Nulová gravitácia by mohla mať na ne pozitívny vplyv.
Medzinárodná vesmírna stanica ISS. Zdroj: iStockphoto.com
Experimenty na Medzinárodnej vesmírnej stanici pomôžu zistiť, ako rastú a starnú ľudské bunky v nulovej gravitácii. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pristála v júli kozmická loď, ktorá doviezla viac ako 2630 kilogramov rôzneho nákladu vrátane materiálu pre množstvo vedeckých experimentov a malých kúskov života v podobe dvoch setov ľudských kmeňových buniek.
Ako sa správajú bunky vo vesmíre?
Kmeňové bunky sú súčasťou projektu, ktorý vedie Cedars-Sinai v Medicínskom centre v Los Angeles. Výskumníci sa snažia nájsť nové spôsoby, ako ich vyrobiť vo veľkom množstve. Vďaka nim môžu produkovať takmer akýkoľvek iný druh buniek v ľudskom tele. Dúfajú, že ich jedného dňa použijú na liečbu chorôb, ako je napríklad Alzheimerova choroba.
Cieľom je otestovať, či budú kmeňové bunky rásť lepšie v nulovej gravitácii.
Tím Cedars-Sinai s finančnou podporou NASA poslal do vesmíru konkrétne indukované pluripotentné kmeňové bunky, ktoré pochádzajú z kože a krvných buniek. Mnohí vedci ich považujú za ideálne pre liečbu ochorení. Nesú vlastnú DNA pacienta, podobajú sa embryonálnemu typu buniek a vďaka tomu sa dajú mnohorako využiť.
Výskumníci vyvinuli špeciálny kontajner, ktorý nesie bunky aj so všetkým materiálom, vďaka ktorému ich budú vedieť udržať pri živote štyri týždne. Na stanicu vyslali tiež nervové kmeňové bunky, ktoré pochádzajú od profesora Cliva Svendsena z Cedar-Sinai.
Vedci budú porovnávať správanie sa buniek v gravitácii vesmíru s podobným experimentom na Zemi. Celý pokus bude trvať približne päť týždňov, potom ich vrátia vesmírnou loďou SpaceX naspäť na Zem.
Do experimentu sa zapojili aj výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Diegu, ktorí opakujú svoj experiment z minulého roka. Chcú zistiť, či naše krvné kmeňové bunky starnú rýchlejšie na palube ISS ako na Zemi. Astronauti trávia dlhé mesiace vo vesmíre, čo má dopad na ich zdravie. Predchádzajúce výskumy ukázali, že dlhé vystavenie tela mikrogravitácii môže spôsobiť zhoršenie zraku, úbytok svalov a stratu hustoty kostí.
Kmeňové bunky. Zdroj: iStockphoto.com
Liečba kmeňovými bunkami
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) doteraz schválil liečbu na báze kmeňových buniek, ktoré pochádzajú z pupočníkovej krvi. Sú určené pre pacientov s krvnými ochoreniami, ako sú lymfómy. Súčasne však prebiehajú štúdie, ktoré sa snažia využiť kmeňové bunky pri terapii makulárnej degenerácie, Parkinsonovej choroby a poškodenia srdcového infarktu.
Vedci sa snažia vytvoriť dostatočné množstvá týchto buniek na Zemi, čo je však veľmi náročné. Jeffrey Millman, biomedicínsky inžinier z Washingtonskej univerzity v St. Louis, hovorí, že bunky musia udržiavať vo veľkých nádržiach, v ktorých ich miešajú, aby sa nezhlukovali alebo nespadli na dno. Samotné miešanie však nie je úplne vhodné, spôsobuje bunkám stres a môžu sa rýchle poškodiť.
„V prostredí mikrogravitácie by sa tento problém mohol podľa vedcov vyriešiť. V nulovej gravitácii na bunky nepôsobí žiadna sila, takže môžu jednoducho rásť iným spôsobom,“ konštatuje Svendsen.
Výskum kmeňových buniek zároveň čelí ešte väčšiemu problému. Liečba ochorení si vyžaduje viac ako miliardu takých buniek na jedného pacienta. „So súčasnou technológiou, aj keď by FDA schválila okamžite ktorúkoľvek terapiu, nemáme, bohužiaľ, prostriedky vyrobiť to, čo je pre liečbu potrebné,“ povedal Millman.
Zdroj: Smithsonian, VOANews
(JM)
