Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Komárne a jeho Národné referenčné centrum (NRC) pre Vibrionaceae zaznamenali v odborných kruhoch významný úspech. Po takmer ročnej snahe boli inštitúcie prijaté do spoločnosti najvýznamnejších európskych laboratórií, takzvaného VibrioNet Europe, ktoré monitorujú výskyt vibrií vo vodách využívaných pre rekreačné aktivity s cieľom predchádzať výskytu závažných vibriových ochorení.
„Táto spolupráca nám dáva možnosť využiť potenciál spolupracujúcich inštitúcií na zlepšenie, rozšírenie, prípadne spresnenie laboratórnej diagnostiky vibrióz (infekcií spôsobených vibriami) a umožní nám výmenu cenných skúseností s kolegami. Rovnako prispejeme k mapovaniu výskytu vibrií v Európe, ktoré sa so zmenou klímy stávajú významnými patogénmi aj v našich oblastiach,“ povedal Martin Sojka, vedúci NRC pri RÚVZ so sídlom v Komárne s tým, že infekcia spôsobená vibriami môže spôsobiť nemalé zdravotné problémy, pričom cieľom uvedených laboratórií je tiež navrhnúť opatrenia na možné vylúčenie alebo zníženie takéhoto rizika.
Vibrio cholerae
Voľné dielo, Vibrio cholerae (Wikipedia)
Vibrio cholerae je mikroorganizmus, ktorý je spolu so svojim biotypom El Tor pôvodcom cholery. Patrí do rodu Vibrio a čeľade Enterobacteriaceae. Je trvalo usídlené vo vodnom prostredí endemických oblastí, kde môže prežívať i niekoľko rokov. Ak sú podmienky preň nepriaznivé, hibernuje do formy, ktorú nemožno kultivačne dokázať. V.cholerae je baktériou neinvazívnou – nepreniká do tkanív – a toxigénnou – produkuje enterotoxín choleragén. Jeho účinkom (cez aktiváciu adenylátcyklázy) dochádza k transportu Cl- a vody do tenkého čreva a zablokovaniu vstrebávania Na+. Tým dochádza k strate tekutín a vznikajú vodnaté hnačky, typické pre choleru. Patogenitu baktérie zvyšujú i pomocné enzýmy – napr. mucináza, ktorá uľahčuje prienik mikroorganizmu cez ochrannú vrstvu hlienu na povrchu čreva. (Zdroj: Wikipedia)
„RÚVZ so sídlom v Komárne a jeho NRC pre Vibrionaceae je v Slovenskej republike jedinou a v regióne strednej a východnej Európy jednou z dvoch inštitúcií zapojenou v sieti VibrioNet Europe. NRC pre Vibrionaceae bolo takto prijaté medzi najlepších, a to do spoločnosti laboratórií z Pasteurovho ústavu v Paríži, Kochovho inštitútu v Berlíne, Nemeckého spolkového ústavu pre predchádzanie rizikám, a do spoločnosti viacerých popredných univerzít,“povedal hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikasa poďakoval sa za šírenie dobrého mena slovenských odborníkov z oblasti verejného zdravotníctva v zahraničí.
Úloha Národného referenčného centra pre Vibrionaceae
Ako jediné laboratórium v SR monitoruje výskyt vibrií vo vodách využívaných na kúpanie, v ktorých sa predpokladá zvýšené riziko výskytu týchto baktérií; sleduje virulenciu (potenciál vyvolať ochorenie) a toxinogenitu Vibrio cholerae izolovaných na Slovensku s cieľom predchádzať výskytu závažných vibriových infekcií, ktoré môžu spôsobiť nielen infekcie kože, rán a mäkkých tkanív, ale aj hnačky, zvracanie a v najzávažnejších prípadoch sepsu.
S celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje nadstavbovú diagnostiku – potvrdenie identifikácie (reidentifikáciu) suspektných vibrií pre laboratóriá ÚVZ SR, RÚVZ v SR a všetky laboratóriá klinickej mikrobiológie, zároveň vykonáva sérologickú typizáciu Plesiomonas shigelloides a v súčasnosti ako jediné NRC v Európe vlastní kompletnú sadu typizačných sér.
NRC je pripravené na diagnostiku cholery v prípade zavlečenia na územie SR a je členom VibrioNetEurope od 23. júla 2019.
Sieť VibrioNet Europe
VibrioNet Europe je konzorciom najvýznamnejších európskych laboratórií, ktoré sa zaoberajú problematikou baktérií z rodu Vibrio a im príbuzných rodov a v rámci siete úzko spolupracujú laboratóriá špecializované na mikrobiológiu životného prostredia, klinickú mikrobiológiu a molekulárnu genetiku na hodnotení rizika pre vznik ochorení ľudí a zvierat; ide hlavne o zmeny výskytu a virulencie týchto baktérií vo vodách využívaných pre rekreačné aktivity, v súvislosti so zmenami klímy.
Informácie poskytol RÚVZ so sídlom v Komárne a Referát komunikačný ÚVZ SR
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
