Po diagnostikovaní celiakie je dôležitá zmena v životospráve. Kvalifikovaný dietológ odporučí pacientovi bezlepkovú diétu, ktorej prísnym dodržiavaním postupne zanikajú dovtedajšie symptómy.
Celiatik musí eliminovať z jedálnička všetky potraviny obsahujúce lepok – pšenicu, jačmeň, raž, kontaminovaný ovos a všetky výrobky z nich – múku, krúpy, vločky, bežné pečivo, chlieb a ďalšie potraviny, ktoré by mohli aj v stopových množstvách obsahovať lepok. Mal by ich nahradiť prirodzene bezlepkovými potravinami, ako sú ryža, kukurica, zemiaky, zemiakový a kukuričný škrob, sója, amarant, zelenina, ovocie, mäso, mlieko a mliečne výrobky, ktoré neobsahujú lepok, špeciálne bezlepkové výrobky. Eliminovať aj možnosti sekundárnej kontaminácie lepkom.
Strava by zo začiatku, v akútnej fáze ochorenia, mala mať šetriaci a protihnačkový charakter (obmedziť tuky, vyberať si netučné jedlá, nevyprážať). Dočasne treba vynechať aj mlieko (kvôli laktózovej intolerancii). V rámci doplnkovej liečby celiakie sa odopúčajú probiotiká. Neskôr, po upokojení organizmu, môžeme pripravovať bezlepkovú diétu s bežnou technologickou úpravou a podľa tolerancie pridávať do jedálnička mlieko, resp. laktózu.
Celiakia a laktózová intolerancia
Väčšina pacientov trpí v čase diagnózy celiakie aj laktózovou intoleranciou. Je to z toho dôvodu, že v dôsledku poškodenej sliznice tenkého čreva pôsobením lepku dochádza k atrofii slizničných klkov. Tieto nám za normálnych okolností pomáhajú vstrebávať všetky živiny, ktoré prijímame potravou a teda aj laktózu (mliečny cukor) pomocou enzýmu laktáza, ktorý sa v týchto klkoch nachádza. Toho je však v prípade porušenej sliznice čiastočný nedostatok. Z toho dôvodu je potrebné okrem lepku na nejaký čas, vynechať aj potraviny obsahujúce laktózu. To však v dnešnej dobe už nie je vôbec problém, pretože väčšina bezlepkových výrobkov je súčasne aj bezlaktózových. Problém laktózovej intolerancie, pokiaľ sa nejedná o vrodenú laktózovú intoleranciu, je však len dočasný a postupne sa na prísnej bezlepkovej diéte upravuje sliznica tenkého čreva a dochádza aj k tolerancii laktózy.
Najčastejšie chyby pri dodržiavaní diéty
• „Trocha gluténu (lepku) mi neublíži“
Pacient si myslí, že v malých množstvách lepok môže. To je omyl! Organizmus si to „pamätá“ a takéto „vedomé“ chyby sa môžu prejaviť neskôr v podobe vážnejších zdravotných ťažkostí.
• Totálna ignorácia bezlepkovej diéty
Niektorí pacienti, ktorí nemali žiadne ťažkosti, boli asymptomatickí a celiakia im bola diagnostikovaná náhodne, odmietajú bezlepkovú diétu , nakoľko si myslia, že im nič nie je.
• Nevyvážená strava
Zanedbanie kompenzácie potravín obsahujúcich glutén vhodnými potravinami bez gluténu – jednotvárna, nevyvážená strava
• Nedostatok vlákniny v strave
Obilniny nie sú dostatočne nahradené ovocím, zeleninou a strukovinami, alebo špeciálnymi bezlepkovými výrobkami so zvýšeným obsahom vlákniny.
• Neinformovanosť
Vylúčenie pšenice, ale konzumácia ostatných obilnín a výrobkov obsahujúcich glutén (raž, jačmeň, špalda, bulgur, tritikal, semolina a pod.), konzumácia zemiakového, ľanového chleba.
Eliminácia rizika sekundárnej kontaminácie
Okrem vhodného výberu bezlepkových surovín a potravín treba zabrániť tzv. sekundárnej kontaminácii týchto výrobkov alebo bezlepkových jedál tými, ktoré lepok obsahujú. Aj v rámci stravovacích prevádzok je potrebné dodržiavať určité pravidlá, zásady prípravy a skladovania bezlepkových jedál. Na prvý pohľad to môže vyzerať zložito, ale v skutočnosti je to úplne jednoduché.
Prvé čo je potrebné v rámci týchto prevádzok, teda aj školských jedální urobiť, je snaha a ochota pomôcť takýmto pacientom prekonať pocit „inakosti“ tým, že sa budú môcť, podobne ako každý iný človek, ktorý celiakiou netrpí, stravovať sa vo všetkých typoch zariadení spoločného stravovania. To tiež predstavuje obrovskú pomoc pre rodičov detí, aby nemuseli každý deň svojmu dieťaťu variť a baliť jedlo do školy. Diétnym stravovaním v zariadeniach spoločného stravovania (reštaurácie, hotel, školské jedálne) sa vytvára ďalší priestor na uspokojenie čo najväčšieho počtu stravníkov.
Spôsoby eliminácie rizika sekundárnej kontaminácie doma a v zariadeniach spoločného stravovania:
- 2 chlebníky, hriankovače, fritézy, kuchynské dosky, mlynčeky
- skladovanie potravín – bezlepkový kút
- čisté nádoby, kuchynské pomôcky, pracovné plochy, čisté ruky
- používať alobal, papier na pečenie
- vysmážať v oleji najprv bezlepkové, až potom lepkové pokrmy
- bezlepkové cestoviny variť v čistej vode
- pozor na drobky, omrvinky po bežnom pečive
- pokrmy zahusťovať len škrobovou múkou (solamyl, maizena), sójovou, amarantovou, ryžovou alebo bezlepkovou múkou, zápražkou z uvedených druhov múk.
Život s celiakiou určite môže byť životom bez kompromisov. Jediný nedostatok, ktorý pacienti s celiakiou na Slovensku môžu ešte pociťovať, je stravovanie v zariadeniach spoločného stravovania, predovšetkým v školských jedálňach. Diétne stravovanie v školách nie je stále na takej úrovni, ako by si nielen odborníci, ale predovšetkým deti s celiakiou a ich rodičia priali. Takéto dieťa je tým obmedzované v jeho pobyte v kolektíve, cíti sa byť „iné“ alebo dokonca menejcenné . Bezlepková diéta je súčasť života každého celiatika a každý celiatik je rovnocenný svojim „zdravým“ rovesníkom.
Autorka: Ing. Jarmila Kabátová, dietológ
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com a NOVALIM
Vo februári 2017 budú na portáli Veda na dosah uverejnené aj ďalšie články zamerané na celiakiu. Nájdete ich pod tagom CELIAKIA.