Aktívne spolupracoval pri modernizácii výučby internej medicíny zavedením výučby na simulátoroch. Prednáša na domácich a zahraničných fórach, má bohatú publikačnú činnosť v domácich a zahraničných časopisoch. Je členom viacerých odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti.
To sú hlavné dôvody, pre ktoré bol ocenený doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, z V. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ďakovné listy celkovo 30 pedagógom pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva odovzdal vtedajší rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
S. CIGÁŇOVÁ: Aká je vaša bezprostredná reakcia na zisk tohto ocenenia?
P. JACKULIAK: Je to pre mňa veľká česť a vážim si toto ocenenie. Jednak si vážim, že ma predstavitelia Lekárskej fakulty UK nominovali a rektor UK pozitívne prijal uvedený návrh. Na druhej strane je to pre mňa zaväzujúce, aby som vo svojej pedagogickej činnosti pokračoval a ešte viac sa snažil.
S. C.: Čím konkrétne sa na fakulte zaoberáte?
P. JACKULIAK: Pedagóg lekárskej fakulty na klinike má špecifické postavenie. Jednak je vždy v prvom rade lekár venujúci sa pacientom. No a z hľadiska pedagogiky teda vyučujem práve internú medicínu. Ide o prednášky a hlavne praktickú výučbu pri lôžku pacienta. Je veľmi dôležité študentom ukázať praktickú časť medicíny, snažiť sa ich motivovať k tomu, aby to, čo si prečítajú, si snažili na stážach vyskúšať, pozrieť, nechať si vysvetliť od asistentov, ako to v klinickej praxi reálne prebieha. No a okrem toho sa samozrejme venujem aj vedecko-výskumnej časti, kde predmetom môjho záujmu je problematika sekundárnej osteoporózy a hlavne osteoporózy u diabetikov.
S. C.: Čo považujete za najväčší úspech, ktorý sa vám počas kariéry podaril?
P. JACKULIAK: Pre mňa je úspechom každý vyliečený, zachránený pacient. Možno to znie ako klišé, ale naozaj je základom úspechu a dobrého pocitu lekára to, že dokáže pacientovi pomôcť. No a z hľadiska pedagóga lekárskej fakulty je úspechom vždy, keď dokážem medikov zaujať, vtiahnuť ich do krásy a zároveň nevyspytateľnosti medicíny. Keď vidím, ako sa začínajú orientovať v spleti všetkých informácií diferenciálnej diagnostiky a pochopia, že za príznakom môže byť „x“ ďalších ochorení. A vždy ma veľmi teší to, keď je od nich spätná väzba, že interná medicína je krásna. A samozrejme aj pozitívne hodnotenia od študentov.
S. C.: Prečo ste si zvolili prácu pedagóga? Napĺňa vás?
P. JACKULIAK: Od malička som chcel byť lekár. V priebehu strednej školy som sa trošku stal nerozhodný a uvažoval som na jednej strane nad pedagogickou kariérou, konkrétne výučba chémie a biológie. Ale nakoniec túžba a presvedčenie byť lekár zvíťazilo. No a život priniesol, že som si nakoniec naplnil oba sny – byť lekár a zároveň pedagóg na lekárskej fakulte. A práve táto práca ma napĺňa. A na druhej strane sa obe povolania alebo, lepšie povedané poslania, krásne dopĺňajú. Ak je toho veľa v jednej profesii, tá druhá ma vždy dokáže dobiť energiou a aj obrazne povedať zrelaxovať od medicíny či opačne od pedagogiky. Sú chvíle, keď sa teším, že som „len pedagóg“ a chvíle, keď som „len lekár“.
S. C.: Aký je váš názor na súčasný proces vyučovania na VŠ?
P. JACKULIAK: Sčasti s ním súhlasím, ale sčasti si myslím, že by sa mal zmeniť. Samozrejme vychádza z tradícií a rokmi overenými plánmi, sylabami. Avšak pokrok súčasného sveta a aj medicíny vedie k tomu, že musíme výučbu začať meniť. Častým problémom je podľa mňa, že študenti sú zaťažovaní veľkým množstvom informácií, z ktorých ale mnohé nevyužijú. A preto by bolo potrebné sa zamerať skôr na využitie tých vedomostí v praxi.
V rámci akreditácie sa diskutuje o pomere kontaktnej a bezkontaktnej výučby. Avšak v medicíne musí byť kontaktná výučba základ – medik sa musí naučiť postaviť k tomu pacientovi, vedieť sa s ním rozprávať, musí si vyskúšať urobiť vyšetrenia, o ktorých si prečíta, či pozrie obrázok. Na internete je veľa výučbových stránok na srdcové šelesty, ale nič nenahradí to, keď ten šelest počuje priamo na srdci pacienta.
V neposlednom rade sa snažíme implementovať zmeny študijných programov tak, aby kopírovali medzinárodný trend. Treba si ale uvedomiť, že častokrát ide len o pridávanie nových vecí – nové predmety, semináre… A to je nesprávne. Treba sa zamyslieť, že niektoré veci treba aj zrušiť, znížiť počet hodín alebo aspoň racionálne spojiť výučbu niečoho. Nemôžeme našim študentom len nakladať nové veci, to nie je ten správny smer a isto veľkú časť študentov potom odradí od štúdia.
S. C.: Čo by bolo dobré v rámci neho vylepšiť?
P. JACKULIAK: Hlavným problémom v rámci výučby klinickej medicíny je znižovanie počtu lôžok. Zatvárajú pracoviská, znižujú počty lôžok. Napriek tomu počet medikov ostáva nezmenený, ba dokonca vláda požaduje od lekárskych fakúlt, aby prijali viac medikov. Tým sa dostávame k otázke „kvantita verzus kvalita“. Isto by medici mali viac z výučby, keby boli v menších skupinách s asistentom. Bolo by to komfortnejšie na druhej strane aj pre pacienta – je rozdiel či prídu s lekárom 2 – 3 medici či 7 – 8 medikov. Riešením do budúcna je zavedenie a hlavne rozšírenie simulačnej medicíny, t. j. využívanie simulátorov na výučbu, ako aj zapojenie hercov do výučby. Je to ale proces postupný a dlhodobý. Našťastie sme na tom už na Lekárskej fakulte UK začali aktívne pracovať a už máme aj veľmi dobré výsledky a hlavne ohlasy od študentov.
S. C.: Čo by ste odkázali študentom, ktorí majú reálny záujem o štúdium a chcú v ňom napredovať?
P. JACKULIAK: Všetkým študentom držím palce. Ak majú presvedčenie a odhodlanie, nemali by sa nikdy vzdávať. Ani malé či väčšie neúspechy by ich nemali odradiť. Treba prejaviť záujem o štúdium medicíny, potom sa aj asistenti budú veľmi radi maximálne venovať študentom. Vždy je to tímový proces, ak študent chce, tak dobrý pedagóg isto urobí všetko preto, aby ho naučil.
Rozhovor poskytol: doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, z V. internej kliniky LF UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ