Hladiny glykánov v krvi sa menia v ranom štádiu vývoja ochorenia, preto sú cenným vodidlom.
Zdroj: iStockphoto.com
Pri hľadaní bezpečného a zároveň účinného spôsobu predpovedania Alzheimerovej choroby vedci z Karolinska Institutet našli typ molekuly cukru v krvi, ktorý je spojený s hladinou tau proteínu. Ten hrá rozhodujúcu úlohu pri rozvoji ťažkej demencie. V kombinácii s jednoduchým pamäťovým testom a genetickou analýzou bol výskumný tím schopný predikovať nástup ochorenia už desať rokov pred príznakmi straty pamäti, navyše s neuveriteľnou presnosťou. Výsledky publikovali v časopise Alzheimer’s & Dementia.
Vedci sa každým dňom približujú k hľadaniu nových a presnejších spôsobov, ako predpovedať nástup Alzheimerovej choroby. Či už ide o sledovacie zariadenia na monitorovanie pohybu, alebo algoritmy, ktoré je možné analyzovať PET skenmi s cieľom odhaliť príznaky choroby roky vopred. Odborníci dokonca identifikovali 75 genómových oblastí spojených s týmto ochorením. Jednou z možností je aj analyzovanie telesných tekutín, ale keďže odobratie vzorky mozgovomiechového moku je vždy riskantné, výskumníci sa snažia nájsť spôsoby, ako rozpoznať chorobu pomocou oveľa jednoduchších krvných testov.
Súvislosť medzi glykánmi a Alzheimerovou chorobou
Výskumná skupina z Karolinska Institutet vo Švédsku už v predchádzajúcich štúdiách analýzou mozgovomiechového moku ukázala súvislosť medzi glykánmi, teda cukrami na povrchu buniek, a tau proteínom. Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k abnormálnemu hromadeniu a tvorbe zhlukov tau proteínov a beta amyloidu, čo vedie k postupnému odumieraniu neurónov v mozgu. Glykány sú molekuly bohaté na informácie, zodpovedajú totiž za uskladnenie a kódovanie informácií v bunke.
V novej štúdii tím zistil, že glykány, ktoré pokrývajú proteíny, sú prítomné aj v krvi, a sledovaním ich hladín vieme určiť pravdepodobnosť vzniku demencie Alzheimerovho typu.
„Úloha glykánov, štruktúr tvorených molekulami cukru, je vo výskume demencie relatívne neprebádanou oblasťou,“ povedal prvý autor štúdie Robin Zhou. „Zistili sme, že hladiny glykánov v krvi sa menia v ranom štádiu vývoja ochorenia. Vďaka tomu budeme schopní predpovedať riziko Alzheimerovej choroby iba pomocou krvného a pamäťového testu.“
Vzorka krvi v ampulke. Zdroj: iStockphoto.com
Pacientov sledovali 17 rokov
Účastníkom štúdie odborníci zozbierali vzorky krvi v rokoch 2001 až 2004, potom pacientov pravidelne monitorovali každých 3 až 6 rokov s ohľadom na indikované faktory ochorenia, ako je strata pamäti a prítomnosť demencie. Všetky stretnutia zahŕňali lekárske vyšetrenie, rozhovor so zdravotnou sestrou a neuropsychologické testovanie. Týmto spôsobom pokračovali v sledovaní ďalších 17 rokov.
Kombináciou získaných informácií s genetickou analýzou vedci vedeli predpovedať nástup Alzheimerovej choroby s presnosťou na 80 percent už desať rokov pred tým, ako sa objavili príznaky straty pamäti.
Odborníci teraz plánujú analyzovať ďalšie vzorky pacientov, ktorí sú súčasťou medzinárodného projektu. Tím pracuje aj na zavedení ich poznatkov do praxe v klinickom prostredí. „Spolupracujeme s výskumníkmi primárnej starostlivosti vo Švédsku, s ktorými chceme stanoviť rôzne biomarkery demencie,“ povedal hlavný autor štúdie Schedin Weiss. „Dúfame, že glykány v krvi poslúžia ako doplnková metóda na sledovanie Alzheimerovej choroby a odhalia ju skôr, ako dôjde k strate pamäti a odumieraniu neurónov.“
Zdroj: Karolinska Institutet, New Atlas
(JM)
