priloženom videozázname z prednášky RNDr. Barbory Izrael Vlkovej, PhD. z Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK,  ktorá odznela  na podujatí  Streda s molekulárnou biomedicínou v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015.

© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2015

 

Autor: RNDr. Barbora Izrael Vlková, PhD.

Ilustračné foto: www.pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky